Koncept krízového plánu školstva pre prípad opakovania COVID-19

Koncept – navrhnutý ako súčasť vypracovania Programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030

(ako súčasť Digitálnej transformácie a prípravu na vzdelávanie v zmiešanom režime)

bederka@itas.sk , Digitálna koalícia, 14.8.2020 v9 WEB

 

Obsah:

  1. Východiská krízového plánu
  2. Skúsenosti z COVID-19 na Slovensku pre zapracovanie
  3. Skúsenosti z COVID-19 v zahraničí pre zapracovanie
  4. Opatrenia na zmiernenie dopadov krízového stavu
  5. Krízové plány pre prípad opakovania krízy COVID-19 – bezprostredný a pre dlhodobú odolnosť škôl

 

  1. VÝCHODISKÁ KRÍZOVÉHO PLÁNU

Opatrenia proti šíreniu pandémie COVID-19 boli v období marec-máj 2020 založené najmä na vyhlásení núdzového stavu a izolácii obyvateľstva v snahe obmedziť šírenie vírusu osobným kontaktom. Spolu s nevyhnutnosťou poskytovania základných služieb počas tejto izolácie (napr. zásobovanie, zdravotníctvo) a so snahou prerušiť len minimálne ekonomické činnosti obyvateľstva dočasným prechodom na prácu a učenie z domu, nastala zmena tradičných spôsobov osobnej komunikácie aj medzi školou, učiteľmi, žiakmi a ich rodičmi vo výchovno-vzdelávacom procese.

Pre prípad opakovania pandémie COVID-19 obmedzujúcej povinnú školskú dochádzku v školách a školských zariadeniach v rámci regionálneho školstva Slovenskej republiky (ďalej „školách“) je počnúc školským rokom 2020/21 nevyhnutné vypracovať krízový plán školstva pre pripravenosť na pokračovanie alebo opakovanie pandémia, vychádzajúci z nadobudnutých skúseností s „učením na diaľku“ a maximálnou mierou využitia dostupných digitálnych technológií tam kde je to možné. Rovnako dôležité je umožniť rodičom detí, aby si mohli plniť svoje pracovné povinnosti z domáceho pracoviska, alebo aby čo najskôr mohli začať chodiť do práce a nesuplovali rolu učiteľov.

Pritom je potrebné zohľadniť aj tých účastníkov vzdelávania, ktorí samostatne nedisponujú dostatočným technickými vybavením a digitálnymi zručnosťami, alebo sú príliš závislí na tradičných spôsoboch komunikácie – či už ide o menšie deti (primárne v materských školách a na prvom stupni vzdelávania), učiteľov v dôchodkovom veku (ak sa rozhodnú, že už nebudú meniť svoje návyky), jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami i celé skupiny žiakov, najmä z marginalizovaných (vylúčených) komunít.

Tento koncept Krízového plánu školstva pre prípad opakovania COVID-19 má slúžiť ako návod na vypracovanie samotného krízového plánu a jeho súčastí (napr. usmernení, odporúčaní, scenárov). Nakoľko však krízové obdobie marec-máj 2020 ukázalo, že školstvo Slovenskej republiky nebolo systémovo pripravované a ani dostatočne pripravené na pandemickú krízu (porovnaj so skúsenosťami z Chorvátska nižšie), je potrebné:

  1. Vypracovať bezprostredný krízový plán pre školský rok 2020/21 – pokrývajúci nevyhnutné a sčasti improvizované opatrenia na zvládnutie opakovania sa krízy COVID-19 s ohraničeným obmedzením vzdelávacieho procesu a spustením náhradného vyučovacieho procesu (doma), avšak bez možnosti využitia dostatočnej systémovej prípravy škôl a učiteľov, vykonateľným v čo najkratšom čase s čo najnižšími nákladmi. Tento krízový plán by MŠVVaŠ SR malo uviesť školám ešte pred začiatkom školského roku 2020/21 s možnosťou AKTIVÁCIE z neho vyplývajúcich opatrení v prípade vyhlásenia krízy kedykoľvek po začatí školského roku 2020/21. Každá škola si má na jeho základe následne vypracovať vlastný krízový plán školy.
  2. Plán prispôsobenia škôl pre dlhodobú odolnosť voči krízam – pre vybudovanie trvalej rezistencie škôl a učiteľov na opakovanie, pričom sa predpokladá viacročné trvanie projektov a implementácií, ktoré budú jeho súčasťou.
PREDPOKLAD DOPADOV KRÍZY COVID-19

Vypracovanie krízového plánu vychádza z aktuálneho Pandemického plánu pre prípad pandémie v Slovenskej republike a z neho vyplývajúcich úloh MŠVVaŠ SR prijať opatrenia na zastavenie vzdelávacieho procesu a pripraviť náhradné vyučovacie procesy, podľa jednotlivých fáz vývoja pandémie, v závislosti od epidemiologickej situácie COVID-19 – tzv. „semafor“:

Epidemiologická situácia (vyhlásená) Školské zariadenie sú Práca rodičov z domu a online pracovné stretnutia sú
je pod kontrolou otvorené  
sa zhoršuje otvorené odporúčané
Je kritická zatvorené povinné

 

Predpokladáme tri možné scenáre vývoja krízového stavu COVID-19:

  1. Riadna školská dochádzka – okrem úplného zrušenia obmedzení môžeme rátať s čiastočnými možnými obmedzeniami školskej dochádzky, napríklad obmedzenia počtov žiakov v triede alebo na učitej ploche spôsobom, ak sa škola rozhodne pre vyučovanie vo dvoch fázach alebo striedavo, a len jednotliví žiaci zostanú napr. z dôvodov karantény doma.
  2. Ohraničené zastavenie vzdelávacieho procesu a spustené náhradné vyučovacie procesy (učenie z domu) na vybranej škole, či viac školách (v ohnisku nákazy, v meste, časti okresu) v najbližšej dobe, pričom tento scenár je vzhľadom na doterajší vývoj najpravdepodobnejší.
  3. Celoplošné úplné zastavenie vzdelávacieho procesu a spustené náhradné vyučovacie procesy (učenie z domu) tento scenár považujeme za málo pravdepodobný.

 

VÝBER PRE KRÍZOVÝ PLÁN

Je potrebné rozhodnúť, pre ktoré zariadenia a žiakov bude krízový plán riešený (určený):

  1. Áno: Výchovno-vzdelávací proces na základných (vrátane nultého/prípravného ročníka) a stredných školách po prerušení školskej dochádzky a prechode (časti alebo všetkých učiteľov, asistentov učiteľov, žiakov školy) na učenie na diaľku
  2. Odporúčané: Mimoškolská činnosť (krúžky, súťaže a príprava na súťaže)
  3. Iba po zvážení: Školské kluby – technicky je realizovateľný „online vychovávateľ“ aj pre žiakov doma – otázne je, či ďalšie cca. 2 hodiny pod online dohľadom vychovávateľa zo školského klubu budú pre žiaka zdravotne akceptovateľné
  4. Iba po zvážení: Materské školy – technicky je realizovateľný „online vychovávateľ“ pre deti doma – podľa toho, ako sa na materské školy budú krízové opatrenia vzťahovať, či z výchovného hľadiska má online výchova vôbec zmysel a či viac hodín denne strávených prostredníctvom IKT zariadenia nie je zdravotne škodlivé
  5. Iba po zvážení: Zdravotne znevýhodnení žiaci – špecifiká jednotlivých zdravotných znevýhodnení môžu byť veľmi rôzne. Ak aktuálne pre učenie z domu takýchto žiakov neexistuje vypracovaná metodika, digitálny vzdelávací obsah, alebo upravené digitálne komunikačné nástroje pri, školy k nim budú v dobe krízy pristupovať individuálne a budú využívať učivo, učebnice a metodiky ako v dobe mimo krízy. Vzhľadom na časovú a finančný náročnosť, bude prispôsobovanie prostriedkov pre učenie na diaľku riešené v strednodobom horizonte.
  6. Áno: Výchovno-vzdelávací proces z pohľadu jeho ďalšej modernizácie a pripravenosti na digitálnu transformáciu:
    1. pre účasť chorého žiaka na výučbe online spôsobom z domu, i zo záznamu
    2. pre možnosť vyučovania z domu učiteľom (napr. v odbornom predmete bez možnosti zabezpečenia suplovania), ktorý patrí do ohrozenej skupiny a musel zostať doma v karanténe, alebo je chorý, pričom žiaci môžu byť prítomní v škole a učiteľ ich bude učiť z domu spôsobom online, prípadne zo záznamu
    3. pre začatie priebežného využívania digitálneho vzdelávacieho obsahu vo výchovno-vzdelávacom procese (na vyučovaní, či ako zadanie domácich úloh) – „zmiešaný režim“ súčasného využívania prezenčného učenia i digitálneho vzdelávacieho obsahu
    4. ako príprava na personalizáciu výchovy a vzdelávania s využívaním digitálnych technológií do budúcnosti.

 

  1. SKÚSENOSTI Z COVID-19 NA SLOVENSKU PRE ZAPRACOVANIE

Členovia Digitálnej koalície a Stálej konferencie aktérov vzdelávania poskytovali počas krízového stavu od polovice marca do poslednej dekády mája 2020 priamu i nepriamu podporu školám v online vyučovaní – napr. spoločnosti Microsoft Slovensko, Cisco Systems a Google bezplatne poskytovali licencie pre online komunikáciu učiteľov navzájom a so žiakmi, spolu so spoločnosťou IBM Slovensko, ich partnermi, tímami národného projektu IT Akadémia a Sieťovými akadémiami na Slovensku, vrátane online školení – webinárov, spoločnosti Agemsoft, EduLab poskytovali bezplatne prístup k ucelenému digitálnehmu vzdelávaciemu obsahu pre 1. a 2. stupeň základných škôl i ďalšie spoločnosti poskytovali digitálny vzdelávací obsah zdarma. Pri vypracovaní krízového plánu vychádzame z nadobudnutých skúseností členov Digitálnej koalície, z výmeny skúseností medzi národnými digitálnymi koalíciami v rámci EU, riaditeľov a učiteľov škôl pôsobiacich v Stálej konferencii aktérov vzdelávania a zapojených profesijných združení škôl, doterajších usmernení MŠVVaŠ SR, ŠPU a ďalších zistení a prieskumov, napr. prieskum NUCEM spracovaný IVP na MŠVVaŠ SR (zatiaľ nie je kompletne k dispozícii).

 

ŠTYRI ÚROVNE ONLINE UČENIA:

Plnohodnotné online vyučovanie (učenie „na diaľku“) z domu za podmienok obmedzeného prezenčného alebo prerušeného vzdelávania v škole je hlavným nástrojom prekonania krízy – avšak vyžaduje súčasné zvládnutie všetkých štyroch úrovní komunikácie cez internet. O výbere komunikačných nástrojov rozhoduje a tiež zaň zodpovedá škola (alebo jej zriaďovateľ).

 

  1. Základná elektronická komunikácia medzi školou, vedením školy a učiteľmi, medzi učiteľmi navzájom, a medzi učiteľmi a žiakmi prostredníctvom internetu, koncových IKT zariadení na strane učiteľa a žiaka a komunikačného nástroja, optimálne prostredníctvom zabezpečeného nástroja intranetového charakteru školy akým je napr. EduPage (edupage.org/?lang=sk, ascagenda.com), Škola ne WEBe (www.skolanawebe.sk) atp. Táto komunikácia umožňuje zabezpečené riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu na škole voči všetkým učiteľom a žiakom, zdieľanie rozvrhu hodín, zadávanie a kontrolu domácich úloh, sprostredkovanie digitálneho vzdelávacieho obsahu, spoločné úložisko dokumentov atp.

 

Krízový plán má okrem usmernenia riešiť tiež:

  1. dostupnosť IKT zariadení a konektivitu na internet pre učiteľov (ideálne notebook)
    1. s možnosťou využívania IKT zariadenia v škole so súčasným využívaním konektivity na internet v škole s výhodou dostupnosti všetkých didaktických pomôcok školy (časť učiteľov preferovala online vyučovanie z učebne vyprázdnenej školy pri dodržaní pravidiel pre COVID-19)
    2. možnosť využívania IKT zariadenia zapožičaného školou (tiež prichádza v úvahu dočasné využívanie starších zariadení darovaných z občianskych iniciatív) s podporou konektivity na internet v domácom prostredí učiteľa
  • podpora využívania vlastného IKT zariadenia (ďalej „BYOD“ z angl. „bring your own device“ – „prines si svoje vlastné zariadenie“, pričom treba zvažovať, že v tom istom čase môžu aj deti samotných učiteľov potrebovať IKT zariadenie na online vyučovanie) s podporou konektivity na internet v domácom prostredí učiteľa
  1. dostupnosť IKT zariadení a konektivity na internet pre žiakov – záleží od sociálneho statusu žiaka (minimálne mobil s operačným systémom, s možnosťou pripojenia na internet cez dáta, alebo cez Wi-Fi, dotykovou obrazovkou, kamerou, mikrofónom a reproduktorom/slúchadlami)
    1. podpora využívania vlastného IKT zariadenia – BYOD s podporou konektivity na internet v domácom prostredí, alternatívne
    2. vybavenie alebo núdzové vybavenie žiakov IKT zariadeniami, pričom prichádza v úvahu i dočasné využívanie starších zariadení a dátových kariet s regulovaným prístupom na internet darovaných z občianskych iniciatív
  • podpora „komunitnej konektivity“ – WiFi na dosah v obci
  • podpora „komunitnej konektivity“ v osadách marginalizovaných skupín (zriadená napríklad v komunitných centrách)
  • ideálne každá škola by mala mať zriadený vlastný zabezpečený intranet typu EduPage, alebo obdobný, nakoľko e-mail je nevhodný pre deti do 13 rokov a je vhodný skôr pre starších a skúsenejších používateľov na stredných školách
  • digitálne zručnosti vedenia škôl a učiteľov pre využívanie tejto úrovne základnej elektronickej komunikácie je potrebné prehlbovať s podporou inštitútu Krízových digitálnych koordinátorov, ktorý odporúčame založiť
  • zabezpečiť kombinovanú IKT podporu pre školu z: centrálnej používateľskej podpory školy + v kombinácii s podporou IT Administrácie na škole + vrátane využitia inštitútu Krízových digitálnych koordinátorov (dlhodobá neplnená úloha).

 

Ak doteraz sú školy, ktoré nevyužívajú niektorý zo zabezpečených nástrojov základnej komunikácie intranetového typu (napr. EduPage), je vhodné im odporučiť, aby si tento nástroj čo najskôr naimplementovali. Samotná implementácia môže klásť vyššie nároky na učiteľov, preto je vhodné to riešiť včas pred vypuknutím ďalšej krízy.

 

  1. Vizuálna komunikácia a tímová spolupráca cez internet pre audio-vizuálnu, video-konferenčnú komunikáciu medzi učiteľmi, medzi učiteľom a žiakom, resp. žiakmi prostredníctvom výkonných komunikačných nástrojov a zariadení, ktoré v reálnom čase prenášajú obraz, zvuk a podľa potreby i dokumenty medzi pripojenými stranami. Pri týchto nástrojoch sledujeme aj bezpečnostné kritérium, či stačí, aby sa pre využívanie produktu registrovala škola (korporátna licencia), alebo len učiteľ – tieto preferujeme pred potrebou, aby sa registroval aj žiak – registráciu zo strany žiakov v žiadnom prípade neodporúčame a zásadne neodporúčame nástroje, ktoré využívajú, zdieľajú, alebo môžu „obchodovať“ s vymieňanými informáciami a identitami používateľov, zvlášť žiakov (napr. sociálne siete).

Každý škola si má zvoliť pre využívanie učiteľmi a žiakmi jedenotný nástroj komunikácie a tímovej spolupráce cez internet, ideálne, ak sa takto dokážu dohodnúť všetky školy v jednej lokalite odkiaľ pochádzajú žiaci – z obce, mesta.

 

Nástrojov vizuálnej komunikácie existuje veľa, avšak na základe skúseností z obdobia prerušenia školskej dochádzky v prvom polroku 2020 najčastejšie používané boli – s uvedenými výhodami a výhradami:

 

Primárne odporúčané (v podmienkach Slovenskej republiky):

  1. Microsoft Teams – bezpečný, poskytovateľ má zastúpenie na Slovensku a intenzívne sa zapojil do podpory škôl, je dostupná produktová a školiaca dokumentácia, webináre v Slovenskom jazyku, základnú licenciu môže celá škola získať bezplatne, výhody tohto nástroja sú: nástroj je sofistikovaný a prispôsobený pre školy a vyučovanie. Ponúka online textovú aj audiovizuálnu komunikáciu s celou triedou ale aj individuálne so študentmi prípadne rodičmi, priestor na rozvoj moderných digitálnych kompetencií ako je spolupráca, online zadávanie, odovzdávanie a hodnotenie úloh aj pomocou slovného hodnotenia, školskú e-mailovú schránku a online úložisko pre každého zamestnanca a študenta školy. Spoločnosť Microsoft má dlhoročné skúsenosti s prácou so školami v rámci svojho vzdelávacieho programu pre základné a stredné školy.
  2. Cisco Webex Meetings – bezpečný, poskytovateľ má zastúpenie na Slovensku a intenzívne sa zapojil do podpory škôl, je dostupná produktová a školiaca dokumentácia, webináre v Slovenskom jazyku, výhody tohto nástroja sú: je relatívne jednoduchý a stabilný na používanie, základnú licenciu môže bezplatne získať len jednotlivý učiteľ. Cisco Webex Meetings je dlhodobo využívaný v rámci programu Sieťových akadémií na Slovensku, v zameraní najmä na stredné odborné školy.
  3. Google Classroom – má používateľskú podporu na Slovensku a zapojil sa do podpory škôl, ide o sofistikovaný nástroj primárne vytvorený pre pre školy a vyučovanie, vrátane online učenia a rôznych podporných nástrojov. Je dostupná produktová a školiaca dokumentácia, webináre, podstatná časť („učebňa“) aj v slovenskom jazyku. Základnú licenciu je možné nadobudnúť bezplatne, alebo licenciu vo všeobecnosti škola môže získať prostredníctvom systému sponzorstva.

 

Nástroje ako Microsoft Teams a Google Classroom boli svojimi tvorcami buď priamo dizajnované, alebo dlhodobo prispôsobované priamo pre školy a vzdelávanie, preto disponujú širšou funkcionalitou využiteľnou pri online učení učiteľmi i žiakmi. Ide o nástroje, ktoré sa najviac približujú štandardu pre budúcnosť tzv. „Classroom Management“. Ideálne nástroje typu „Classroom Management“ umožňujú učiteľom mať kontrolu nad zariadeniami používanými pri vyučovaní bez ohľadu na to, či ide o výučbu v triede, alebo na diaľku cez internet. Učitel napr. môže vidieť, čo ktorý žiak na svojom počítači/ tablete/mobile práve robí, môže žiakovi do práce vstúpiť a pomôcť mu priamo na jeho koncovom zariadení, môže zdieľať so žiakmi svoju obrazovku, písať po nej a využívať ju ako elektronickú tabuľu, rozosielať podklady pre tímovú prácu, alebo test, zozbierať od žiakov vypracovanú úlohu, (ideálne) znemožniť jeho prístup na nevhodné stránky atp.  Na druhej strane nástroje ako Cisco Webex Meetings alebo Zoom sú jednoducho a rýchlo zvládnuteľné komunikačné nástroje určené pre vizuálnu komunikáciu (telekonferencie). V prípade nástroja Cisco Webex ide o robustný a stabilný systém v Európe podporovaný rozsiahlou komunikačnou infraštruktúrou.

 

Na vlastné riziko a zodpovednosť:

  1. Zoom – napriek tomu, že tento nástroj sa v poslednej dobe mimoriadne rozšíril a je obľúbený pre jednoduché používanie, učiteľ vie získať základnú licenciu bezplatne s malými obmedzeniami, ktoré sa dajú pri učení na diaľku obísť, nemá však na Slovensku zastúpenie a najmä Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT odporúča vyhnúť sa menovite tomuto nástroju vzhľadom na jeho zraniteľnosť a bezpečnostné slabiny (https://www.sk-cert.sk/sk/nckb-sk-cert-odporuca-vyhnut-sa-pouzivaniu-rizikovych-platforiem-na-uskutocnovanie-videohovorov/index.html). Pri výbere komunikačného nástroja si musí zodpovedná osoba – vedenie školy uvedomiť, že ak sa nežiaduca osoba dokáže infiltrovať do procesu online učenia a môže ho narúšať vlastným neakceptovateľným obsahom, podobne môže túto infiltráciu niekto využiť pre scudzenie a zneužitie grafickej identity žiakov, ich mená, zvyklosti a citlivé údaje vyplývajúce z online komunikáce.

 

Menej vhodné, skôr doplnkové, či núdzové:

  1. V bežnej praxi a komunikácii dospelých sa používajú viaceré nástroje, ktoré boli primárne vyvinuté na rýchlu komunikáciu cez smartfóny, najmä na „chatovanie“, posielanie obrázkov a videí a ktorých širšie funkcie, robustnosť a stabilita pri väčšej záťaži pri online učení neboli overené ani, ich na Slovensku nikto negarantuje – je tak na zodpovednosti zriaďovateľova, riaditeľa školy, či učiteľa – či a ako ich bude používať, napr.: Skype, Jitsi Meet, WhatsApp, Viber, Slido, krátke správy mobilom SMS
  2. Podobne existujú tiež špecificky vyvinuté overené vzdelávacie platformy, existujúcimi používateľmi vo vzdelávaní obľúbené, avšak nepoznáme, aké sú nároky na bezpečnú administráciu, často vyžadujú vlastný server, inštaláciu a zabezpečenú údržbu, vrátane bezpečnosti a najmä nie sú všeobecne známe a teda centrálne nevieme poskytnúť ani sprostredkovať dostatočnú podporu, napr.: Moodle, Teemea
  3. Sociálne siete vo všeobecnosti – najmä kvôli ochrane identít žiakov (môžu však byť a boli využívané na komunikáciu v dobe krízy medzi učiteľmi).

 

Krízový plán v oblasti Vizuálnej komunikácie a tímovej spolupráce cez internet by mal okrem usmernení riešiť:

  1. informovanosť o možnosti získania obmedzenej bezplatnej licencie pre učiteľa alebo školu pred, alebo najneskôr pri nástupe krízy
  2. zabezpečenie podpory (financovania) riadnych licencií bez funkčného obmedzenia pre podporu digitálnej transformácie školy (zrejme poskytnutím príspevku škole)
  3. zvýšenie digitálnych zručností vedenia, učiteľov a žiakov školy, čiastočne nasmerované i na rodičov – v prípade žiakov prvého stupňa školy (s podporou inštitútu Krízových digitálnych koordinátorov)
  4. zabezpečenie centrálnej používateľskej podpory pred a v dobe krízy a neskôr počas dlhodobého využívania (s podporou Školských výpočtových stredísk a Centra podpory MŠVVaŠ SR)

 

  1. Digitálny vzdelávací obsah a metodika jeho využívania a vytvárania predstavujú digitálne / elektronické nástroje, webové stránky, portály, hry, testy dostupné cez internet, ktoré rozvíjajú kompetencie žiakov v oblastiach, ktoré pokrýva vzdelávanie, prípadne výučbu môžu nahradiť cez IKT. V dobe krízy je vhodné zdôrazniť školám najmä tie vzdelávacie obsahy, ktoré poskytujú ucelenú škálu digitálneho vzdelávacieho obsahu pre všetky ročníky a predmety školy, napr. kozmix.sk., alebo rozsiahle obsahy ako www.fenomenysveta.sk.
    1. Prioritne je vhodné dokončenie investície MŠVVaŠ SR na poskytnutie a využívanie Centrálneho úložiska digitálneho edukačného obsahu (starší názov CÚDEO) Viki na dištančnú výučbu, zadávanie domácich úloh, umiestnenie digitalizovaných verzií učebníc a dostupného DEO na trhu od všetkých relevantných vydavateľov
    2. Každá škola by si mala prostredníctvom komunikácie učiteľov vybrať vhodný, najlepšie jednotný, digitálny vzdelávací obsah na používanie včas pre vypuknutím krízy a nenechala to na samotných učiteľoch pri vypuknutí krízy
    3. Dostupné digitálne vzdelávacie obsahu sú veľmi počené a rôznorodé Pre výber a podporu týchto nástrojov by bolo nápomocné, aby rezort MŠVVaŠ SR vopred zmapoval dostupné digitálne vzdelávacie zdroje, klasifikoval ich pre používanie podľa veku žiakov, vzdelávacích oblastí a ideálne aj kvality a vytvoril centrálnu metodickú a podpornú autoritu pre digitálny vzdelávací obsah (zrejme na úrovni ŠPU) spolu so systémom vzdelávania vedenia škôl a učiteľov pre ich využívanie
    4. Po období prerušenia školskej dochádzky je vhodné zmapovať mieru využívania jednotlivých štátom vytvorených nástrojov (Planéta vedomostí, Centrálne úložisko digitálneho vzdelávacieho obsahu – Viki, E-test, Kozmix), zanalyzovať dostatočnosť využívania, prípadne požiadavky používateľov a najmä
    5. zmapovať ponuku ostatných digitálnych vzdelávacích obsahov, ktoré sa počas krízy učiteľom ponúkali a tí sa v ich používaní snažili zorientovať a využívať ich, často bez externej pomoci
    6. okrem poskytovania kvalitného digitálneho vzdelávacieho obsahu je potrebné zabezpečiť učiteľom dostatočné zručnosti a podporu pri jeho využívaní. Nie každý pedagóg je pripravený na výučbu prostredníctvom online nástrojov
    7. pedagógovia si často vytvárajú svoje vlastné materiály, ktoré zdieľajú so žiakmi. Je v tejto situácii vhodné nájsť kvalitných tvorcov vzdelávacích materiálov a ich skúsenosti priamo alebo nepriamo využiť na tvorbu nových obsahov šírených priamo cez CUDEO Viki, ktorá obsahuje aj silné autorské nástroje.
    8. digitalizácia dostupných učebníc a ich publikovanie prostredníctvom CUDEO Viki, umožní ich širšie využitie v rámci vytvorených materiálov.

 

Na základe takto (i priebežne) vykonanej analýzy a hodnotenia je vhodné prehľadne upraviť jednotný WEB (Učíme na diaľku) a tak školám prehľadne sprístupniť celú šírku dostupného elektronického vzdelávania.

 

  1. Nástroje spätnej väzby, diagnostiky a mapovania potrieb žiaka: online učenie nie je pod priamym dohľadom vedenia školy, učitelia navzájom nekomunikujú a nezdieľajú riešenie bežných problémov prirodzene počas stretávania sa v zborovni školy, a tiež učiteľ nie je zvyknutý komunikovať so svojim žiakom jeho problémy počas samotného učenia a preto nemusí túto prioritu vnímať počas učenia online. Preto by malo byť nedeliteľnou súčasťou online učenia pravidelné (optimálne týždenné):

 

  • získavanie spätnej väzby učiteľa od žiaka, na základe ktorého by učiteľ mohol svoje online učenie upraviť. Ponúka sa niekoľko možností riešenia: každý odporúčaný nástroj Vizuálnej komunikácie a tímovej spolupráca cez internet obsahuje možnosť vyplňovania a hodnotenie dotazníkov účastníkov online učenia, tiež je možné využiť všeobecne nastaviteľné nástroje (napr. Google Forms), alebo na tento účel špeciálne určené aplikácie či platformy,
  • získavanie prehľadu o problémoch učiteľov a ich riešenie zo strany krízového digitálneho koordinátora školy, pravidelnými online poradami krízového online koordinátora s menšími skupinami učiteľov,
  • získavanie prehľadu o spôsobe a úspešnosti realizácie online učenia učiteľov školy zo strany vedenia školy, napríklad získavaním prehľadu o počte hodín jednotlivých učiteľov realizovaných dištančným spôsobom a o učiteľoch a žiakoch, ktorí tento krízový spôsob nezvládajú a treba im pomôcť,
  • pri implementácii a uvedení do používania CUDEO Viki vrátane digitálneho vzdelávacieho obsahu iných subjektov, ktorá umožňuje napr. učiteľom zadávať domáce úlohy žiakom – potom vyhodnocovanie využívania dá školám a učiteľom prehľad o používaných digitálnych vzdelávacích obsahoch na Slovensku, ale i pre učiteľa o aktivite žiaka v domácnosti.

 

Nástroje spätnej väzby môžeme považovať za štvrtú úroveň zvládnutého online učenia, avšak v rámci krízového plánu môže byť ich využívanie zjednodušené.

 

SPOLOČNÉ VLASTNOSTI NÁSTROJOV PRE ONLINE VZDELÁVANIE

Nástroje všetkých štyroch úrovní online učenia musia spĺňať podmienky informačnej bezpečnosti, samozrejme GDPR, najmä s ohľadom na ochranu obsahu komunikácie a identít učiteľov a žiakov. Z dôvodov dostupnosti podpory, lokalizácie podporných dokumentov a zodpovednosti preferujeme nástroje, ktoré majú na Slovensku zastúpenie. Krízový plán má školám odporučiť nástroje, ktoré boli overené praxou v období prerušenia školskej dochádzky a jeho súčasťou by pri odporúčaných nástrojoch malo byť i preverenie ich bezpečnostných a kvalitu garantujúcich certifikátov. Výber iných nástrojov sa nedá vylúčiť, avšak mal by byť na zodpovednosť riaditeľa školy, alebo zriaďovateľa.

 

VYTVORENIE KULTÚRY ONLINE SPOLUPRÁCE UČITEĽOV

Pre mnohých učiteľov bolo online učenie veľkou výzvou, zaťažením a stresom. Učitelia, ktorí sa zodpovedne pripravovali na online učenie, vyhľadávali pre ďalšie dni použiteľný digitálny vzdelávací obsah,  pracovali často 12 hodín denne i viac, pričom mnohí museli doma zvládať i svoje vlastné deti. Podobne to prežívali i rodičia, zvlášť v prípadoch, ak škola a  učitelia ich žiaka nezvládli všetky tri úrovne online učenia, nevysvetľovali a so žiakom nediskutovali preberané učivo, a obmedzili sa len na zadávanie a kontrolu domácich úloh, či rozsiahlejších prác, žiak počas vyučovania neabsolvoval primeraný počet „online“ vyučovacích hodín a škola žiakovi nevytvorila denný režim počas doby vyučovania. Navyše ak sa do koordinácie online vzdelávania nezapojilo vedenie školy, efekt iniciatívy jednotlivých učiteľov bol znižovaný počiatočným chaosom v plánovaní online hodín, využívaním rôznych digitálnych nástrojov pre jedného žiaka, ktorý to musel za pomoci rodičov technicky zvládať, preťažovanie žiakov domácimi úlohami a pod. V takom prípade rodičia silne negatívne vnímali, že bez patričnej kvalifikácie prebrali časť povinností učiteľov, najmä tých, ktorí online učenie nezvládli, pričom paradoxne počas krízy učitelia mali garantovanú prácu a niektorí z rodičov o ňu práve prichádzali. Samozrejme, pozitívnou stránkou týchto skúseností je i uvedomenie si významu práce učiteľov pre spoločnosť.

 

Preto okrem zvládnutia online učenia je nevyhnutné od počiatku budovať „online“ kultúru a komunitu s kooperatívnym priateľským prostredím, primárne medzi učiteľmi a tiež školy s rodičmi. Vhodnou komunikáciou a vnímaním spätnej väzby sa v kríze dajú prekonať možné osobné tenzie, pracovné či učebné preťažovanie a názorové nezhody na učenie v kríze. Tiež netreba zabúdať na psychohygienu v zmenených podmienkach a možnosti ako udržiavať morálku tímu učiteľov, ktorý je fyzicky oddelený. Pre tieto účely je potrebné vytvoriť príslušnú metodiku a odporúčania a zaškoliť (najmä) vedenie škôl.

 

DIGITÁLNE ZRUČNOSTI PRE PRÁCU UČITEĽOV A ŽIAKOV S INTERNETOM

Špecifickou oblasťou digitálneho vzdelávacieho obsahu sú nástroje na zlepšovanie digitálnych zručností a pre predchádzanie problémom pri práci na internete – ako odporúčanie pre školy na zlepšenie digitálnych zručností a zvýšení bezpečnosti pri pohybe na internete, pre prípravu na krízu a tiež na „digitálnu budúcnosť“. Digitálna koalícia pripravila:

  1. IT Fitness test (https://itfitness.sk/sk/) pre overenie digitálne zručností a zistenie čo treba zlepšiť pri práci na internete (od 4. mája do 31.júla 2020 s certifikátom, neskôr pre účely vzdelávania), bezplatný prístup
  2. Kry sa pred internetovými potvorami (https://kry-sa.sk/) – stručné a prehľadné rady pre bezpečný pohyb na internete, bezplatný prístup
  3. Buď safe online (https://www.budsafeonline.sk/) online kurz pre bezpečnejší pohyb na internete a ochranu detí pred obťažovaním. Projekt sprevádza populárny YouTuber Selassie, bezplatný prístup
  4. ICDL / ECDL (https://www.ecdl.sk/) Európsky systém ECDL, pôvodne „Európsky vodičský preukaz na počítače“, vyrástol z európskeho systému na celosvetový systém a v máji 2019 prijal jednotné meno ICDL ako „International Certification of Digital Literacy“. Ponúka ucelené podklady pre vzdelávanie používateľa výpočtovej techniky v digitálnych znalostiach a zručnostiach, vrátane certifikácie dosiahnutej úrovne. Predpokladá sa vytvorenie sylabov a kurzov špecificky pre učiteľov. Do 31.8.2021 prístupné v rámci zapojenia do NP IT Akadémia.

 

ZVLÁDNUTIE NÁHRADY PREZENČNÉHO VZDELÁVANIA ONLINE UČENÍM

Prezenčné učenie je vo výraznej miere nahraditeľné online učením (aj „učenie na diaľku“, „dištančné učenie“) pri zvládnutí a efektívnom využívaní všetkých vyššie uvedených 3 úrovní online učenia. V takom prípade a pri zvládnutí využívania digitálneho vzdelávacieho obsahu najlepšie školy v priebehu 2 týždňov prešli na online učenie a zvládli predpísaný rozsah vzdelávania na 70% a neskôr i na 90% (s vynechaním telesnej výchovy, výtvarnej výchovy a niektorých vybraných predmetov). Vyskytli sa i školy, ktoré plnohodnotne obsahovo nahradili prezenčné vzdelávanie po jeho zrušení online učením nad rámec odporúčaného počtu online hodín denne (odporúčania ŠPU). Tento ideálny stav nie je možné žiadať a ani dosahovať u väčšiny škôl bez toho, aby na to boli dostatočne a systémovo vopred pripravené – to by malo byť cieľom časti krízového plánu pre dlhodobú odolnosť škôl.

 

Na druhej strane nie je akceptovateľné vynechať niektorú z vyššie definovaných úrovní učenia – napr. nie je akceptovateľné, aby učitelia využívali online komunikáciu len na zadávanie úloh a rozsiahlych domácich/projektových prác a následne kontrolu domácich úloh, čím prenášajú zodpovednosť za učenie na rodičov. Úplne absurdné je, ak učiteľ využíva online vizuálny kontakt na kontrolu úloh pri témach, ktoré predtým žiakom cez nástroje vizuálneho kontaktu ani nevysvetlil, so žiakmi neprediskutoval a neoveril ich porozumenie – to nie je možné nazvať zvládnutým online učenia a vôbec považovať to za náhradu prezenčného vzdelávania.

 

Výnimkou je objektívny stav, kedy škola a najmä väčšina žiakov školy nie je materiálno-technicky vybavená pre online vzdelávanie – v tomto sú rizikové najmä školy so žiakmi z marginalizovaných komunít a s absolútnou väčšinou žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej „ŠVVP“).

 

SKÚSENOSTI Z CENTRALIZOVANEJ PODPORY PRE ONLINE UČENIE V KRÍZOVOM STAVE

V rámci Digitálnej koalície a v spolupráci s rezortom MŠVVaŠ SR vznikol systém podpory učiteľov a škôl, do ktorého boli za rezort zapojené: Školské výpočtové strediská, Centrum podpory MŠVVaŠ SR, tímy národného projektu IT Akadémia a programu Sieťových akadémií na Slovensku, za Digitálnu koalíciu poskytovatelia licencií nástrojov a podpory pre vizuálnu komunikáciu Microsoft a Cisco. Príliš dlho však trvala komunikácia pre koordináciu postupov s MŠVVaŠ SR, čo by sa nemalo opakovať a schémy podpory by mali byť pripravené vopred.

 

SKÚSENOSTI Z ADAPTOVANIA NAJLEPŠÍCH ŠKÔL PRE ONLINE UČENIE

Odporúčame využiť a podľa skúseností adaptovať odporúčania postupy Digitálnej koalície a ŠPU:

 

Zhrnutie „empirických“ odporúčaní Digitálnej koalície:

Zo skúseností prvých škôl s využívaním digitálnych nástrojov na Slovensku pripravila hneď po nástupe krízy Digitálna koalícia odporúčania a zásady pre nasadenie online vzdelávania na škole. Zo skúseností vyplýva, že snáď okrem škôl navštevovaných výhradne marginalizovanými komunitami (pri osadách), každá škola tento prechod môže zvládnuť do dvoch týždňov, pokiaľ sa pre to vedenie školy a učitelia školy rozhodnú:

  1. Riaditeľ školy rozhodne: poraďte sa so školským IT administrátorom, s učiteľmi zručnými v používaní informačných a komunikačných technológií (IKT) a menujte zodpovednú kontaktnú osobu.
  2. Zistite ako sú učitelia vybavení IKT a pomôžte im z výbavy školy (ideálne notebookmi). Učitelia bývajúci blízko školy môžu preferovať učenie na diaľku z učebne (za dodržania bezpečnostných opatrení, sám učiteľ v triede).
  3. Oslovte rodičov, ponúknite im túto iniciatívu ako pridanú hodnotu školy a požiadajte ich o podporu v dobe krízy.
  4. Zistite ako sú žiaci a rodiny vybavené IKT a internetom. Čím nižší ročník, tým dôležitejšia komunikácia s rodičmi a ich podpora učenia dieťaťa na diaľku. Žiaci počnúc druhým stupňom ZŠ už zvyknú používať smartfón – na strane žiaka sa dá dobre využiť. Ak niektorý žiak nie je technicky vybavený a neviete mu pomôcť, pomôžte aspoň ostatným a jeho učiteľ sa mu bude venovať individuálne.
  5. Zvoľte jednotnú komunikáciu pre celú školu pre 3 úrovne komunikácie:
    1. IscAgenda EduPage (elektronická Žiacka knižka atp.) nástroj základnej dennej komunikácie učiteľov, žiakov a rodičov, na zadávanie, plnenie a kontrolu domácich úloh (menej efektívny, avšak použiteľný je e-mail a telefón)
    2. Komunikačný nástroj pre vizuálnu komunikáciu – na Slovensku sú zastúpené nástroje Microsoft Teams a Cisco Webex Meetings (oslovil nás aj Google, pracujeme na tom). Pri týchto môžete rátať s podporou call centra MŠVVaŠ SR, školských výpočtových stredísk, odborníkov a dobrovoľníkov a garanciami bezpečnosti komunikácie a identít žiakov. Bez garancie môžete zvážiť aj iné, ako Zoom, najmä ak s nimi máte skúsenosť. Neodporúčame využívať verejne dostupné nástroje zdarma, ako napríklad Facebook – neviete, kde skončia vaše osobné údaje a identity žiakov. Žiaci do 12 rokov nemajú používať e-mail.
    3. Digitálny vzdelávací obsah ponechávame na výbere učiteľov a školy.
  6. Získajte bezplatnú licenciu na komunikačný nástroj pre celú školu a podporné materiály, videá, video-školenia. Ak registrujete jednu licenciu na celú školu, budete potrebovať zoznam učiteľov školy a ich e-mail.
  7. Ako prvý sa na komunikačný nástroj zaškolí zodpovedná kontaktná osoba a ideálne 2-3 učitelia zruční v používaní IKT. Využite do slovenčiny preložené webináre, školiace videá, prezentácie a produktové materiály.
  8. Zodpovedná kontaktná osoba zaškolí na komunikačný nástroj ostatných učiteľov školy. Najprv urobte cez získaný nástroj s učiteľmi poradu a vysvetlite im základy. Učiteľom poskytnite podklady z tejto WEB stránky. Porady učiteľov („zborovňa“) robte na diaľku podľa potreby.
  9. Triedni učitelia so žiakmi urobia triednickú hodinu a naučia ich používať komunikačný nástroj. Termíny si so žiakmi dohodnite. Dobre je k tomu prizvať aj rodičov. Žiakom prvého stupňa ZŠ má vždy pomáhať rodič. Triednickú hodinu si podľa potreby zopakujte, až kým žiaci komunikáciu na diaľku zvládnu. Počnúc druhým stupňom ZŠ požiadajte učiteľov odborných predmetov, aby sa so žiakmi takto skontaktovali. Netlačte na pílu a uistite sa, že učitelia i žiaci nový spôsob učenia zvládajú. Na konci triednickej hodiny umožnite žiakom komunikovať navzájom. Môže to trvať niekoľko dní.
  10. Postupne začnite „učiť na diaľku“. Opierajte sa o platný rozvrh, aby ste sa vyhli kolíziám s kolegami. Spočiatku veľa hodín z rozvrhu vynecháte. Zmierte sa s tým. Zo dňa na deň sa budete v komunikácii so žiakmi cez internet zlepšovať. Spočiatku sa sústreďte na výklad dôležitých a náročných častí látky a aby žiaci zvládali domáce úlohy zadané cez EduPage. Viac klaďte otázky a so žiakmi o učive diskutujte.
  11. Skoordinujte sa s kolegami a platný rozvrh si prispôsobte (na „digitálny“). Aj dobré školy po 3 týždňoch z pôvodného rozvrhu nezvládnu všetko, možno len 70%. Vynechajte telesnú výchovu, niektorým predmetom ako sú kreslenie, etická výchova sa venujte len občasne, alebo ich tiež úplne vynechajte. Skúste sa zamerať na to, čo je podstatné. Všetko nestihnete a netlačte do toho žiakov.
  12. Zaveďte žiakom a učiteľom pravidelný denný a týždenný režim. Nemusíte začínať denne od 8:00, môžete začínať aj končiť neskôr (najneskôr do 15:00 hod). Začínajte celá škola jednotne, zjednoťte aj čas obedňajšej prestávky. Žiak spočiatku zvládne denne 2, neskôr 3 takéto vyučovacie hodiny s vizuálnym kontaktom „na diaľku“. Pre učiteľa to bude ešte náročnejšie. Nie je to pravidlo, avšak na prvom stupni ZŠ to pri cca. 2 vyučovacích hodinách cez internet denne zrejme aj zostane, na druhom stupni zvládnete 3-4 hodiny a starší žiaci maximálne 5 vyučovacích hodín denne. Čím viac hodín denne žiaci zvládajú, tým menší rozsah domácich úloh im zadávajte (sú to tiež ľudia). Na prvom stupni ZŠ môže vyučovacia hodina trvať dlhšie, učiteľ bude mať i tak viac starosti s udržaním pozornosti detí. Ak rodičia pracujú z domu, pre najnižšie ročníky môže vyhovovať čas vyučovania poobede. Na vyšších stupňoch učitelia matematiky a technických premetov môžu spočiatku potrebovať 60 a viac min. na vyučovaciu hodinu, učitelia občianskej náuky to vraj zvládajú aj za pol hodiny.
  13. Aby sa „digitálny“ rozvrh stabilizoval, zorganizujte priebežné plánovanie rozvrhu na škole – potreby jednotlivých učiteľov na vyučovacie hodiny na ďalší týždeň zbierajte na jednom mieste na úložisku školy (EduPage). Každý triedny učiteľ by na konci týždňa mal skontrolovať vyťaženosť žiakov svojej triedy v uplynulom týždni a podľa priebehu vzdelávania skoordinovať presuny a trvanie hodín s kolegami-učiteľmi na ďalší týždeň.
  14. Za dva-tri týždne je každá škola schopná prejsť na učenie na diaľku s vizuálnym kontaktom učiteľa so žiakmi, v upravenom „digitálnom rozvrhu hodín“ a režime, ktorý potrvá do konca školského roku.
  15. Stále prispôsobujte učenie na diaľku možnostiam učiteľov, žiakov a rodičov – nezabudnite, že aj vo vyučovaní ide o „mimoriadny stav“. Sledujte odporúčania ministerstva školstva (najmä ohľadne samotného vyučovania, klasifikácie a používania digitálneho vzdelávacieho obsahu).

 

Zhrnutie odporúčaní ŠPU:

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo 28.4.2020 usmernenie k obsahu a organizácii vzdelávania žiakov základných škôl počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v školskom roku 2019/2020. Jeho súčasťou je aj materiál Štátneho pedagogického ústavu s názvom „Obsah vzdelávania v ZŠ počas mimoriadneho prerušenia vyučovania v školách“ s odporúčaniami, ktoré sú veľmi dobre využiteľné i do budúcnosti:

 

NEVYHNUTNÁ REDUKCIA ROZSAHU (OBSAHU) UČIVA

Až v kríze sme si začali lepšie uvedomovať možnosti využitia digitálnych technológií vo vzdelávaní i v živote, súčasne však i nevyhnutnosť redukovať memorovanie a rozsah učiva v prospech toho, čo je pre rozvoj hlavných kompetencií u žiakov podstatné. Spôsob redukcie učiva v dobe krízy odporučí ŠPU.

 

ODBORNÉ USMERNENIE

Rezort MŠVVaŠ SR (ŠPU) vydá odborné usmernenia ako súčasť opatrení na predchádzanie predpokladaného krízového stavu a tiež opatrenia na zmiernenie v prípade vyhlásenia a lokalizovania krízového stavu (vopred). Východiskom budú opatrenia zverejnené na WEBe MŠVVaŠ SR a WEBe Učenie na diaľku, špecificky v oblastiach (menu): Usmernenia a Odporúčania.

 

Súbežne pre zabezpečenie spätnej väzby zo škôl odporúčame spustiť diskusiu na sociálnej sieti Facebook, resp. využiť niektoré z diskusných skupín, ktoré boli silne masívne využívané učiteľmi škôl počas krízy (napr. „Zavretá škola“).

 

NÁHRADNÉ RIEŠENIA

Existuje aj opodstatnené využívanie náhradných riešení, ktoré sú niekedy jedinou možnosťou vzhľadom na ich dobrú dostupnosť napríklad aj u žiakov z marginalizovaných komunít – ide najmä o celoplošne dostupné vysielanie RTVS. Nie je však známe, ako bude prebiehať v dobe, keď mimoriadnu stav nebude vyhlásený celoplošne a malo by byť využívané v zásade len menšou časťou žiakov na Slovensku.

 

Niekedy život prinesie nevyhnutnosť používať komunikačné nástroje určené na niečo úplne iné – takmer neuveriteľný príbeh zo slovenskej reality – rodina zo sociálne znevýhodneného prostredia na naleiahnie školy kúpila žiakovi mobilný telefón, avšak vzhľadom na sociálny status rodiny len tlačidlový, bez dotykovej obrazovky a internetu. Komunikácia učiteľa so žiakom potom prebiehala individuálne cez správy SMS.

 

SKÚSENOSTI Z ADAPTOVANIA ŠKÔL A ŽIAKOV Z MARGINALIZOVANÝCH KOMUNÍT

U škôl z oblastí marginalizovaných komunít, kde absolútna väčšina, či všetci žiaci majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a tiež u žiakov-jednotlivcov zo sociálne slabších rodín zrejme platí, že počas opakovania krízy COVID-19 budú závislejší na „tradičnej“ osobnej komunikácii a že bez špecifickej podpory a vyššieho vynaloženého úsilia zo strany školy online učenie nezvládnu. Najmä v osadách marginalizovaných komunít a na školách, ktoré navštevujú výhradne žiaci z osád je nevyhnutné:

  • včas vopred skoordinovať úsilie školy s existujúcim komunitným centrom (ak také existuje)
  • včas vopred podporiť komunikáciu školy a učiteľov so žiakmi prostredníctvom asistentov – kuriérnym spôsobom (ktorí zväčša tiež pochádzajú z tejto marginalizovanej komunity a zabezpečujú priamu osobnú náhradnú komunikáciu popri online učení)
  • čo najskôr, ak sa tak už nestalo, iniciovať overené programy podpory vzdelávania a šírenia kultúry ako napríklad projekt „Omama“, kde stredoškolsky pedagogicky vzdelaní členovia komunity podporujú učenie žiakov – aj počas krízy (takých však treba nájsť a pracovať s nimi)

 

Zo skúseností sa dá predpokladať:

  • vo všeobecnosti na týchto školách nie je možné využiť online učenie cez internet, ktoré je nahrádzané korešpondenčnou komunikáciou medzi učiteľmi a žiakom s využitím asistenta učiteľa, najlepšie takého, ktorý v príslušnej lokalite marginalizovanej skupiny (v osade) aj žije
  • online učenie nie je vôbec vhodné pre žiakov na prvom stupni vzdelávania (nakoľko im chýba technické vybavenie a podpora zo strany rodičov, ich prístup k novým technológiám ich nemá rozptyľovať od učenia)
  • online učenie sa podarilo realizovať vo výnimočných prípadoch u žiakov na druhom stupni vzdelávania – toto sme zaznamenali tam, kde už v minulosti prebiehal projekt, ktorý sa týmto žiakom venoval a vytvorilo so osobné puto medzo učiteľom a žiakmi (príklad vďaka projektu Teach for Slovakia na ZŠ na Luník IX v Košiciach), kde škola žiakom zabezpečila osobné IKT zariadenie (BYOD) – starší smartfón s datovou kartou, pričom tieto technické zariadenia boli zabezpečené proti nesprávnemu používaniu, strate, poškodeniu a odcudzeniu aj osobným zainteresovaním žiaka a jeho rodičov – napríklad:
    • pri využití starších IKT zariadení zo zbierok občianskych iniciatív je žiak/rodina žiaka zodpovedná za stratu/poškodenie IKT zariadenia resp. náhradné IKT zariadenie dostane za finančnú úhradu (v rozsahu 5-10 EUR, viac nemá zmysel v týchto komunitách žiadať)
    • komunikácia na internet prebieha prostredníctvom dátových kariet do smartófnu / tabletu, ktoré žiak v minulosti získal od občianskych iniciatív funkčnosť dátových kariet pre internet musí byť, pričom dostupnosť dát vo voľnom čase žiaka musí byť motivačne viazaná na plnenie si učebných úloh
    • k dispozícii pre pomoc so zvládnutím týchto zariadení BYOD musí byť komunitný pracovník, alebo asistent učiteľa
    • úlohy zadávané týmto žiakom musia byť zvládnuteľné a ich zvládnutie musí učiteľ overovať a podporovať (žiak musí zažiť „úspech“)
  • na škodu veci sme nezaznamenali využívanie spolupráce škôl s existujúcimi komunitnými centrami – túto je jednoznačne nevyhnutné využiť a rozvinúť pre vyššiu odolonosť školy a žiakov pred pandámiami a krízami v marginalizovaných komunitách do budúcnosti.

 

KRÍZOVÝ PLÁN BY MAL OKREM USMERNENÍ RIEŠIŤ:

  1. obstaranie licencií a IKT zariadenia škôl, nástroje komunikácie a tímovej spolupráce, digitálny vzdelávací obsah a zaškolenie naň podľa výberu škôl na prekonanie krízy i v rámci podpory digitálnej transformácie školy a podpory personálneho učenia sa žiakov, náhradu za výdavky školy ktoré jej nadmerne vzniknú s riešením krízy COVID-19 (optimálne poskytnutím príspevku škole so súčasným stanovením minimálnych technických špecifikácií a maximálnej cenovej hranice – tzv. „katalóg“)
  2. posilnenie digitálnych zručností vedenia, učiteľov a žiakov školy s podporou inštitútu Krízových digitálnych koordinátorov na školách (podľa vzoru z Veľkej Británie, Fínska atp.) a organizácií rezortu školstva (ŠPU, MPC)
  3. zabezpečiť centrálnu metodickú a používateľskú podporu pred a v dobe krízy a neskôr počas dlhodobého využívania (s podporou Školských výpočtových stredísk a Centra podpory MŠVVaŠ SR).


 

  1. SKÚSENOSTI Z COVID-19 V ZAHRANIČÍ PRE ZAPRACOVANIE

BUDOVANIE SPOLOČENSTVA A KOMUNIKÁCIA

  1. Prvé dni/týždne online učenia na škole by mali byť venované upevneniu spoločenstva (učitelia, žiaci, rodičia, manažment školy) a budovaniu digitálnych zručností. Je potrebné odolať  pokušeniu ponoriť sa priamo do vyučovania online podľa učebných osnov na začiatku školského roka. Veci pôjdu hladšie, ak sa budú venovať prvé týždne aj budovaniu komunity, aby sa študenti cítili spojení. Počas tejto doby je možné využiť sociálne emocionálne zručnosti. Študenti navyše potrebujú prax práce s akýmikoľvek digitálnymi nástrojmi, ktoré budú používať. Je potrebné zamerať sa na  svojich  hodinách na tieto veci a podľa možnosti ich preväzovať,
  2. Viac priamej a otvorenej komunikácie s rodičmi. Rodičia sa tiež prispôsobujú novému spôsobu školského vzdelávania. Pretože sa od nich bude očakávať, že budú zohrávať významnú úlohu pri podpore učenia žiakov online, potrebujú aj väčšiu podporu od učiteľov. Rodičia sú nepostrádateľnými partnermi v tejto vzdelávacej komunite.
    • Je potrebné vytvoriť konzistentné miesto a predvídateľný harmonogram zdieľania informácií. Keď rodičia vedia, kde a kedy majú hľadať informácie, aby ich udržiavali a sledovali, budú môcť odviesť lepšiu prácu a podporovať online učenie. Týždenné aktualizácie sú dobrým spôsobom, ako informovať všetkých o tom, čo sa deje v triede. Namiesto prepínania medzi e-mailami, textovými upozorneniami, blogovými príspevkami, webovými oznámeniami a spravodajcami je vhodné si vybrať jednu platformu pre odchádzajúce informácie a držať sa ich. Ak celá škola dokáže to isté, dosiahnu sa lepšie výsledky.
    • Je potrebné stanoviť jasné očakávania a hranice komunikácie. Kedy môžu študenti a rodičia očakávať, že učiteľa začujú? Ako a kedy sa môžu v prípade potreby s učiteľom spojiť? Ak sa nenastavia hranice, učitelia budú mať pocit, že musia byť k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni, čo rýchlo povedie k ich vyhoreniu. Je potrebné si zriadiť pravidelné úradné hodiny a propagovať ich na ľahko dostupnom mieste, aby rodičia vedeli, kedy budú učitelia dostupní.
    • Je potrebné vytvoriť záložný plán, ak učiteľ nie je dostupný a plán pre technickú podporu. Ak rodičia alebo študenti potrebujú pomoc mimo vašich bežných pracovných hodín alebo ak potrebujú pomoc s technológiou, koho môžu kontaktovať? Je potrebné sprístupniť tieto informácie jasne.
    • Vytvorte multimodálnu komunikáciu. Aj keď je dôležité neustále uverejňovať príspevky prostredníctvom jednej platformy, je užitočné poskytnúť informácie aj vo viac ako jednom režime. Môžete napríklad každý týždeň ponúknuť písomné oznámenia a zaznamenať rovnaké oznámenia v krátkom videu, aby si študenti a rodičia mohli zvoliť formát, ktorý im najviac vyhovuje
    • Je potrebné zabezpečiť školenie rodičov. Rodičia budú môcť lepšie podporovať študentov, ak rozumejú tomu, ako používať technológie využité pri online učení, a preto im poskytnite návody na tému technológie, ktorú používate, vrátane akejkoľvek platformy, ktorú používate na šírenie informácií.
  3. Prioritou pre učiteľov má byť  spoločenstvo, spolupráca a spojenie síl. Učitelia sa v kríze musia viac ako kedykoľvek predtým spojiť. Vedenie školy by malo v tomto období budovať pravidelné príležitosti, aby učitelia zostali v kontakte so svojimi kolegami. Ak to škola nerobí, tak si takúto príležitosť má učiteľ vytvoriť sám.
    • Stretnutia zamestnancov by sa mali organizovať pravidelne, aj keď je to prostredníctvom videokonferenčnej platformy, aby sa zamestnanci udržali v spojení.
    • Počas týchto stretnutí by sa mal venovať istý čas a pozornosť pocitom učiteľov a ich emocionálnemu zdraviu.
    • Menšie skupiny ako učebné tímy alebo predmetové tímy v oblasti obsahu môžu ponúknuť ešte väčšiu podporu.
    • Ak učiteľ nedostanete potrebnú podporu, nech ju vyhľadá prostredníctvom iných platforiem, ako napr. sociálna sieť.

 

OBSAH JE POTREBNÉ ZJEDNODUŠIŤ

Online učenie nepodporuje pokrytie veľkého množstva obsahu, takže sa obsah vzdelávania musí rozumne vybrať a učiť najdôležitejšie veci, navyše v pomalšom tempe. Pre porozumenie spôsobu výberu obsahu je potrebné  zodpovedať si na kľúčové otázky: Aké vedomosti sú nevyhnutne dôležité pre budúcnosť? Aké vedomosti a zručnosti (kompetencie) musia mať študenti pre prechod na vyšší stupeň / do vyššej triedy? Aké vedomosti presahujú do iných vzdelávacích oblastí? Vo všetkých predmetových oblastiach treba podporovať kritické myslenie, analýzu na základe dát, argumentáciu, budovanie silnej vedomostnej základne prostredníctvom čítania textov s porozumením a komunikácie.

 

TRADIČNÉ ZNÁMKOVANIE USTUPUJE DO POZADIA

Pri dištančnom online vyučovaní učiteľ má klásť dôraz na spätnú formatívnu väzbu, pretože študenti pracujú prostredníctvom zadaní a úloh. Použite vstavané funkcie nástrojov komunikácie na zabezpečenie spätnej väzby – ako svoju primárnu metódu. Poskytnite možnosť aj rodičom, aby vám poskytli spätnú väzbu (napr. o úlohách žiakov a pod.).

 

HODNOTENIE ZAMERAJTE NA TVORIVOSŤ ŽIAKA

V online výučbe  existuje veľa spôsobov, ako môžu študenti podvádzať, ak sa im dá iba tradičný kvíz alebo test. Skvelé riešenie tohto problému spočíva v tom, že študenti vytvárajú „veci“. Môžu to byť videá, podcasty, digitálne alebo fyzikálne prezentácie, písanie práce, komiks atď. Je oveľa ťažšie podvádzať, keď musíte niečo vytvoriť, alebo vyrobiť.

 

ČO SA NEMENÍ

Nie všetko v online učení je iné ako bolo pôvodne. Niektoré aspekty dobrého učenia by mali byť stále zachované. Napríklad jasná a konzistentná komunikácia, využívanie overených postupov a zavedenie denného režimu. Je možné tiež rozhodovať, či sa použijú digitálne alebo nedigitálne nástroje. Žiaci majú mať hlas a dávať spätnú väzbu pri výbere spôsobov učenia online.

 

TVORIVÝ PRÍSTUP

Bez ohľadu na použitie digitálnych technológií stále platí, že len „dobré vyučovanie zostáva dobré“. Všetky overené postupy vedúce ku kvalitnej výučbe, sa dajú transformovať do online vzdelávania s využitím digitálnych technológií – i keď nakoniec môžu vyzerať trochu inak ako pri prezenčnom vzdelávaní.

 

PRÍSTUP K ŽIAKOM SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI V CHORVÁTSKU

Všetky zásady, metódy práce, vedecké poznatky, usmernenia a legislatívu uplatňovanú vo výchovno-vzdelávacom procese so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami („ŠVVP“) učiteľ uplatní a prispôsobí aj pre učenie na diaľku. Je vhodné využiť existujúce učebné osnovy alebo digitálny vzdelávací obsah, ktoré boli vytvorené s cieľom umožniť inklúziu/personalizáciu výučby. Využívanie asistentov učiteľov je pri online učení vzhľadom na absenciu osobného kontaktu so žiakom, ktorý je doma, vylúčená alebo sa podľa individuálnych okolností dá využívať. Využívanie poradenských centier, služieb školských psychológov v dobe zvládania krízy je na zváženie školy a učiteľa. Obdoba v Chorvátsku: v tomto by mal zohrať rolu Výskumný ústav detskej psychológie a parapsychológie (VÚDPAP) svojimi odporúčaniami pre krízový plán, aktuálne zrejme ŠPU vypracovaným digitálnym vzdelávacím obsahom a inštrukciami.

 

Ak pre adaptáciu výchovno-vzdelávacieho procesu pre žiakov so ŠVVP pri učení na diaľku na Slovensku z minulosti chýbajú dostatočné podklady, je potrebné ich v ďalšej etape realizácie krízového plánu dopracovať. Chorvátsko intenzívne využilo obdobie rokov 2015-2018 na vytvorenie unikátneho systému pre podporou dištančného vzdelávania, obsahujúceho centrálnu technológickú infraštruktúru, kontaktné centrá, služby, digitálne vzdelávacie obsahy, metodiky a inštrukcie, vrátane podpory pre žiakov zo ŠVVP.

 

Súčasťou bola aj príručka „Digitálna technológia na podporu špeciálnych vzdelávacích potrieb“ vytvorená v rámci projektu E-Školy pre „Vytvorenie systému rozvoja digitálne zrelých škôl (pilotný projekt). Do online učenia žiakov so ŠVVP vstupuje učiteľ a čiastočne rodičiam, prípadne opatrovníci a doborovľníci z radov študentov. V Chorvátsku iniciatívne pôsobí Agentúra pre vzdelávanie a prípravu učiteľov (odboba slovenského MPC), Pedagogická fakulta so zameraním na podporu zdravotných znevýhodnaní na Záhrebskej univerzite, Chorvátska komora pre vzdelávania žiakov so ŠVVP, Chorvátska asociácia tlmočníkov posunkového jazyka pre nepočujúcich a UNICEF – a tieto v dobe krízy ponúkli školám podporu pre žiakov so ŠVVP. Chorvátske ministerstvo školstva bezodkladu aktivovalo krízové ​​tímy pre psychologickú podporu, aby poskytovali telefonickú a online podporu všetkým žiakom, učiteľom a rodičom, ktorí potrebujú pomoc. Ministerstvo koordinovalo výmenu informácií, iniciatív, vzdelávacích obsahov vrátane určených pre žiakov s ŠVVP a skúseností medzi školami a vzdelávacími strediskami, k dispozícii boli telefónne čísla a e-mailové adresy krízového tímu, ako aj rady odborníkov z Fakulty humanitných a sociálnych vied Univerzity v Záhrebe. Výučbový ústav verejného zdravia Andrija Stampar predstavil osem telefónnych liniek dostupných pre občanov z celého Chorvátska.

 

PREČO ŠKOLY A UČITELIA V CHORVÁTSKU ZVLÁDLI KRÍZU COVID-19

Chorvátsko začalo kurikulárnu reformu vzdelávania v roku 2016 (pre porovnanie Slovensko v roku 2008) a od roku 2017 sa reforma zameriavala najmä na zlepšenie digitálnych kompetencií študentov, učiteľov základných a stredných škôl, odborných spolupracovníkov a riaditeľov škôl, ako aj na vybavenie škôl. V roku 2017 spustili projekt začleňovania digitálnej gramotnosti do rôznych predmetov a programov pre mimoškolské vzdelávanie pomocou IKT. Chorvátska akademická a výskumná sieť (CARNET – Chorvátska akademická a výskumná sieť – obdoba SANET na Slovensku, ktorý však obdobné aktivity nerealizoval) získala v spolupráci s chorvátskym Inštitútom pre rozvoj a inovácie mládeže 45 000 počítačov pre študentov 6. ročníka základnej školy s cieľom rozvíjať digitálne kompetencie študentov, podporovať kreativitu, inovácie a interdisciplinárny prístup pri využívaní IKT. Informačné technológie boli okrem toho zavedené v roku 2018 ako povinný predmet v 5. a 6. ročníku základnej školy a reformovali sa všetky učebné osnovy informačných technológií na základných a stredných školách. Od školského roku 2020/2021 musia všetky základné školy poskytovať Informatiku ​​ako voliteľný predmet od 1. do 4. ročníka! S cieľom pripraviť sa na zavedenie nového predmetu boli najatí ďalší učitelia, boli vybavené špeciálne triedy a učitelia boli vyškolení na implementáciu nových učebných osnov zameraných na algoritmické myslenie a programovanie, ale aj na internetovú bezpečnosť. V roku 2018 sa zmenili nariadenia o učebniciach, aby sa zabezpečilo rozpočtové financovanie digitalizovaných učebníc a digitálneho vzdelávacieho obsahu.

 

V roku 2015 spoločnosť CARNET spustila pilotnú fázu projektu informatizácie školstva eSchools, vybavila 150 škôl IKT a vytvorila rôznorodý digitálny vzdelávací obsah. Všetky základné a stredné školy sa budú na pokračovaní realizácie projektu eSchools v Chorvátsku podieľať, pričom súčasťou bude nevyhnutné IKT vybavenie pre učiteľov a školy, ako aj nové informačné systémy vrátane vzdelávacích kurzov. Dôležitým technickým predpokladom bolo zavedenie informačného systému digitálnej identity (AAI@EduHr – obdoba zaostávajúceho systému RIAM na Slovensku) za posledných niekoľko rokov pre všetkých zamestnancov, žiakov základných a stredných škôl, ako aj vysokých škôl a zavedenie elektronického certifikátu.

 

Pri informatizácii školstva bolo prioritou chorvátskeho ministerstva školstva zavedenie digitálnej nezávislosti učiteľov, t.j. aby učitelia mali notebooky a aby triedy boli vybavené spätnými projektormi alebo interaktívnymi tabuľami umožňujúcimi rôzne digitálneho vzdelávacieho obsahu vrátane multimediálneho  obsahu na použitie vo všetkých triedach. V roku 2019 bolo preto v rámci projektu Komplexná kurikulárna reforma (CCR II) obstaraných 1 269 notebookov pre odborných spolupracovníkov a 26 755 notebookov pre učiteľov v rámci projektu informatizácie e-Školy. Projektory a smartboardy boli zakúpené pre triedy, kde chýbali.

Následne sa chorvátske ministsestvo školstva zameralo na vybavenie žiakov v rámci projektu komplexnej kurikulárnej reformy, financovaného z fondov EÚ. Informatizácie škôl bude prebiehať podľa veku žiakov v jednotlivých ročníkoch, na základe údajov z experimentálneho overovania na školách a z medzinárodných zdrojov. Žiaci v nižších ročníkoch (vo veku od 6 do 10 rokov) budú tablety používať iba pri činnostiach v skupine, takže každej triede boli poskytnuté 4-5 tabletov. Na druhom stupni vzdelávania, kde žiaci navštevujú „predmetové triedy“ (vo veku od 11 do 15 rokov) je ambícia zabezpečiť tablet pre každého žiaka a motivovať školu a učiteľov pre používanie digitálneho vzdelávacieho obsahu, aby sa žiaci naučili využívať digitálne nástroje (doteraz boli zakúpené tablety pre všetkých študentov v 5. a 7. ročníku základnej školy – 91 641 ks tabletov a 10 000 tabletov pre žiakov na prvom stupni pre používanie pod dohľadom triedneho učiteľa). Keďže výskum v experimentálnej fáze kurikulárnej reformy ukázal, že väčšina študentov stredných škôl už vlastní IKT vybavenie s prístupom na internet, tak na stredných školách bolo IKT vybavenie poskytnuté iba študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

Keďže v Chorvátsku je základné vzdelávanie povinné a dôraz sa kladie na rovnaký prístup k základnej úrovni vzdelávania, výzvou bolo poskytnúť všetkým študentom prístup na internet doma a umožniť im prístup k digitálnemu obsahu. Prevádzkovatelia mobilných sietí sa zapojili do iniciatívy tým, že poskytovali všetkým študentom, ktorí dostali tablety aj SIM karty, ktoré umožňujú bezplatný prístup k digitálnemu vzdelávaciemu obsahu a ďalších 2,5 GB internetového prenosu mesačne (približne 5 GB týždenne). Spolu s tabletmi pre žiakov/študentov bol zakúpený systém Mobile Device Management (MDM), ktorý spája tablety a umožňuje centralizovanú kontrolu nad zariadeniami. Systém monitoruje využitie tabletu a umožňuje centralizovanú inštaláciu softvéru. Veľký dôraz sa kládol na rozvoj digitálnych zručností učiteľov a zvládnutie práce vo virtuálnom prostredí. Vzdelávanie učiteľov pre kurikulárnu reformu sa začalo online v roku 2018 prostredníctvom virtuálnych tried na platforme Moodle, čo umožnilo neustálu spoluprácu odborný rast učiteľov. Za takmer dva roky tohto vzdelávania zúčastnilo viac ako 50 000 učiteľov. To bola kľúčová skúsenosť, ktorá neskôr umožnila učiteľom vytvoriť virtuálne učebne a bez problémov komunikovať so študentmi a inými učiteľmi. Všetky tieto virtuálne učebne sa teraz používajú ako podporná sieť pre učiteľov a na zdieľanie zdrojov digitálneho vzdelávacieho obsahu, iniciatív a informácií, ako aj na priamu komunikáciu s ministerstvom školstva. Školenia a podporu poskytovali tímy mentorov zriadené v roku 2017, ktorí nepretržite pripravujú a organizujú školenia a podporu v rámci reformy vzdelávania. To všetko prispelo k rýchlej a účinnej implementácii dištančného vzdelávania v kontexte krízy COVID 19. Do online učenia sa zapojilo vyše 95% učiteľov.

 

PREČO SA CHORVÁTSKU PODARILO NABEHNÚŤ NA ONLINE UČENIE DO DVOCH TÝŽDŇOV

Príprava rezortu školstva

Po vyhlásení zatvorenia škôl v Chorvátsku začiatkom marca 2020 ministerstvu školstva trvalo dva týždne, kým vypracovalo podrobnú stratégiu a zabezpečilo operatívnu prípravu, ktorá následne umožnila všetkám školám a ich triedom začať sa realizovať online vzdelávanie 16. marca 2020. Prípravu koordinovalo ministerstvo školstva a zúčastňovali sa ďalšie inštitúcie (CARNET, Univerzitné počítačové centrum SRCE, Agentúra pre vzdelávanie a prípravu učiteľov (ETTA – obdoba slovenského MPC), Agentúra pre odborné vzdelávanie a prípravu a Vzdelávanie dospelých (AVETAE – obdobia ŠIOV) a Agentúra pre mobilitu a programy EÚ (AMEUP – obdoba slovenského SŠF EU MŠVVaŠ SR).

 

Ministerstvo školstva vydalo pokyny pre základné a stredné školy na organizáciu dištančného vzdelávania zamerané na:

– vytvorenie komunikačných kanálov,

– primerané vybavenie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,

– poskytovanie pokynov na správne použitie digitálneho vzdelávacieho obsahu podľa veku,

– monitorovanie a podpora,

– primerané zaťaženie žiakov na celý deň podľa veku.

 

Napokon do 16. marca 2020 bol zmobilizovaný a vytvorený potrebný digitálny vzdelávací obsah (lekcie videa a televízne programy), ako aj široký technický a podporný systém (asistenčné pracoviská), aby učitelia dostali plnú podporu pre online učenie. Koncept dištančného vzdelávania bol založený na dvoch kľúčových princípoch:

  1. Všetci žiaci musia mať prístup k vzdelaniu cez online učenie prispôsobené veku,
  2. Každé riešenie musí mať náhradný plán a možnosť monitorovania dištančného vzdelávania.

 

Príprava učiteľov, rodičov, spoločných vzdelávacích obsahov a systému podpory

Skôr ako so žiakmi, si učitelia vytvárali komunikačné kanály s rodičmi. Preto im boli odporúčané sociálne siete a chatové skupiny pre komunikáciu s rodičmi cez ich smartfóny.

 

Pre žiakov prvého stupňa základnej školy nadviazalo ministerstvo školstva spoluprácu s verejnou televíziou, keďže táto veková skupina je príliš mladá na to, aby mohla digitálnu technológiu obsluhovať samostatne. Tvorby programu sa zúčastnili učitelia, žiaci, známi športovci. Celý 3. kanál verejnej televízie bol venovaný dištančnému vzdelávaniu na prvom stupni základných škôl.

 

Pre starších žiakov na druhom stupni ZŠ boli vytvorené 15-minútové videá podľa centrálne stanoveného harmonogramu, ktorý všetkým študentom umožní dosiahnuť všetky vzdelávacie výstupy plánované v učebných osnovách do konca školského roka. Tímy mentorov (napr. projekt School for Life) okamžite začali s tvorbou videonahrávok a do 15. marca bol obsah vzdelávania na celý týždeň vzdelávania pripravený pre všetkých 8 ročníkov vzdelávania na základnej škole, ako aj pre stredoškolské vzdelávanie. Tím mentorov sa neustále rozširoval o učiteľov, ktorí posielali svoje videozáznamy.

 

Na WEBe „School for Life“ boli zverejnené: centrálne definovaný školský rozvrh a videonahrávky pre všetkých 12 rokov základného a stredoškolského vzdelávania.

 

Osobitná pozornosť sa venovala študentom strednej školy, pre ktorých navyše boli vytvorené  špeciálne video-kurzy pre prípravu povinnej časti maturitnej skúšky – tieto sa vysielali v sobotu ráno na kanáli RTL 2. Historicky prvýkrát bolo zorganizované online písanie eseje v chorvátskom jazyku, ktorého sa zúčastnilo 11 500 študentov stredných škôl.

 

Vybavenie digitálnymi technológiami

Dôležitou prioritou bolo poskytnutie potrebného vybavenie a prístup na internet všetkým žiakov druhého stupňa základných škôl. Bezplatný prístup na internet bol zabezpečený všetkým žiakom základných a stredných škôl, i študentom vysokých škôl zo sociálne slabších rodín. Spoluprácu so všetkými prevádzkovateľmi mobilných sietí zabezpečilo ministerstvo školstva z rozpočtových prostriedkov. Technickú podporu pre základné a stredné školy úspešne poskytla spoločnosť CARNET (obdoba slovenského SANET). Vydavatelia a majitelia vzdelávacích aplikácií poskytli bezplatný prístup k digitálnemu vzdelávaciemu obsahu.

 

Ministerstvo školstva poskytlo všetkým školám dostatočnú kapacitu a technické vybavenie pre využívanie virtuálnych komunikačných kanálov a virtuálnych učební pre online učenie s vizuálnym stykom ako súčasť veľkokapacitného centrálne vybudovaného systému na báze systému Moodle (namiesto, aby si školy takéto komunikačné nástroje zháňali – v porovnaní so Slovenskom). Chorvátske ministerstvo školstva využívalo toto virtuálne prostrednie aj na stretnutia so všetkými riaditeľmi škôl, aby dostali všetky potrebné informácie. Deň pred zatvorením škôl ministerka školstva dala pokyn všetkým riaditeľom škôl a vo verejnom vyhlásení odpovedala na často kladené otázky. Na úrovni škôl každá škola z poskytnutých zdrojov otvorila virtuálny priestor pre všetkých učiteľov a odborných zamestnancov. Takto mala každá trieda v škole bola vlastnú virtuálnu učebňu, do ktorej sa všetci študenti a ich učitelia prihlásili pomocou svojej jedinečnej (chránenej) digitálnej identity.

 

Vysoké školy tiež dostali pokyny na prechod na dištančné vzdelávanie prostredníctvom svojich centier podpory IT a dištančného vzdelávania. Nakoľko vysoké školy sú autonómne aj pri určovaní spôsobu vykonávania dištančného vzdelávania v praxi, v priemere potrebovali viac času na prispôsobenie sa novým okolnostiam ako regionálne školy. Pri prechode na dištančné vzdelávanie sa vďaka rýchlej a koordinovanej akcii ministerstva školstva a podporných ustanovizní ukázalo, že centrálna koordinácia bola efektívnejšia.

 

Pre posilnenie komunikácie učiteľov so žiakmi a rodičmi bola využívanú distribuovaná sústava komunikačných systémov: uzavretá sociálna sieť Yammer, Učebňa Google, Edmodo.

 

Chorvátsko bolo na pandemickú krízu a využívanie digitálnych technológií systémovo pripravované v období 2015-2018, najmä efektívnym využitím prostriedkov zo zdrojov fondov EU.

 

USMERNENIA V CHORVÁTSKU PRE PRVÉ DVA TÝŽDNE PO ZRUŠENÍ ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY

Od prvého dňa vzdelávania na diaľku bola nadviazaná priama komunikácia škôl s asistenčnou službou a v rôznych médiách sa zodpovedali často kladené otázky, usmerňovanie škôl a vysokých škôl.

 

Žiakom bolo distribuovaných vyše 90 000 tabletov a ministerstvo školstva poskytlo školám ďalšie prostriedky a vybavenie pre študentov. V roku 2019 bolo pre učiteľov obstaraných 26 000 počítačov, učiteľom boli k dispozícii aj počítače z IT tried svojich škôl. V prípade, ak niektorí učitelia ešte stále nemajú vlastné počítače, riaditelia sa môžu obrátiť na ministerstvo školstva so žiadosťou o finančné prostriedky na nákup počítačov.

 

Od 19. marca 2020 pracovala väčšina učiteľov z domu. Požiadavky na prácu z domu definovali, ako pracovať, ako kontaktovať zamestnancov, očakávané výsledky práce, vybavenie potrebné pre zamestnancov na prácu z domu, atď. Pre učiteľov bez osobného vybavenia na prácu z domu alebo učiteľov, ktorí nemajú technické znalosti na implementáciu bola výhodou možnosť pracovať zo školy (ak to pandemická situácia umožňovala).

 

Odborné školy mali problém realziovať praktické vzdelávanie dištančne. Ministerstvo školstva vytvorilo online digitálny vzdelávací obsah pre všetky všeobecné predmety vyučované na stredných školách, čo poskytlo študentom odborného vzdelávania čas na predmety odbornej praxe po návrate do školy. Ďalšie zdroje boli dostupné na webovej stránke Agentúry pre odborné vzdelávanie a prípravu a vzdelávanie dospelých (alternatíva ŠIOV na Slovensku).

 

PREDPOKLADANÉ FORMY UČENIA V CHORVÁTSKU PRE ŠKOLSKÝ ROK 2020/21

Keďže bolo ťažké predpovedať epidemiologickú situáciu v septembri, ministerstvo školstva v Chorvátsku zvažuje tri scenáre:

  1. Prezenčná výučba v školách. Aj popri prezenčnej výučbe je vhodné do vzdelávania zapájať digitálny vzdelávací obsah, ako prípravu, ak by sa epidemiologická situácia krátko zhoršila.
  2. Kombinovaný vyučovací model. Študenti sa síce zúčastňujú výučby, ale využívajú digitálny vzdelávací obsah a domáce IKT. To umožní flexibilný prístup pri rozhodovaní o tom, ktoré triedy alebo skupiny žiakov a kedy budú dochádzať do školy. Výučba sa preto bude čiastočne vykonávať na školách a čiastočne doma prostredníctvom virtuálneho prostredia. Žiaci prvého stupňa základnej školy (do 11 rokov, 1-4 ročníky) budú sa učiť v triedach škole. a pre ostatné budú použité modely dištančného vzdelávania. Dôvody takejto implementácie sú pedagogické aj epidemiologické. Je možné určiť týždennú výmenu študentov na školách, aby striedavo jedna skuina navštevovala triedy v škole a druhá sa učila doma. Podobné to môže byť u stredoškolákov.
  3. Dištančné vzdelávanie. Tento scenár predpokladá použitie modelu dištančného vzdelávania, ak sa zhorší epidemiologická situácia. Tento scenár využije systém a skúsenosti z konca prechádzajúceho školského roka. Príklad rizikovej matice využitej v Chorvátsku ako „semafor“ pre usmernenie spôsobu vzdelávania v školskom roku 2020/21 (na Slovensku predpokladáme trochu iný „semafor“, najmä bez zapojenia kombinovaného modelu od počiatku školského roku):

 

 


 

SKÚSENOSTI Z ČESKEJ REPUBLIKY

Za podstatnú inšpiráciu (a rozdiel voči Slovensku, čo je však čiastočne spôsobené perlamentnými voľbami a striedaním vlády Slovenskej republiky) je zapojenie českého ministerstva školstva a organizácií rezortu školstva v Čechách do riešenia krízy COVID-19 od počiatku. Z dlhodobého hľadiska sú to predovšetkým organizácie rezortu školstva, ktoré majú byť na riešenie dopadov krízy pripravené.

 

Okrem zdôrazňovania systémového inštitucionálneho riešenia krízy COVID-19 je poučné i zdôrazňovanie potreby vyrovnať sa s nastalou krízovou situáciou:

  • „Toto nejsou prázdniny“
  • „Současná situace uzavření škol pro žáky představuje pro celý vzdělávací systém úkol zajistit kontinuitu vzdělávání s využitím dostupných forem vzdělávání na dálku. Udržte proto žáky v pravidelném vzdělávání i bez možnosti docházet do školy. Využívejte při tom všechny dostupné komunikační prostředky. Shromážděte, nabídněte a využívejte existující materiály pro výuku, programy a vyzkoušené postupy. Nastavte respektující komunikaci mezi žáky, jejich rodiči a učiteli s cílem pokračovat ve vzdělávání žáků i v této mimořádné situaci.“
  • „Ředitelé škol zodpovídají i v této situaci za kvalitu vzdělávání.“
  • „Méně je více“, „Nezahlcujte žáky nepřiměřeným množstvím úkolů“ (k obsahu hneď na začiatku)
  • „Opakujte, procvičujte, udržujte u žáků nabyté znalosti a dovednosti a dle možností je dále rozvíjejte. Využívejte komunikaci prostřednictvím technologií – telefon nebo například Skype, Google Classroom, Microsoft Teams“ (nie naváľanie úloh)
  • „Smyslem výukových aktivit v této době není primárně sběr podkladů pro klasifikaci“, „Hodnocení i v on-line škole musí poskytovat oporu pro učení“, „Nevyužívejte hodnocení/klasifikaci v období vzdělávání na dálku jako formu nátlaku. Maximální pozornost věnujte poskytování zpětné vazby žákům, která jim pomůže zlepšovat učení a motivuje je k další práci“ (dopad hodnotenia na záver školského roka nebol eliminovaný)

 

Inšpiráciou je aj WEB stránka https://nadalku.msmt.cz .

 

Príklad pre zjednodušené poskytnutie nevyhnutného IKT vybavenia spojeného so vzdelávaním a zvyšovaním digitálnych zručnostéí alebo iného vzdelávania, služieb školských asistentov, sociálnych pedagógov, vychovávateľov, poradenstva od odborníka, projektový deň vo vzdelávaní, doučovanie žiakov, zahraničná stáž zo školy, atp. z OP Výzkum, vývoj a vzdělávání „Výzva Šablony III“ na stránke https://opvvv.msmt.cz/aktualita/vyzva-sablony-iii.htm. Vďaka tejto aktivite v predchádzajúcej výzve Šablona II si vyše 3 500 škôl obstaralo viac než 57 tisíc počítačov alebo tabletov, celkovo bolo alokovaných 619 milionov českých korún. Teraz ide v poradí už o tretiu výzvu. Prehľad šablón: https://opvvv.msmt.cz/download/file4881.pdf#page=83&zoom=100,100,125 .

 


 

  1. OPATRENIA NA ZMIERNENIE DOPADOV KRÍZOVÉHO STAVU

DVE ETAPY REALIZÁCIE KRÍZOVÉHO PLÁNU

Nakoľko krízové obdobie marec-máj 2020 ukázalo, že školstvo Slovenskej republiky nebolo systémovo pripravované a ani pripravené na pandemickú krízu, pripraviť podmienky na prekonanie budúcich krízových stavov bude potrebné v dvoch za sebou nasledujúcich časových etapách:

  1. Vlastný krízový plán pre školský rok 2020/21 – pokrývajúci nevyhnutné opatrenia na zvládnutie opakovania sa krízy COVID-19 s ohraničeným obmedzením vzdelávacieho procesu a spusteným náhradným vyučovacím procesom (z domu), avšak bez dostatočnej systémovej prípravy škôl a učiteľov a vykonateľný v čo najkratšom čase s čo najnižšími nákladmi. Je dôležité poznať finančné možnosti MŠVVaŠ SR pre pokrývanie nákladov škôl už pri aktivácii tohto krízového plánu. Tento krízový plán by MŠVVaŠ SR malo uviesť školám ešte pred začiatkom školského roku 2020/21 s možnosťou AKTIVÁCIE z neho vyplývajúcich opatrení v prípade vyhlásenia krízy kedykoľvek po začatí školského roka 2020/21. Každá škola si má na jeho základe vypracovať vlastný krízový plán školy.
  2. Plán prispôsobenia škôl pre dlhodobú odolnosť voči krízam – pre vybudovanie trvalej rezistencie škôl a učiteľov na opakovanie kríz do budúcnosti pri rôznom možnom rozsahu dopadov (v duchu cieľov národného plánu obnovy a odolnosti), so súčasnou podporou rozvoja vzdelávania a školy (v zmysle budúcej školy – „smart školy“, „digitálnej školy“), pre pripravenosť škôl na zvládnutie digitálnej transformácie (dopady Industry 4.0 a z nich vyplývajúca digitálna transformácia ľudských zdrojov) a prípravu na personalizované vzdelávanie. Realizácia tohto plánu pre dlhodobú odolnosť bude náročnejšia na náklady a čas (širší záber a rôznorodosť škôl, dlhšia verejná diskusia, verejné obstarávanie, čakanie na dostupnosť finančných zdrojov z plánu obnovy a odolnosti na Slovensku) a môže pozostávať z viacerých projektov, pilotných projektov a investícií do infraštruktúry školy. Plán prispôsobenia by mal byť vypracovaný a uvedeným MŠVVaŠ SR v úvode školstkého roku 2020/21 so strednodobým časovaním.

 

Obe etapy krízového plánu majú byť aj súčasťou Programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030 pre efektívne plánovanie investícií a pre dosiahnutie synergie.

 

NÁVRH NA VYUŽITIE EXISTUJÚCICH ZDROJOV

  1. Zdroje projektu vypracovania Programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030
  2. Pracovníci školských výpočtových stredísk a centra podpory MŠVVaŠ SR (helpdesk@iedu.sk)
  3. Dobrovoľníci Digitálnej koalície a Stálej konferencie aktérov vzdelávania (treba však vychádzať z predpokladu menšej angažovanosti súkromných firiem ako v prvom polroku, najmä z dôvodu riešenia ich vlastných ekonomických dopadov v dobe po COVID-19 a obmedzenej angažovanosti učiteľov regionálneho školstva, nakoľko budú počas školského roka učiť)
  4. Inštitút vzdelávacej politiky (analytická jednotka) – v oblasti spracovania dopadov COVID-19, v tom i NÚCEM vzhľadom na realizovaný prieskum a možné opakovanie elektronického dotazovania na individuálne školy (pre ich urgentné potreby vzhľadom na krízový plán)
  5. Predĺžený NP IT Akadémia – vzdelávania pre 21. storočie (finančné prostriedky sú zabezpečené):
    1. vypracovanie požadovaných analytických výstupov, digitálnych vzdelávacích obsahov a používateľských návodov,
    2. analýza dostupných digitálnych vzdelávacích obsahov pre využitie školami v prípade opakovania krízy
    3. zaškolenie riaditeľov a (krízových) digitálnych koordinátorov 400 škôl – najmä škôl, ktoré počas krízy môžu podporne pôsobiť ako vzorové školy pre ďalšie školy
  6. Upravená úvodná časť NP Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu (schváleného v stave zámeru, finančné prostriedky treba zabezpečiť v krízovom režime)
    1. rozšírenie zaškolenia riaditeľov a krízových digitálnych koordinátorov na ďalších školách
    2. školenia učiteľov na školách
    3. limitované zdroje pre obstaranie školami vybraných digitálnych vzdelávacích obsahov
  7. Next Gen EU Recovery and Resillience Fund – v spolupráci s Ministerstvom pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu (ďalej „MIRRI“) – finančné krytie predovšetkým krízových obstarávaní IKT zariadení, licencií a prípadných služieb pre školy (s prihliadnutím na transparentnosť, efektívnosť a minimalizáciu lehôt verejného obstarávania)
  8. Využitie končiaceho programového obdobia fondov EU 2014-2020 pre kritické výdavky a nového obdobia 2021-2027 pre dlhodobejšie rozvojové zámery v oblasti digitálnej transformácie a trvalú udržateľnosť
  9. Dobrovoľníci z radov pracovníkov, avšak najmä študentov fakúlt pripravujúcich budúcich učiteľov, fakúlt zapojených do NP IT Akadémia a Sieťových akadémií na Slovensku a iných dobrovoľníkov – ako rezerva pre zvládnutie krízových stavov s dopadom na väčší počet škôl.

 

ODLIŠNOSTÍ APLIKÁCIE KRÍZOVÉHO PLÁNU PODĽA VÝCHODISKOVÝCH PODMIENOK ŠKÔL

Predpokladáme rozdelenie všetkých škôl v sieti škôl a školských zariadení do skupín na školy a podľa tejto kategorizácie k nim v rámci krízového plánu a v prípade jeho pristupovať (indikatívne počty škôl je potrebné spresniť):

  1. ktoré online učenie v minulosti zvládli najlepšie a potrebujú najmenšie úsilie a vytvorenie podmienok na jeho opätovné zvládnutie, pričom môžu slúžiť aj ako vzor pre ostatné školy – predpoklad max. 500 škôl
  2. ktoré online učenie síce nezvládli, t.j. zapojila sa len časť učiteľov, škola online učenie neorganizovala, väčšina učiteľov neprešla na systematickú vizuálnu komunikáciu a tímovú spolupráca cez internet, učitelia pri online učení nespolupracovali, väčšina žiakov mala max. 1 online hodinu denne, žiaci druhého stupňa ZŠ a stredných škôl nemali nikdy viac než 1 – 2 online hodiny denne a v niektoré dni nemali online vyučovanie vôbec, škola nepreukázala žiadne úsilie a vynaliezavosť pri zabezpečovaní IKT zariadení na podporu online učenia pre učiteľov a žiakov. Avšak na druhej strane škola má dobré IKT vybavenie a internet, škola sa zvyčajne zapája do rôznych rozvojových projektov a súťaží (učitelia sa do určitej miery dokážu zorganizovať pre spoločný cieľ a sú medzi nimi takí, ktorý takéto spoločné úsilie v minulosti koordinovali), väčšina učiteľov má základné digitálne zručnosti, väčšina učiteľov školy nie je v dôchodkovom veku, škola má v triedach minimálny podiel žiakov z marginalizovaných komunít a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej „ŠVVP“) – v takom prípade za zvýšenej motivácie a podpory školy – predpoklad  ďalších cca. 1 300 škôl
  • málotriedky – tzv. neplnoorganizované školy, bez ohľadu ako zvládli krízu – kde učiteľ je súčasne krízovým digitálnym koordinátorom (bez financovania, pretože nemá širší tím učiteľov, ktorý by koordinoval) – umožňuje individuálne zaškolenie a zabezpečenie minimálneho rozsahu podpory v prípade zvládnutia i v prípade ak nezvládne online učenie (v takom prípade sa stáva aj kuriérom pre žiakov školy) – predpoklad cca. 400 škôl
  1. ktoré online učenie ani nezvládli a ani nemajú podmienky a motiváciu pre online učenie – napríklad stredné odborné školy s učebnými odbormi, ktoré vyžadujú vysoký podiel praktického vzdelávania v dielňach s minimálnymi možnosťami teoretického učenia online z domu, alebo neplno-organizované školy (malotriedky) s učiteľom v dôchodkovom veku alebo bez akéhokoľvek IKT vybavenia a digitálnych zručností, alebo školy so slabým internetom a so slabou vybavenosťou IKT v domácnostiach žiakov (kde menej ako 1/2 žiakov nemá doma technické podmienky pre online učenie) – predpoklad cca. 300 škôl
  2. so žiakmi takmer výlučne z marginalizovaných komunít a so ŠVVP, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia bez akejkoľvek IKT podpory doma (domácnosti môžu byť bez elektriky, vody, samozrejme bez internetu, deti nemajú podmienky pre učenie sa, rodičia nemotivujú svoje deti pre vzdelávanie, dá sa s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať že akékoľvek IKT vybavenie zabezpečené pre dieťa z takejto rodiny bude predmetom scudzenia alebo poškodenia, v najlepšom prípade si takýto žiak – dieťa nebude vedieť mobilné IKT zariadenie nabiť v elektrickej sieti) predpokladá sa teda vo všeobecnosti „korešpondenčný systém“ komunikácie a zadávanie úloh s prispením asistentov učiteľov – predpoklad cca. 200 škôl.

 

AK Z OBJEKTÍVNYCH DÔVODOV NIE JE MOŽNÉ ZABEZPEČIŤ ONLINE VZDELÁVANIE ŠKOLOU

podľa popisu vyššie (napr. v školách pri osadách marginalizovaných skupín), tak pre učenie v kríze je potrebné urobiť maximum na základe skúseností z minulosti – k dispozícii zostávajú v zásade najmä „nedigitálne“ a improvizované možnosti osobnej komunikácie v závislosti na lokálnych a individuálnych podmienkach školy a žiakov:

  • žiaci z marginalizovaných komunít prvého stupňa vzdelávania vo väčších komunitách nemajú predpoklady pre zvládnutie online učenia, jednotlivo alebo v menších komunitách je zvládnutie pravdepodobné
  • závisí len od školy, či sa pustí do snahy, aby žiaci z marginalizovaných komunít na druhom stupni vzdelávania online učenie vo všeobecnosti zvládli, alebo aspoň ich časť – na základe skúseností zo sídliska LUNÍK IX to je možné, pričom dosiahli online komunikáciu len na prvej úrovni – dostupnosť EduPage
  • využívanie asistentov učiteľov pre kuriérnu komunikáciu a doručovanie vzdelávacieho obsahu a úloh medzi žiakom a učiteľom,
  • využívanie projektov ako „Omama“ tam, kde boli úspešne realizované, alebo ich bez odkladu implementovať,
  • spolupráca s občianskymi iniciatívami (napr. „Teach for Slovakia“ atp.) je pružnejšia, ako možnosti a zásahy samotného rezortu školstva (aj vzhľadom na legislatívu, schvaľovacie procesy a dlhé termíny pre verejné obstarávanie) – odporúčame podporovať sústredné spoločné úsilie školy, komunitného centra a týchto občianskych združení,
  • školy pri marginalizovaných komunitách sú zvyčajne technicky dobre vybavené (to neplatí o žiakoch a ich rodičoch), je treba preveriť dostatočné zdroje na
    • IKT zariadenia a náklady školy na tlač vzdelávacieho obsahu, najmä pracovných listov pre distribúciu zo školy do domovov detí často v osadách (vylúčených komunít)
    • zabezpečenie nízko-nákladových IKT zariadení a dátových kariet pre žiakov – zvyčajne starších už použitých smarfónov / tabletov, alternatívou by mohli byť cenovo dostupné jednoduchšie zariadenia priamo od dodávateľa
    • dátová komunikácia žiakov v ich IKT zariadeniach musí byť podmienená plnením povinnosti voči škole a odporúča sa, aby mala motivačný charakter (splníš povinnosti, môžeš sa zahrať hru)
    • motivačných charakter použitého digitálneho vzdelávacieho obsahu je rozhodujúci
  • treba zvážiť aj využívanie vysielania RTVS.

 

V PRÍPADE OPAKOVANIA SA KRÍZOVÉHO STAVU COVID-19 MÁ ZÁSADNE PLATIŤ

  • Vyučovanie sa neprerušuje, učitelia i žiaci prechádzajú na vyučovanie „na diaľku“ z domu
  • každý (teda škola i žiak) urobí všetko pre maximálnu kvalitu vyučovania krízovom režime
  • len pri dodržaní usmernení krízového plánu škola i žiak splňujú podmienky riadneho výchovno-vzdelávacieho procesu a povinnej školskej dochádzky
  • školy, ktoré nie sú adaptované na online učenie, nech majú stanovený časový limit, dokedy sa majú adaptovať (2 týždne, prípadne 3 týždne), pritom majú mať zabezpečenú ústrednú podporu
  • školy, ktoré sa adaptovali na online učenie najlepšie, nech nie sú obmedzované týmito odporúčaniami (ak dosahujú vyššiu kvalitu a výkon online učenia na škole a dokážu to obhájiť).

 


 

  1. KRÍZOVÝ A AKČNÝ PLÁN PRE PRÍPAD OPAKOVANIA KRÍZY COVID-19

BEZPROSTREDNÝ KRÍZOVÝ PLÁN PRE ŠKOLSKÝ ROK 2020/21 (ETAPA 1)

by malo koordinovať MŠVVaŠ SR a zabezpečiť Štátny pedagogický ústav (ďalej „ŠPU“), vrátane koordinácie medzi všetkými zložkami rezortu MŠVVaŠ SR, podieľajúcimi sa na predchádzaní a zmierňovaní dopadov opakovaného krízového stavu. Spustenie realizácie krízového plánu sa predpokladá už v závere augusta 2020 tak, aby opatrenia pokrývali začiatok školského roka 2020/21 v krokoch:

 

Pred začatím školského roka:

  1. Analýza dopadov krízy COVID-19 na vyučovanie na školách na Slovensku, zozbieranie skúseností formou „dobrej praxe“ z učenia na diaľku počas prerušenia školskej dochádzky, analýza vykonaných prieskumov (v rámci NP IT Akadémia, NUCEM) a zozbieranie „dobrej praxe“ zo zahraničia,
  2. Mobilizácia a vytvorenie pracovnej skupiny pre realizáciu bezprostredného krízového plánu na školský rok 2020/21, krátka odborná diskusia so zástupcami škôl, odbornou verejnosťou a kompetentnými zástupcami rezortu a rezortných organizácií ku konceptom pre finálne vypracovanie krízového plánu:
    • Aktuálne prizvaní: Digitálna koalícia (DK), Stála konferencia aktérov vzdelávania (SKAV) a Štátny pedagogický ústav (ŠPU)
    • Návrh na doplnenie z rezortu: Metodicko-pedagogické centrum (MPC), Výskumný ústav detskej psychológie a parapsychológie (VÚDPAP), Štátna školská inšpekcia (ŠŠI), prípadne IUVENTA, Sekcia informatiky a správy rezortných dát MŠVVaŠ SR – z dôvodu CUDEO/Viki/Nadväznosti na Program informatizácie školstva 2030 (SISRD), Inštitút vzdelávacej politiky MŠVVaŠ SR (IVP)
    • Zapojiť aj predstaviteľov: Sekcie predprimárneho a základného vzdelávania, Sekcie stredných škôl a celoživotného vzdelávania, Sekcie národnostného a inkluzívneho vzdelávania
    • Do diskusie zapojiť aj stavovské a profesijné organizácie: Združenie základných škôl, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, … súkromné školy, … materské školy, … pedagogické fakulty, ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8, …
    • Legitimitu, koordináciu, finančné a politické krytie pracovnej skupine musí podporovať vedenie MŠVVaŠ SR.
  3. Vytvorenie inštitútu krízových digitálnych koordinátorov na školách
    • Overenie finančných možností pre financovanie
      • digitálnych koordinátorov na školých (1800 okrem 400 cez IT Akadémia)
      • vzdelávanie digitálnych koordinátorov na školách (okrem IT Akadémia) a projektového tímu
      • dofinancovanie podpornej štruktúry pre školy na prípravu a zvládnutie krízy
      • dofinancovanie vznikajúcej metodickej autority pre digitálny vzdelávací obsah počas úvodnej fázy – hodnotenie digitálneho vzdelávacieho obsahu a umiestnie na WEB
      • možných kritických nákladov škôl, ktoré budú v kríze (lokálne) a vypracovanie inštrukcie pre pokrývanie kritických nákladov krízy na školách
      • Spustenie vzdelávania digitálnych koordinátorov na (1800) školách v etapách
        • Krízová inštruktáž riaditeľov a digitálnych koordinátorov
        • Zistenie stavu digitálnych zručností digitálnych koordinátorov
      • Vypracovanie ponuky testovania a vzdelávania, osvojenie si technológií pre vzdelávanie
      • Spustenie úvodných inštruktáží
  1. Rozpracovanie odporúčaní a materiálov, vrátane krízových scenárov
    • Pracovnou skupinou pre
      • vedenie školy
      • učiteľov a odborných pracovníkov
    • asistentov vo vybranej oblasti
    • žiakov
    • rodičov žiakov
    • Odbornými organizáciami rezortu MŠVVaŠ SR – zistiť stav ich odbornej pripravenosti a zámerov v oblasti vypracovania odporúčaní:
      • ŠPU – celková odborná koordinácia, obsahová časť, podpora
      • MPC – vzdelávanie a profesijné zručnosti učiteľov, podpora
      • VÚDPAP – psychologická stránka, psychohygiena, inkluzívne vzdelávanie, podpora
      • ŠIOV – odborné vzdelávanie a príprava, duálne vzdelávanie, kompetencie, podpora
      • ŠŠI – overovanie účinnosti vzdelávania na diaľku
      • IVP MŠVVaŠ SR– analýza výsledkov prieskumu
      • SISRD MŠVVaŠ SR – centrum podpory, príprava CUDEO/Viki
      • CVTI SR – školské výpočtové strediská, podpora
  1. Revízia, používateľská klasifikácia a kategorizácia digitálneho vzdelávacieho obsahu dostupného na Slovensku – ideálne spracovaná ako dátová kocka, alebo ako filter údajov na WEB stránku https://ucimenadialku.sk:
    1. Obsah podľa veku žiaka
      • stupeň vzdelávania
      • ročník dochádzky
    2. Obsah podľa žiaka
      • ŠVVP, v tom ZZ, SZP, Nadanie
    3. Obsah na úrovne
      • vzdelávacia oblasť, prierezové témy
      • predmet
    4. tematický celok
    5. metodika pre výučbu hodiny
    6. Obsah podľa pokrytia
      • rozvoj kompetencií / kognitívnych schopností – ktoré kompetencie sú pokryté
      • úplnosťpokrytia , nadväznosti
    7. Podľa úplnosti a nadväzností
      1. na celom stupni vzdelávania / ročník
      2. s obsahom bezpečnosti, psychohygiene
    8. Podľa dostupnosti
      1. bezplatne
      2. bezplatne počas krízy
      3. licencované
  1. Revízia usmerňujúceho centrálneho WEBu https://ucimenadialku.sk/ pre realizáciu bezprostredného krízového plánu pre školský rok 2020/21 a pre ústrednú informovanosť škôl a učiteľov – s obsahom:
    1. úvodná stránka má poskytovať informácie procesného charakteru – „čo robiť“
    2. s odkazmi na podrobnejšie zdroje pokynov a scenáre
      • scenáre
      • komunikačné nástroje pre základnú komunikáciu
      • komunikačné nástroje pre vizuálnu komunikáciu a tímovú spoluprácu
      • digitálny vzdelávací obsah (viď predch.bod)
    3. aktuality (oficiálne vydania dokumentov a obsahov)
    4. formulár pre zdrojový krízový plán školy (na vyplnenie)
    5. najdôležitejšie pedagogické odporúčania / usmernenia
    6. zdôrazniť členenie online učenia na 4 súčasti – s odkazom podrobnosti a ich zdroje (komunikačné nástroje)
    7. príklady dobrej praxe (na viacerých rôznych školách)
    8. odkazy na iné užitočné stránky, najmä MŠVVaŠ SR, ŠPU, MPC, VUDPAP, ŠIOV a tiež na občianske iniciatívy podporujúce školy v dobe krízy
  1. Vytvorenie podpornej štruktúry pre školy na prípravu a zvládnutie krízy – zloženie (stály tím a dobrovoľníci nastupujúci pri vyhlásení krízy):
    1. Zástupcovia pracovnej skupiny ŠPU
    2. Centrum podpory MŠVVaŠ SR + sieť Školských výpočtových stredísk
    3. Pravidelné metodické školenia tímu IT Akadémia:
      • inštruktáže školám pred a na začiatku školského roku 2020/21
      • (400) riaditeľov škôl a digitálnych koordinátorov
      • pravidelné metodické webináre na online učenie v poobedňajších hodinách 2x po 2 dni v týždni – celkom 4 x za týždeň pre riaditeľov, digitálnych koordinátorov a učiteľov ostatných škôl
    4. IT spoločnosti poskytujúce produktovú licenčnú, technickú a používateľskú podporu digitálnym koordinátorom škôl pre on-line učenie v prípade krízy (Microsoft, Cisco, Google)
    5. Podporné tímy študentov z fakúlt pripravujúcich budúcich učiteľov – len v prípade väčšieho dopadu krízy (?)
    6. Tím pre aktualizáciu WEBu Učime na diaľku
    7. Prepojenia na vedenie MŠVVaŠ SR a pandemické informácie (semafor)
  1. Vytvorenie platformy pre diskusné fórum s učiteľmi, riaditeľmi škôl a rodičmi – ideálne prostredníctvom Facebooku, s využitím kontaktov súčasných diskusných fór – cieľ – inštruovanie, zodpovedanie naliehavých otázok, získavanie si verejnej mienky pozitívnym prístupom, prechádzanie fámam a nedorozumeniam, riadená diskusia. Možnosť využiť existujúce komunity: Zavretá škola, Slovenská komora učiteľov, … atp.
  2. Pripomienkovanie, schválenie a oficiálne spustenie realizácie krízového plánu formou oficiálneho záväzného opatrenia ministra MŠVVaŚ SR (najneskôr koncom augusta 2020)
  3. Inštruktáž riaditeľov škôl a digitálnych koordinátorov na školách ešte pred začatím školského roka a ich inštruovanie pre realizáciu krízového plánu – s využitím zdrojov a tímu NP IT Akadémia
    • Pre školy – optimálny výber komunikačného nástroja, podpora pre konkrétnu technológiu – webináre od 27.8. a 2.9. (spektrum: EduPage začiatočníci aj pokročili, Škola na webe, MS Teams, Google trieda, Webex + archív, Zoom + archív, Moodle – podpora pre zverejňovanie učebných materiálov
    • Vypracovanie manuálov pre schválené krízové scenáre – manuály pre krízovú situáciu – od 2.9.
      1. pre riaditeľa, digitálneho koordinátora aj učiteľa
      2. pre žiaka
      3. pre rodiča
    • keď nie je prístup na internet (žiak) – využiť príklady dobrej praxe
  1. Metodická podpora pre online učenie – vždy v utorok a štvrtok od 13.00 do 16.00, teda min. 2 webináre * 2 x za týždeň – od 2.9
  2. Podpora pre online hodiny – učiteľ si bude môcť vyskúšať reálnu hodinu – od 2.9.
  3. Okrem toho tím NP IT Akadémia bude poskytovať metodickú podporu pre vzdelávací obsah vytvorený v NP IT Akadémia – od 2.10.
  4. Školenia pre riaditeľov a digitálnych koordinátorov – od 1.10.
  5. Vypracovanie krízových plánov všetkých škôl (školami) – v tom zistenie stavu pripravenosti a krízových potrieb individuálnych škôl predovšetkým z pohľadu nedostatočného vybavenia a chýbajúcich digitálnych zručností učiteľov jednotlivých škôl, ich kategorizácia (I.-IV.) podľa miery schopnosti adaptácie na stanovenie priorít (v zásade škola si môže krízový plán vypracovať okamžite, alebo v momente, keď je krízou priamo ohrozená),

 

Počas školského roka:

  1. Spustenie pravidelných metodických webinárov z IT Akadémia pre online učenie (2x 2dni v týždni = 4 x týždenne každý týždeň)
  2. Spustenie online školení pre riaditeľov a krízových digitálnych koordinátorov na cca. 400 školách – od októbra 2020 (krízoví digitálni koordinátori musia byť motivovaní pre prácu nad rámec svojho úväzku na škole)
  3. Školenia a zvyšovanie digitálnych zručností učiteľov s podporou krízových digitálnych koordinátorov na školách (školiteľov učiteľov) a online školení – v časovej následnosti podľa priorít počas celého školského roku 2020/21 s ohľadom na riadny priebeh vyučovania a dostupnosť ľudských zdrojov a zdrojov financovania.
  4. V prípade vyhlásenia krízového stavu – aktivovanie krízových opatrení a v krízovom pláne navrhnuté aktivity a zdroje.

 

KRÍZOVÝ PLÁN ŠKOLY

Na základe bezprostredného krízového plánu pre školský rok 2020/21 vyhláseného MŠVVaŠ SR každá škola do začiatku školského roku 2020/21 vypracuje a na určenú elektronickú adresu MŠVVaŠ SR (v  elektronickom formulári) krízový plán školy, ktorý má obsahovať postup školy, ako zvládne krízu i s prehľadom chýbajúceho kritického vybavenia:

  1. identifikácia školy a zodpovedný riadiaci pracovník/riaditeľ s uvedením kontaktu
  2. nominácia krízového koordinátora školy s uvedením kontaktu (menovaného riaditeľom z radov učiteľov, môže byť IT administrátor so znalosťou procesov, ktorý bude koordinovať učenie na diaľku v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu na škole)
  3. popis krokov, ktoré škola, učitelia a žiaci podniknú pri vyhlásení stavu krízy a prípadne na koho sa obrátia o pomoc
  4. alternatívny „digitálny rozvrh hodín“ (potvrdenie o vypracovaní, resp. popis ako bude existujúci riadny rozvrh využívaný v prípade krízy, prípadne link)
  5. ako bude koordinované učenie na diaľku na jednotlivých stupňoch / v triedach školy (pre naplnenie výchovno-vzdelávacích cieľov v krízovom režime, aby boli žiaci primerane zaťažovaní a mali zavedený režim, aby neboli žiaci preťažovaní úlohami od rôznych učiteľov, aby rodičia nenahrádzali prácu učiteľa s výnimkou vytvárania podmienok na učenie na diaľku svojim deťom)
  6. ako budú využívaní asistenti (učiteľov)
  7. s kým bude škola počas krízy spolupracovať (napr. s komunitným centrom, združením Teach for Slovakia, atp.)
  8. výber komunikačných nástrojov a digitálneho vzdelávacieho obsahu pre online učenie na úrovniach:
    • Základná elektronická komunikácia (typu EduPage) – aký nástroj škola používa, ak nepoužíva, tak aký v škole nasadí, resp. aké sú obmedzenia jeho používania a aký náhradný prístup škola zvolila
    • Vizuálna komunikácia a tímová spolupráca cez internet – aký nástroj škola používa (napr. Microsoft Teams, Webex, Google Classroom, ZOOM, vizuálnu komunikáciu môže výrazne zastúpiť vopred dobre zvládnutý systém e-learningu napr. Moodle) – je žiaduci jednotný nástroj pre celú školu, ak je viac škôl v obci, či sa škola skoordinovala s inými školami v obci, alebo o to požiadala zriaďovateľa väčšiny škôl v obci
    • Digitálny vzdelávací obsah a metodika jeho využívania (stručný popis aké nariadenie/odporúčanie dala škola učiteľom pre využívanie digitálneho vzdelávacieho obsahu)
  9. sumarizácia minimálnych technických a iných požiadaviek na vybavenie (krízový balík) vrátane ich nacenenia pre prípad vypuknutia krízy (formulár / elektronický formulár) s informáciou
    • akým spôsobom a z akého zdroja si škola chýbajúce vybavenie zabezpečí (sponzor, rodičia, zriaďovateľ, atp.)
    • ktoré položky si škola nevie zabezpečiť.

 

V prípade vyhlásenia krízy pre príslušnú školu bude tento školský krízový plán AKTIVOVANÝ s podporou zdrojov a kontaktov určených v krízovom pláne rezortu MŠVVaŠ SR, primárne vrátane vlastných možností, možností zriaďovateľa, s podporou rodičov žiakov, sponzorov a partnerov škola čo najskôr prejde na krízový režim výchovy a vzdelávania.

 

Školy v stave priestorovo ohraničeného opakovaného dopadu krízu, vzhľadom na ich predpokladaný obmedzený a relatívne nízky počet, môžu dostať pomoc priamo z organizácií rezortu MŠVVaŠ SR v rozsahu, ako sa tieto pripravili na krízu doteraz – ŠPU, MPC, VÚDPAP, prípadne ŠIOV. Takto koncipovaný minimálny krízový plán má byť realizovateľný čo najskôr a bude klásť najnižšie možné nároky na štátny rozpočet a ekonomiku celej siete škôl a školských zariadení v dobe krízy.

 

AKČNÝ PLÁN KRÍZOVÉHO PLÁNU PRE TRVALÚ ODOLNOSŤ ŠKôL (ETAPA 2)

DOPRACOVAŤ ako súčasť Programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030, môže byť uvedený už počas školského roku 2020/21 – ide o zlepšenie pripravenosti škôl, tento krízový plán nebude mať AKTIVAČNÚ časť. V tom (len ilustratívne):

 

  1. Vytvorenie Ústrednej metodickej autority pre digitálny vzdelávací obsah, pre hodnotenie, klasifikáciu, využívanie a tvorbu – spočiatku dočasným spôsobom ako súčasť krízového tímu, neskôr by sa mal stať riadnym samostatným útvarom, alebo súčasť ŠPU. Zriadená autorita by mala riadiť proces vypracovania digitálneho vzdelávacieho obsahu v plnej šírke štupňov vzdelávania – ročníkov / vzdelávacích / jednotlivých typov škôl.
  2. Oslovenie vydavateľov školských učebníc a poskytovateľov digitálneho vzdelávacieho obsahu s cieľom získať elektronické verzie pre účely zverejnenia na platforme CUDEO Viki.
  3. Identifikácia a nastavenie technickej podpory a dovybavenia škôl a žiakov prostredníctvom „katalógu“ IKT vybavenia škôl a žiakov – prepojenie s Programom informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030
    • Zistenie kritických potrieb škôl a ich žiakov, najmä so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami – MIN
    • Zistenie a vyhodnotenie potrieb všetkých škôl a ich žiakov pre vytvorenie štandardizovaného „digitálneho“ miesta pre učenie žiaka v škole i doma – OPTIMUM
    • Predbežné trhové konzultácie a prieskum trhu pre vypracovanie katalógu
    • Návrh jednotného „katalógu“ s minimálnymi technickými špecifikáciami pre IKT vybavenie MIN a OPTIMUM a s cenovými limitmi (priebežne bude musieť byť aktualizovaný)
    • Finančná podpora zabezpečenie starších IKT zariadení pre školy – v prípade nastatia krízy
    • Na základe komunikácie s MIRRI a MF SR a vypracovať návrh a implementovať projekt pre zabezpečenie IKT vybavenia škôl a licenčného vybavenia vo výhľade 3 rokov napr.:
      1. Notebooky pre všetkých učiteľov do 3 rokov
      2. Notebooky pre všetkých žiakov dvoch vyšších ročníkov študijných programov SOŠ a gymnázií do 3 rokov
  1. Návrh jednotného štandardu vybavenia IKT učiteľa a žiaka – z hľadiska udržateľnosti podmienok pre zvládanie kríz a pre digitálnu budúcnosť je nevyhnutné, aby každý žiak mal doma okrem podmienok na učenia sa a prípravu do školy aj „digitálne zázemie“ pre vzdelávanie – t.j. štandard IKT vybavenia v domácnosti pre podporu učenia na diaľku (BYOD – minimálne smarfón + prístup na internet). Podobne sa to týka IKT vybavenia učiteľa. Splnenie týchto podmienok by sme mali považovať za súčasť kultúry, ktoré by mali byť financované z rodinných zdrojov (podobne, ako rodičia financujú oblečenie a obuv v ktorých žiaci chodia do školy, časové cestovné lístky, prezúvky do školy, obedy v škole, atp.). Vzhľadom na možný krízový stav a nastávajúcu digitálnu budúcnosť by bolo vhodné, aby sa na tomto digitálnom domácom vybavení, ak slúži pre online učenie sa detí rodiny, spolupodieľal aj štát a to (možnosti na zváženie):
    • zvýšením rodinných prídavkov o príspevok na digitálne technológie žiaka (bude na rozhodnutí rodičov, koľko prispejú nad minimálny povinný štandard)
    • navyše jednorazovým príspevkom pre rodiny žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom prípadná náhrada týchto digitálnych zariadení (straty, poškodenia, krádeže) musí byť hraditeľné zo sociálnych dávok, alebo rodinných prídavkov,
    • štát musí vyžadovať, aby každé dieťa, i v sťažených sociálnych pomeroch, malo toto vybavenie a podmienky pre jeho používanie zabezpečené (ak v domácnosti nie je el. energia, tak si dieťa mobil nabije v komunitnom centra atp.)
    • Tento prístup je však legislatívneho charakteru a navýši nároky na štátny rozpočet.
  2. Trhové konzultácie a prieskum trhu pre vypracovanie katalógu s odporúčanými špecifikáciami a maximálnymi obstarávacími cenami pre nástroje Základnej elektronickej komunikácie, vizuálnej komunikácie a tímovej spolupráce cez internet a Digitálneho vzdelávacieho obsahu, IKT zariadení a iné materiálno-technické vybavenie pre školy spolu so školaniami učiteľov a riaditeľov, identifikované ako súčasť realizácie krízového plánu, k tomu súbežne kompetentných regionálnych dodavateľov týchto položiek katalógov
  3. Realizácia podporných vzdelávacích a infraštruktúrnuch projektov, dopytových výziev, školení, služieb a dodávok, dotácií a prípadných zbierok pre školy pre materiálno-technickú podporu realizácie krízového plánu pre všetky školy, zabezpečovanie a zvyšovanie digitálnych zručností riaditeľov a učiteľov s nadväznosťou na zvyšovanie digitálnych zručností žiakov a ich rodičov.
  4. Vyhlásenie dopytovo orientovaného projektu pre školy, alebo dotácie pre školy na vybavenie školy, učiteľov a žiakov IKT a inými požadovanými zariadeniami, licenciami, digitálnym vzdelávacím obsahom, školeniami a službami pre trvalú odolnosť školy.

 

 

 

Digitálna koalícia – Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky (skrátene „Digitálna koalícia“, anglicky: Slovak National Coalition for Digital Skills and Jobs) je iniciatíva s národnou pôsobnosťou v Slovenskej republike založená na podnet Európskej komisie IT Asociáciou Slovenska a Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu za účasti 21 zakladajúcich členov dňa 27. septembra 2017. Jej cieľom je mobilizovať napriek spektrom verejných, súkromných, akademických a občianskych organizácií a inštitúcií na Slovensku pre zlepšovanie digitálnych zručností občanov, IT špecialistov, všetkých zamestnancov a vo vzdelávaní. Po poslednom výročnom rokovaní dňa 26. novembra 2019 Digitálna koalícia má 83 členov s vyše 232 záväzkami v rôznom stave plnenia. Členovia vstupujú do Digitálnej koalície dobrovoľne a bezplatne formou pristúpenia k Memorandu členov Digitálnej koalície súčasne s prijatím hodnotných záväzkov na zvládnutie dopadov Industry 4.0 na ľudské zdroje (digitálna transformácia), zvlášť podporou zvyšovania digitálnych zručností. Informácie: https://digitalnakoalicia.sk/

 

Za spracovanie tohto dokumentu patrí poďakovanie všetkým, ktorí prispeli vstupmi a pripomienkami, najmä členom Digitálnej koalície, Stálej konferencie aktérov vzdelávanie (SKAV) https://kvalitneskolstvo.sk/skav/ a tímu národného projektu IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie http://itakademia.sk/ .