Logo Digitálna koalícia

Naučte sa rozpoznať hoaxy

Overiť si informácie je jednoduché.

AKO NA TO
Ilustrácia: dokumenty, zložka a lupa

Dezinformácie útočia cez emócie.
Naučte sa jednoduché kroky, ako si overiť
fakty a nenechať sa manipulovať.

Ako ich rozpoznať Ako si overiť informáciu

Čo je to dezinformácia,
alebo inak hoax?

Ide o klamlivú alebo značne skreslenú informáciu, ktorá vznikla s určitým zámerom. Jej cieľom je vyvolať negatívne emócie, ovplyvniť verejnú mienku alebo slúži na odpútanie pozornosti od skutočnej pravdy či problému.

Dezinformácie existujú od nepamäti. Veľkú silu však získali najmä vďaka internetu, kde sa šíria extrémne rýchlo. Obzvlášť sociálne siete majú veľký podiel na šírení dezinformácií. Výsledkom ich zdieľania je zbytočný strach, nebezpečná manipulácia verejnosti a polarizácia spoločnosti.

Môžu nás dezinformácie ohroziť?

Hoaxy sú nebezpečné pre ich schopnosť ovplyvniť rozhodnutia. Či už ide o vzťahy, investície, politiku, alebo iné sféry. Dezinformácie na svoje obete číhajú na každom kroku.

Kvôli hoaxom sa ľudia uzatvárajú pred rodinou či známymi, ktorí nezdieľajú podobný názor. Pritom pociťovaný strach a stres môžu byť založené na nepravdách.

Brániť sa im dá tak, že sa ich naučíme rozpoznať.

Ako zistím, že ide o dezinformáciu?

Hoaxy či dezinformácie sa spoliehajú na to, že budeme konať na základe emócií, a práve tak sú napísané.

Najdôležitejšie je nechať priestor aj rozumu a zapojiť kritické myslenie. Všetky informácie sa dajú overiť. Práve tak spoločne zabránime šíreniu tých falošných.

Ak spozorujete nižšie popísané, odporúčame
si overiť prezentované informácie

Ako si overiť informáciu?

Jednoduché kroky, ktoré vám pomôžu
rozpoznať pravdu od klamstva.

1

Vyhľadajte informáciu

Skúste zadať hlavnú informáciu do vyhľadávača, ako napríklad Google. Ak je informácia pravdivá, budú o nej písať viaceré médiá.

2

Skontrolujte stránku

Overte si, či stránka, ktorá informácie prezentuje, nie je zaradená do databázy konšpiračných webstránok.

3

Preskúmajte zdroje

Otvorte si zdroje uvedené v článku, či sú skutočné a či obsahujú prezentovanú informáciu.

4

Diskutujte s ostatnými

Diskutujte o informáciách aj mimo svojho okruhu známych. Objektivita a skutočná pravda sa skrýva vo vypočutí viacerých pohľadov.

Ilustračný obrázok

Pravda o mýtoch
prezentovaných v kampani

MÝTUS #1
Bol Napoleon Bonaparte ozaj nízkeho vzrastu?

Ide o to, čo považujete za „nízke“. Niekto s výškou dva metre by sa na Napoleona síce pozeral zhora, ale pre obyčajného človeka je výška 165 až 170 centimetrov skôr priemerná. A práve toľko Napoleon podľa zdrojov meral.

Dôvodov pre vznik a šírenie nesprávnej informácie je viacero. Jedným môže byť odlišnosť reálnych hodnôt francúzskej a anglickej dĺžkovej jednotky, výsledkom čoho sa mohlo zdať, že Napoleon bol vlastne nižší ako v skutočnosti.

Druhým dôvodom mohli byť jeho vysokí osobní strážcovia, vedľa ktorých je často zobrazovaný. Tento mýtus nepomohol vyvrátiť ani anglický karikaturista James Gillray, ktorý taktiež zobrazil Napoleona ako malé mrzuté dieťa. A zobrazili ho tak ešte mnohí ďalší umelci.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5
MÝTUS #2
Mohol Albert Einstein prepadnúť z matematiky?

Môcť mohol, ale prepadnúť naozaj neprepadol. Práve naopak, v matematike vynikal už od mlada.

Dôvodom pre vznik tohto mýta mohlo byť jeho správanie, ktoré bolo od ukážkového študenta ďaleko. Keďže boli skúšky preňho hračkou, na prednášky veľmi nechodil. Práve preto mal po škole problém sa zamestnať. Vraj keďže boli naňho učitelia nahnevaní, ani jeden mu nechcel dať odporúčanie.

Iné zdroje zase tvrdia, že to bolo kvôli opačnej známkovacej stupnici, a teda niektorí si jeho vysvedčenie prečítali tak, že namiesto najlepšej známky tam videli tú najhoršiu.

Zdroje: 1, 2, 3
MÝTUS #3
Nosili Vikingovia naozaj prilby s rohmi?

Vzhľad, ktorý má odstrašiť aj toho najstatnejšieho nepriateľa. Vikingovia sú veľakrát zobrazovaní ako hroziví barbari s prilbami, ktorým dominujú dlhé rohy. V skutočnosti však tento kúsok vikingovia v šatníku nemali.

Mylná predstava o Vikingoch má pôvod v náleze takejto prilby v roku 1942 v dánskom meste Viksø. Neskôr však bola táto teória vyvrátená, keďže analýza prilby ukázala, že v zemi ležala o viac ako tisíc rokov skôr, než sa po nej prechádzali Vikingovia. 

Mýtus podporovali napríklad aj divadelné hry, ktoré zobrazovali Vikingov taktiež so spomínanými prilbami.

Zdroje: 1, 2, 3
MÝTUS #4
Najviac pyramíd je v… Egypt to nie je

Keď sa povie pyramída, každému automaticky napadnú tie tri z egyptskej Gízy. Egypt ich má oveľa viac, približne 118. Stále však zaostáva za Sudánom, ktorý ich má podľa zdrojov 220 až 255.

Zdroje: 1, 2, 3, 4
MÝTUS #5
Je Veľký čínsky múr viditeľný z vesmíru?

Stavba je to naozaj majestátna, ale do vesmíru jej sláva nesiaha. Možnosť rozpoznať Veľký čínsky múr voľným okom od jeho okolia sa stráca ešte predtým, než vesmír vôbec dosiahnete.

Tento mýtus vyvrátil aj prvý astronaut s čínskym občianstvom v roku 2003. Veľký čínsky múr sa dá z vesmírnej stanice spozorovať, ak vôbec, jedine veľmi výkonným objektívom či ďalekohľadom, za ideálnych poveternostných podmienok.

Zdroje: 1, 2, 3