Potreba digitálnych zručností v pracovnej oblasti sa bude v budúcnosti podstatne zvyšovať a rovnako sa budú zvyšovať aj nároky na environmentálne, resp. zelené zručnosti. Práve s ohľadom na zvyšujúce sa nároky v týchto oblastiach bude potrebné formovať budúce povolania ako aj prispôsobovať požiadavky na zamestnancov. Je potrebné predovšetkým vzdelávať vedúcich zamestnancov, aby následne vedeli identifikovať tieto nevyhnutné zručnosti v rámci ich sektorov a správne nastaviť vzdelávanie pre budúcich zamestnancov, vzhľadom k tomu, že vzdelávací systém tieto oblasti dostatočne nepokrýva.
V rámci národného projektu “Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska” sa konal okrúhly stôl za účasti významných stakeholderov, a to zástupcov Ministerstva životného prostredia SR, Aliancie sektorových rád, IT Asociácie Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska, Konfederácie odborových zväzov, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Asociácie inštitúcií vzdelávania dospelých, Inštitútu cirkulárnej ekonomiky a mnohých ďalších. Predseda Digitálnej koalície, Mário Lelovský, úvodom stretnutia ozrejmil, že národný projekt Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska vznikol okrem iného aj na základe iniciatívy Európskej komisie, ktorá vypracovala celý rad politík a iniciatív na zvyšovanie digitálnych zručností pracovníkov. Národným projektom sa najmä reflektuje dôležitosť šírenia povedomia o digitálnej a zelenej transformácií medzi vrcholovými manažérmi podnikov, samospráv a orgánov verejnej moci. Význam národného projektu potvrdzuje aj OECD, ktoré poukazuje na dôležitosť posilnenia schopnosti reagovať na potreby trhu práce a investovania do vzdelávania dospelých, s cieľom zabezpečiť primerané zručnosti v globalizovanom a digitalizovanom hospodárstve.
V rámci stretnutia boli predstavené prvé dôležité výstupy národného projektu v podobe referenčných rámcov pre rozvoj digitálnych a zelených zručností. Referenčné rámce pre digitálne zručnosti predstavujú škálu rozvoja poznávania, myslenia a komunikácie od úrovne “Úplne nesamostatný zamestnanec” (A1.1) až po úroveň “Expertný zamestnanec” (C1). Prostredníctvom referenčného rámca pre rozvoj digitálnych zručnosti vieme vyhodnotiť úroveň učiaceho sa v oblastiach ako Spracovanie dát a práca s informáciami, Komunikácia a spolupráca, Tvorba digitálneho obsahu, Kybernetická bezpečnosť, Stratégie riešenia problémov. Referenčným rámcom na rozvoj zelených zručností sa rozumie škála rozvoja poznávania, myslenia a komunikácie pre oblasť zelených zručností od úrovne “Úplne nesamostatný zamestnanec” (A1.1) až po úroveň “Expertný zamestnanec” (C1). Prostredníctvom referenčného rámca pre rozvoj zelených zručností vieme vyhodnotiť úroveň učiaceho sa v oblastiach ako Spracovanie dát a práca s informáciami, Komunikácia a spolupráca, Vyhodnotenie environmentálnych rizík a prevencia, Stratégia riešenia problémov udržateľnosti. Oba referencne ramce priamo vychadzaju z europskych ramcov – DigiComp, DigComp Framework – European Commission (europa.eu) a GreenComp, JRC Publications Repository – GreenComp The European sustainability competence framework (europa.eu) a iných významných rámcov analýz. Predkladané referenčné rámce kopíruju logiku spoločných európskych referenčných rámcov pre jazykové znalosti.
Analytička referenčných rámcov, Darina De Jaegher ozrejmila, že predstavovaný návrh referenčného rámca pre digitálne zručnosti vychádza z rámca EK DigComp a metodológie DaCoSiDe. Referenčný rámec na rozvoj digitálnych zručností v kontexte digitálnej transformácie je rozdelený na 5 oblastí, v rámci ktorých sa posudzujú jednotlivé kompetencie. Úrovne sú rozdelené od A1.1 po C.1., pričom úroveň A1.1 predstavuje nesamostatného zamestnanca, ktorý dokáže na základe inštrukcií vyhľadávať bežné údaje a informácie a vykonávať s nimi jednoduché operácie v digitálnom prostredí. Na úrovni C.1. ide o experta – špecialistu zamestnanec dokáže v digitálnom prostredí efektívne spravovať a organizovať komplexné dáta a transformovať ich do štruktúrovanej formy. Úrovne digitálnych zručnosti si budú môcť zamestnanci uvádzať vo svojich životopisoch.
Mário Lelovský zhrnul, že experti z Aliancie sektorových rád navrhnú úrovne pre jednotlivé povolania a posúdi, či sú navrhnuté úrovne v praxi reálne. Absolventi vysokých škôl by mali dosahovať úroveň B2.2 pri všetkých povolaniach, keďže to by malo byť vyžadované v rámci ich vzdelania. Zástupkyňa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity poznamenala, že slovenské vysoké školy tieto referenčné rámce určite uvítajú. Vďaka nim si budú môcť svoje študijné programy upraviť a doplniť požadované kompetencie pre jednotlivé vzdelávacie odbory. Klaudius Šilhár, prezident AIVD uvítal tieto referenčné rámce. Uviedol, že by mali byť zavedené aj do celoživotného vzdelávania. Ak by vysoké školy prebrali tieto rámce prispelo by to k zvýšeniu úrovne slovenských vysokých škôl a mali by to byť zavedené ako systémový prvok. Diana Ripková Puhovichová, projektová manažérka uvedeného národného projektu Digitálnej koalície doplnila, že k týmto Referenčným rámcom záujem o referenčné rámce prejavili aj slovenské univerzity, s ktorými prebehli bilaterálne stretnutia v rámci konferencie “Prax pre univerzity, riešenia pre firmy”, organizované Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu. Do doskusie sa zapojil aj pán Mihalkovič z Ministerstva životného prostredia, ktorý taktiež pozitívne uvítal predkladané referenčné rámce.
Chceli by sme úprimne poďakovať všetkým účastníkom za ich účasť pri predstavovaní referenčných rámcov národného projektu “Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska”. Vaša prítomnosť viedlia k významnej diskusii. Osobitné poďakovanie patrí taktiež za bohaté pripomienky, ktoré sme zapracovali do referenčných rámcov. Pevne veríme, že predkladané referenčné rámce sa stanú základom pre ďalší rozvoj digitálnych a zelených zručností, ktoré sú kľúčové pre udržateľný rast a inovácie na Slovensku. Dúfame, že spoločne pokročíme v tvorbe robustnejších vzdelávacích a pracovných politík, ktoré prispejú k lepšej budúcnosti pre spoločnosť.
