Sociálne siete sú miesto, na ktorom môžeme komunikovať s rodinou a kamarátmi, sledovať dianie doma, vo svete alebo si nájsť informácie o témach a aktivitách, ktoré nás zaujímajú. To, čo sa na sociálnych sieťach zobrazuje nám, môže však byť niečo úplne iné než to, čo ostatným. Prečo je to tak? Prečítajte si viac o tom ako sociálne siete a všeobecne reklamy na internete fungujú a ako to súvisí s dezinformáciami.
Kúsok z histórie dezinformácií
Éra dezinformácií sa začala oveľa skôr, než do hry vstúpil internet či sociálne siete. Nepravdy alebo čiastočne upravené pravdivé informácie sú spájané napríklad aj s politikou bývalého režimu, no môžeme ísť aj oveľa ďalej do minulosti. Túžba ovplyvňovať sa dá považovať za ľudskú vlastnosť, ktorá je prítomná od nepamäti.
Hlavný rozdiel medzi dezinformáciami z histórie a tými súčasnými je to, ako rýchlo sa dokážu šíriť. V ére pred výdobytkami modernej doby sa informácie šírili oveľa pomalšie. Príchodom rádia, telefónu, televízie a celkovo masmédií začala doba, v ktorej sa informácie z jednej strany pologule mohli veľmi ľahko dostať na tú druhú.
Internet prenos informácií urýchlil mnohonásobne a pridaním sociálnych sietí vznikol mocný nástroj, ktorý v nesprávnych rukách dokáže ovplyvňovať veľké masy ľudí. Hlavným dôvodom pre popularitu hoaxov na sociálnych sieťach je ich algoritmus. Ten je založený na zobrazovaní obsahu, ktorý najviac zaujme.
Sociálne siete bažia po vašej pozornosti
Facebook, Instagram či iné sociálne siete, ako napríklad TikTok uprednostňujú obsah, ktorý vo vás vyvolá emóciu a najlepšie aj nejakú reakciu.
Ak vás niečo, čo na sieťach uvidíte, zaujme a strávite vďaka tomu viac času pozeraním tohto obsahu, sociálna sieť dosiahla svoj cieľ. Ak sa podarí vás zaujať natoľko, že pridáte lajk alebo komentár, prípadne obsah zdieľate, algoritmus sociálnej siete sa teší ešte viac. A práve preto si zapamätá, čo vo vás vyvolalo túto reakciu a bude vám v budúcnosti ponúkať veľa podobného obsahu.
Na prvý pohľad je tento princíp skôr pozitívny. Po nejakom čase, keď vás už sociálna sieť pozná, sa vám nebudú zobrazovať veci, ktoré vás nezaujímajú. Príkladom môže byť manželský pár – muža zaujímajú športy, ženu skôr bytové doplnky. Ženu teda nebude otravovať na sociálnej sieti šport a muža zase obídu bytové doplnky.
Problém nastáva vtedy, keď sa tento algoritmus zneužije. Sociálne siete totiž nezaujíma pravda. Zaujíma ich množstvo interakcie. A najviac interakcie vyvoláva práve emocionálne nabitý obsah, ktorý sa sústreďuje na strach, hnev, šokovanie či senzáciu.
Je teda prirodzené, že dezinformácie a hlavne hoaxy, ktoré sú na týchto emóciách založené, bude algoritmus sociálnych sietí preferovať, na rozdiel od možno pravdivého obsahu, ktorý dostane pomyselnú nálepku „nudný“.
Algoritmus pomáha vytváraniu bublín
Pridávanie sa do skupín na sociálne sieti, napríklad podľa spoločného záujmu o nejakú voľnočasovú aktivitu a podobne, je neškodné. Ak sa však spoliehame na to, že sociálne siete nám poskytnú všetky potrebné informácie o dianí okolo nás, môže to byť nebezpečné.
Sociálne siete svojím algoritmom prirodzene vytvárajú informačné bubliny a môžu nás ovplyvniť oveľa viac, než sa zdá. Ak opakovane ponúkajú len negatívny obsah, môžu spôsobiť zbytočný stres a pocity smútku či hnevu.
Ešte nebezpečnejšie sú takzvané názorové bubliny. Tie vznikajú veľmi nenápadne, ale dokážu ovplyvniť rozhodovanie ľudí. Tým, že sociálna sieť ponúka len ten názor, s ktorým sa človek stotožňuje, vytráca sa postupne z obsahu všetko ostatné. Ak sa po nejakom čase objaví iný názor, hoci aj mimo sociálnej siete, pôsobí zrazu rušivo. Nie preto, že by nebol pravdivý, skôr preto, že už na to ten človek nie je zvyknutý. Pre túto vlastnosť sú sociálne siete účinným nástrojom pre polarizáciu spoločnosti.
Obsah na sociálnych sieťach môže zverejňovať ktokoľvek a vďaka algoritmu sa zobrazí len tým správnym osobám, najmä ak ide o reklamu. A práve na reklamách sociálne siete zarábajú.
V online prostredí sa obchoduje s dátami užívateľov
Tým, že na sociálnych sieťach trávite čas, dozvedajú sa o vás čoraz viac. Zhromaždené dáta potom slúžia na cielenie konkrétnych reklám pre tých, ktorí si ich zaplatia. To platí nielen pre sociálne siete, ale aj pre stránky, ktoré navštívite, alebo čo na internete hľadáte. Dáta sa následne využívajú na to, aby sa vám ponúkli produkty a služby, o ktoré by ste mohli mať záujem.
Je to praktické napríklad pre nákupy, ale opäť sa to dá využiť aj negatívne. Dáta zahŕňajú napríklad pohlavie, vek, geografickú polohu, status, profesiu, záujmy a oveľa viac. V roku 2018 preto vstúpilo do platnosti všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR).
Napriek tomu platí, že algoritmy sociálnych sietí prajú stále tým, ktorí ich chcú využívať na negatívne účely. Práve preto je veľmi dôležitá mediálna gramotnosť a to, aby sme sa ako jednotlivci chránili proti dezinformáciám a nezatvárali sa do bublín, ktoré nám ponúkajú práve sociálne siete.
Prečítajte si aj: Nie sú to len hoaxy: Spoznajte všetky typy falošných informácií
ZDROJE: trend.sk, hoax.sk, infosecurity.sk, medialnavychova.sk, sospotrebitelov.sk
