Dezinformácie majú viacero podkategórií a aj samotné typy informácií treba rozlišovať. Delia sa hlavne podľa zámeru. Prečítajte si viac o tom, na aké nepravdivé alebo čiastočne pravdivé informácie môžete natrafiť.
Poraziť ich môžeme tak, že o nich budeme vedieť
V demokracii platí, že každý má právo na vlastný názor a na slobodu prejavu. Problém však nastáva, ak sa názor, ktorý je založený na nepravde, spojí so zlým úmyslom. Tým býva najmä oklamanie či manipulácia s určitým konkrétnym cieľom.
V súčasnej dobe internetu a sociálnych sietí nie je možné odhaliť všetky klamstvá a dezinformácie. Dá sa proti nim bojovať jedine tak, že sa ich naučíme rozpoznať sami ako jednotlivci.
Je to pravda, ale…
Typy informácií rozlišujú autori po celom svete tak trochu inak a jednotlivé kategórie a podkategórie sa navzájom prelínajú. Ich podstata je však rovnaká a stále platia základné pravidlá toho, ako si overiť informácie.
Samotné informácie sa delia na tieto kategórie:
misinformácia – ide o nesprávnu interpretáciu informácie, ktorá nie je účelná. Dôvodom môže byť napríklad komunikačný šum či nepozornosť.
malinformácia – môže byť pravdivá a má za cieľ poškodiť konkrétnu osobu, organizáciu či aj štát.
dezinformácia – je sčasti alebo úplne klamlivá informácia a má za cieľ zavádzať a manipulovať.
Takže ak niekto, kto napríklad zle pochopil pravdivý článok a povie o tom svojmu známemu, odovzdáva misinformáciu. Ak jedna osoba vie o druhej niečo, čo ostatní nevedia a rozhodne sa túto informáciu zdieľať, aby ju poškodil, ide o malinformáciu. A ak niekto cielene napíše nepravdivý alebo len sčasti pravdivý článok s úmyslom a povzbudením ľudí, aby ho šírili, ide o dezinformáciu.
Jednotlivé typy dezinformácií sa prelínajú, môžeme v nich však nájsť aj isté odlišnosti:
Falošné správy
Po anglicky fake news, označujú obsah, ktorý má podobu spravodajstva. Vzbudzuje sa tak dojem dôveryhodnej žurnalistiky a laici si často neuvedomia, že aj na prvý pohľad seriózne napísaný článok, natočené video alebo iný obsah môže byť založený na nepravde alebo čiastočnej pravde. Falošné správy úmyselne zavádzajú svoje publikum.
Konšpiračné teórie
Hlavným znakom je hyperbolizácia a vyhodnotenie javov ako sprisahanie. Autori konšpiračných teórií pôsobia veľmi vierohodne a citujú na prvý pohľad dôveryhodné zdroje. Nepriateľmi sú v tomto prípade vlády, politické strany, medzinárodné organizácie či mocní jednotlivci.
Konšpirácie sú, okrem iného, nebezpečné aj preto, že pôsobia lákavo. Ľudia sa cítia byť súčasťou niečoho výnimočného a veria, že patria ku skupine, ktorá vie viac než bežná populácia. Cieľom konšpirácií je hlavne polarizácia spoločnosti.
Hoaxy
Tento typ dezinformácie je akýkoľvek falošný obsah, ktorý nemusí mať vyslovene serióznu podobu. Hlavným znakom hoaxu je naliehavosť, odkaz na zdanlivo overené a nevyvrátiteľné zdroje a výzva k zdieľaniu obsahu, vďaka čomu sa často šíri na sociálnych sieťach. Hoaxy majú za cieľ manipulovať a vyvolať silné negatívne emócie, ako napríklad strach.
Keďže hoaxy majú najširší záber v rámci typov dezinformácií, slúžia aj ako synonymum pre samotné dezinformácie.
Problém nastáva hlavne vtedy keď sa všetky typy dezinformácií a prípadne aj malinformácie spoja a komunikujú jedno posolstvo. V tomto prípade už hovoríme o propagande a sile meniť verejnú mienku.
Pozor si treba dávať aj na obrázky a videá
Okrem písaného slova sa dezinformácie a malinformácie šíria aj pomocou obrázkov a videí. Súčasná technológia umožňuje veľmi jednoducho a dôveryhodne vytvárať klamlivý obsah, ktorý na prvý pohľad vyzerá naozaj vierohodne.
Súčasný pokrok v umelej inteligencii dáva do rúk mocný nástroj každému, kto si želá.
O to dôležitejšie je vedieť, ako si informácie overiť a nespoliehať sa na to, že to, čo si prečítame alebo vidíme, je automaticky pravda.
ZDROJE:
commonslibrary.org, princetonlibrary.org, slovakia.representation.ec.europa.eu, pravnelisty.sk, bezpecnenanete.eset.com, visibility.sk, infosecurity.sk, digitalreach.sk
Zaujala vás táto téma? Pre viac kliknite na tlačidlo nižšie:
