Treba ľuďom vliať odvahu, aby sa nebáli skúšať nové veci

(Rozhovor s Máriom Lelovským)

Pripravenosť slovenskej populácie na najbližšie desaťročia je nízka,  lebo vieme, že digitálna doba prinesie množstvo nových povolaní, nových technológií, nových požiadaviek na pracovníkov a deje sa málo aktivít, ktoré by mali pôsobiť preventívne a pripravovať  spoločnosť aby zachytávala trendy. Výskumy ukazujú, že táto nepripravenosť môže ohroziť slovenskú ekonomiku a spôsobiť jej zaostávanie. O tom, ako si poradiť s týmto problémom,  porozprával predseda Výkonného výboru Digitálnej koalície SR, prvý viceprezident ITAS a zároveň aj prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.

Je Slovensko pripravené na prebiehajúcu štvrtú priemyselnú revolúciu, prípadne na prichádzajúcu piatu priemyselnú revolúciu v oblasti digitálnej transformácie?

Tieto revolúcie sa netýkajú len priemyslu ako takého, ale všetkých odvetví ekonomiky a národného hospodárstva, štátnej i verejnej správy. S označením Priemysel 4.0 začali v Nemecku, kde je sektor priemyslu značne rozvinutý. Slovenska sa však táto oblasť veľmi týka, keďže sme druhá najpriemyselnejšia krajina v  Európe. Rozvoj automobilového, strojárskeho alebo elektrotechnického priemyslu bol značne masívny najmä v posledných 20 až 25 rokoch. A keďže sú priemyselné podniky relatívne nové, nie je problém výrobu v nich automatizovať a robotizovať. Našou konkurenčnou výhodou donedávna bolo, že sme mali od začiatku ich budovania dostatok kvalifikovaných pracovníkov pre moderné výrobné procesy. Momentálne však ich dostatok nemáme a noví na prax pripravení absolventi zo škôl neprichádzajú v požadovanom počte. Aj preto bude snaha vlastníkov priemyselných prevádzok o rast automatizácie dosť veľká. Prakticky budú do automatizácie prinútení jednak z dôvodu požiadaviek na produktivitu a jednak kvôli nedostatku pracovnej sily. O pár rokov budú obsluhovať priemyselné roboty pracovníci s novými kvalifikačnými predpokladmi, novými zručnosťami, a tak sa musíme na to pripraviť a pracovníkov si vychovať i preškoliť. Ostatné odvetvia ekonomiky, či je to administratíva, IT odvetvia, obchod, bankovníctvo, hotelierstvo a celé spektrum služieb sa bude samozrejme tiež meniť, možno ešte viac. Zmeny v bankovníctve sú v súčasnosti asi najviac viditeľné – banka je viac IT firmou, reálne peniaze sa používajú čoraz menej, platba kartou využíva virtuálne peniaze. Všetko prebieha online, niektoré banky existujú len online. Niektoré z nich uvažujú o zamestnávaní reálneho človeka na predajnom mieste, ktorý by mal tiež psychologické vzdelanie a venoval by sa psychologickému výcviku, poradenstvu najmä starším občanom. Sme svedkami toho, že sa verejná správa práve snaží zdigitalizovať množstvo svojich služieb, čo sa postupne snáď konečne odrazí aj na počte zamestnaných pracovníkov. Spomedzi krajín OECD je Slovensko najviac ohrozenou krajinou automatizáciou a robotizáciou. Preto je obrovskou výzvou robiť príslušné opatrenia. My potrebujeme ľuďom povedať: Sú tu veľké technologické zmeny, je tu digitalizácia. Je to nezvratný proces a vy sa na zmeny pripravte čo najlepšie a čo najskôr ako vládzete.

Akým spôsobom treba podľa vás vylepšovať digitálne zručnosti občanov?

Treba povedať, že digitálne systémy majú dve funkcie: PRVÁ – uľahčiť a zefektívniť výrobu čohokoľvek, aj produkciu  rozličných dokumentov. DRUHÁ – všeobecne uľahčiť ľuďom život. Pretože sa teraz oveľa ľahšie dostaneme k informáciám. Informácie  znamenajú hodnotu a keď sa v nich dokážeme orientovať, využívať ich, ľahšie sa človeku žije. Vie sa lepšie rozhodovať pri výbere, optimalizovať svoje zdroje, čas, a tak ďalej. Je jasné, že digitalizácia je pre ľudí veľmi prospešná, ak ju vedia používať. Je to podobne ako s autom. Pri nástupe automobilizmu mal málokto odvahu sadnúť si do auta, nehovoriac o riadení vozidla. Potom sa ukázalo, že mať auto dáva človeku obrovskú slobodu, že sa vie dostať kam chce a kedy chce. No dnes zažívame skúsenosť, že mať auto je starosť. Nielen starosť s výmenou pneumatík, STK, chodením do servisu. Starosť je aj to, kam svoje auto zaparkujeme, či ho ochránime pred krádežou a podobne. Služby, požičiavajúce auto súčasne aj viacerým používateľom naraz (car sharing) prostredníctvom aplikácií, sa už ako prvé lastovičky začali objavovať. Ak si zvykneme na túto službu, oslobodí nás od povinnosti vlastniť auto. Vyšším stupňom však azda raz bude autonómny taxík bez vodiča, čo podľa mňa zasiahne celé spektrum dopravy. Aj hromadnú dopravu.

Vidíme, že umelá inteligencia zasahuje tiež do nákupov. Mnoho ľudí si vyslovene užíva nakupovanie. Prehrabávajú sa v oblečení, ovoniavajú potraviny, ohmatávajú knihy. Koho však tieto činnosti otravujú alebo na to nemá čas, nakúpi si naozaj všetko v e-shope a kuriér mu nákup prinesie až domov. Obrovským pokrokom konkrétne pre seniorov sú tiež elektronické recepty, kvôli ktorým nemusia cestovať kilometre do susedného mesta a čakať nekonečné hodiny u lekára, ale vyzdvihnú si svoje lieky v najbližšej lekárni. Nehovoriac o získaní informácii o vitamínoch, programe v divadle, či možnosti spojiť sa s vnukmi na druhom konci sveta.

Tým chcem ešte raz povedať  – digitalizácia nášho života prináša množstvo úľav, zjednodušenia a uľahčenia, ak ju vie človek používať. Nesmie sa jej teda báť, musí stále skúšať, učiť sa nové veci. Starší musia osloviť mladších, aby im pomohli zvládať nové zručnosti. Za jeden z hendikepov Slovákov považujem aj to, že sú veľmi konzervatívni a opatrní, málo otvorení novým veciam. Treba ľuďom vliať odvahu, aby sa nebáli nové veci skúšať. Najmä seniorov treba podporiť, ukázať im výhody a cesty, ako sa dostať k výsledku. A súčasne treba ustriehnuť mladšiu generáciu, aby sa nezamotala do kyberneticky nebezpečných projektov. Ja pokladám striebornú ekonomiku v oblasti digitálnych zručností za oblasť, ktorá najbližších 10 až 20 rokov môže priniesť obrovský obrat a profit tým, ktorí sa tomu budú venovať.

S čím treba začať, aby sa zvýšila úroveň používania moderných digitálnych prostriedkov v školách?

V prvom rade o tom treba hovoriť na všetky strany, že digitalizácia ani vo vzdelávaní nie je hrozba, ale príležitosť. Každá príležitosť si však vyžaduje prípravu. Treba si uvedomiť všetky benefity aj pre učiteľov, pre školy, pre rodičov. Aby pochopili, o čo všetko môžu prísť, keď sa digitalizácii budú vyhýbať. Tieto procesy sa nebudú dať zaviesť silou, skôr presviedčaním a uvádzaním príkladov dobrého vzdelávania. Zároveň treba učiteľov priviesť k poznaniu, že ak chcú učiť túto novú generáciu, musia vedieť rozprávať jazykom ich kmeňa. Ak nebudú ochotní osvojiť si túto myšlienku, budú mať pri vyučovaní problémy. A naše deti s nimi. Lebo učitelia sa musia prispôsobiť deťom v rámci komunikačného nastavenia, technológií a podobne, nie deti učiteľom. Preťažení a slabo motivovaní učitelia vykazujú neochotu sa preškoľovať. Už nemajú dôveru v systém, že po preškolení dostanú vyšší plat či iné benefity. Nehovoriac o tom, že učiteľstvo je poslanie. Poslaním vzdelávania je sprostredkovať a odovzdávať poznanie s cieľom, aby mal mladý človek, účastník vzdelávania, úspešný a pre spoločnosť prospešný život. Ak mu to škola, učiteľ nevie zabezpečiť, tak sa toto poslanie nesplní. Nedá sa nič robiť, dnešné deti sú iné, než boli pred dvadsiatimi rokmi. Preto sa musia aj učitelia zmeniť. A tomuto má slúžiť program transformácie vzdelávacieho systému, kde je oveľa dôležitejšie zamerať sa na učiteľov, ich kompetencie a zručnosti i motivácie, miesto na samotné technológie. Technológie sú len nástroj. Celý problém nestojí na tom, aby sa nakúpili počítače, ale na tom, ako naučiť ľudí ich milovať a využívať.

Čo plánuje v tejto oblasti robiť Digitálna koalícia?

Aj v Digitálnej koalícii sa týmto problémom budeme musieť ešte viac venovať. Je pravda, že doteraz sme pozornosť sústredili prevažne na novú generáciu, na mladých. Na to, či správne a bezpečne používajú IT, ale i z hľadiska využívania digitálnych technológií a všetkých prostriedkov či pomôcok, ktoré majú v samotných školách. Dali sme si za úlohu pomôcť naučiť učiteľov využívať digitálne zariadenia. Paradoxom dneška je, keď žiak bežne doma používa 3 – 4 rôzne digitálne zariadenia, potom príde do školy a pozerá sa na klasickú drevenú tabuľu z čias jeho dedka. Samozrejme, aj využívanie takejto tabule má svoje opodstatnenie. Ak však dieťa v tejto dobe nezažije v škole digitálny zážitok, nemá dôveru v školu, ani v obsah vyučovania.

Treba teda myslieť na najmladšiu generáciu, aby to nepreháňala s používaním smartfónu alebo tabletu v dobe, keď má behať po ihrisku. Treba mať na pamäti mladých, aby sa v kyberpriestore správali a pohybovali bezpečne, účelne a nestrácali tam viac času než treba. Výkonnú generáciu v pracovnom procese treba zasa pripravovať na permanentné vzdelávanie sa, bez ktorého to v nastupujúcej digitálnej dobe nepôjde. Zmeny sa teda týkajú každého – od skladníka po atómového vedca, nakoniec, veď každý potrebuje raz za čas elektronicky vyplniť výkaz či si kúpiť lístok na vlak. Seniori predstavujú pre nás obrovskú výzvu, aj tí, ktorí ešte len prichádzajú do dôchodkového veku.  Treba im ukázať, že sa dá ich kvalita života výrazne zvýšiť prostredníctvom digitálnych technológií, ak ich vedia používať.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Matejičková, redaktorka magazínu Nextech v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: Pixabay, DK