Každé 3 roky Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) hodnotí najdominantnejšie trendy (alebo megatrendy, ako nazývajú tie s väčším dopadom ako obvykle), ktoré formujú vzdelávanie, v špeciálnej správe. Vydanie správy z roku 2025 skúma celý rad tém, ktoré sú kľúčové pre vzdelávanie a zručnosti, vrátane „explózie“ prelomových digitálnych technológií – ako sú umelá inteligencia (AI), internet vecí (IoT) a virtuálna realita (VR) – a rozsahu, v akom už menia spôsob, akým pracujeme a komunikujeme medzi sebou.

Správa môže byť zaujímavá pre širokú skupinu ľudí vrátane tvorcov politík a odborníkov na vzdelávanie, administrátorov, učiteľov, akademikov, ale aj študentov, rodičov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o to, ako môže vzdelávanie riešiť výzvy dneška a zároveň pripraviť študentov na budúcnosť.

V tomto krátkom, ale výstižnom článku sa ponárame do niektorých hlavných otázok, ktoré správa skúma, aby sme vám priniesli najdôležitejšie poznatky a zhrnutia, ktoré sme zo správy získali. Zároveň vás nasmerujeme na rôzne sekcie na Platforme, ktoré vám môžu pomôcť dosiahnuť vaše vzdelávacie ciele, ako napríklad ponuky školení na základnej, strednej a pokročilej úrovni, zdroje o digitálnych zručnostiach, prípadové štúdie, príklady dobrej praxe a správy.

Udržať krok s (digitálnymi) časmi

Technologický pokrok prebieha bezprecedentným tempom a rýchlo premieňa nové spôsoby riešenia globálnych problémov, ako je zmena klímy alebo verejné zdravie, na bežné prístupy. Napriek tomu obavy prirodzene pretrvávajú. Napríklad nedávny prieskum Eurobarometer v 27 členských štátoch EÚ a 8 ďalších krajinách zistil, že polovica opýtaných verí v potenciál umelej inteligencie posúvať vedecké objavy vpred a poskytovať nástroje spoločnosti na riešenie naliehavých problémov, ako sú zmena klímy, choroby atď.

Zdá sa tiež, že nasledujúca generácia nemusela nadobudnúť správne zručnosti, ktoré by jej umožnili orientovať sa v budúcnosti s dôverou a sebaistotou. V decembri OECD zverejnila výsledky testovania PISA – osobného hodnotenia kľúčových zručností, ako sú gramotnosť, numerická a problémová kompetencia, u 160 000 dospelých vo veku 16 – 65 rokov v 31 krajinách. V porovnaní s úrovňami spred desiatich rokov gramotnosť klesá vo väčšine hodnotených krajín. U osôb s vysokoškolským vzdelaním, teda terciárnou úrovňou, boli výsledky ešte „pozoruhodnejšie“ – čitateľská gramotnosť klesla rýchlo všade okrem Fínska.

Život na Marse? Nahliadnutie do digitálnej budúcnosti

Zoberte si proteínové pilulky a nasaďte si prilbu: robíme veľký skok do blízkej budúcnosti. Predvídavosť je schopnosť predvídať alebo očakávať budúci vývoj – či už sa prejaví ako výzva alebo príležitosť. Predvídavosť si vyžaduje takmer detailné pochopenie súčasných trendov, prístupy založené na dôkazoch a strategické myslenie – to zahŕňa dlhodobú víziu, plánovanie rôznych scenárov a proaktívne rozhodovanie, všetko s cieľom formovať lepšiu budúcnosť.

Ak sa zameriame na vzdelávanie, znamená to zabezpečiť, aby študenti boli vybavení zručnosťami odolnými voči budúcnosti, ktoré im umožnia zvládnuť budúce výzvy. Pre tvorcov politík, učiteľov a administrátorov vzdelávania to znamená proaktívny prístup k zmierňovaniu vplyvu technologických narušení, nedostatkov a medzier na trhu práce. Počas tohto procesu musí byť učebný plán relevantný a dostatočne flexibilný, aby sa prispôsobil meniacim sa požiadavkám budúcnosti v kontexte schopností a zručností.

Správa sa pozerá dopredu na rôzne budúce možnosti a trendy s potenciálom obrovského vplyvu. Ak sa pozrieme na digitálne zručnosti vo všeobecnosti, predvídavosť tu znamená predvídať zručnosti a kompetencie, ktoré budú študenti a pracovníci budúcnosti potrebovať – a to všetko cez úzku optiku čoraz viac automatizovanej, AI a dátami riadenej ekonomiky a spoločnosti. Zatiaľ čo základná digitálna gramotnosť je dôležitá (a oprávnene sa odráža v cieľoch Digitálnej dekády – 80 % do roku 2030), rovnako dôležité je podporovať kritické myslenie, flexibilitu, odolnosť, etické využívanie AI a pripravenosť na kybernetickú bezpečnosť.

Rastúce prijímanie a rozvoj v oblasti AI zvyšuje schopnosti robotov spolupracovať s ľuďmi naprieč odvetviami, čo v praxi znamená, že interakcia medzi ľuďmi a robotmi sa bude v nasledujúcich rokoch rýchlo zvyšovať. Keďže technológia výrazne ovplyvňuje sociálne interakcie a digitálnu pohodu, význam vzdelávania prudko rastie. Správa OECD sa venuje presne tejto otázke: ako môže vzdelávanie pomôcť udržať zmysel pre komunitu a podporiť online pohodu a socio-emocionálne vzdelávanie u najmladších aj najstarších v rámci vzdelávacích kruhov?

Zabezpečenie, že vzdelávanie dokáže poskytnúť správny súbor zručností

Vzdelávanie má, samozrejme, svoj vlastný súbor výziev. Rýchly technologický rozvoj znamená rýchle zmeny v jemnej rovnováhe medzi ponukou a dopytom po zručnostiach, čo vyvoláva otázky, ako najlepšie zosúladiť vzdelávacie rámce tak, aby poskytovali reálne zručnosti, ako aj tie, ktoré sú najviac žiadané na trhu práce. Správa OECD naznačuje, že diverzifikácia vzdelávacích dráh a inovácia vyučovacích formátov a metód je hlavnou cestou vpred, ako reagovať na rastúci dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch a celoživotnom vzdelávaní.

Z čisto európskej perspektívy prechádza vzdelávanie rýchlou reštrukturalizáciou smerom k mape kompetencií odolných voči budúcnosti. V marci 2025 prijala Európska komisia balík Union of Skills, ktorý zahŕňa Akčný plán základných zručností a Strategický plán STEM. Cieľom stratégie Union of Skills Package je pripraviť všetkých Európanov na budúcnosť, načrtnúť cestovnú mapu smerom k vzdelávaciemu rámcu, ktorý sa vyvíja ruka v ruke s digitálnym pokrokom budúcnosti.

Ciele Únie zručností. | Zdroj: Európska komisia, informačný list Union of Skills

Digitálna pohoda: rastúca oblasť záujmu

Vzdelávanie je prvým krokom našich mladých ľudí k zvedavosti a k pochopeniu, ako svet funguje, a má zlepšovať kompetencie študentov. Toto by však nemalo byť na úkor duševného zdravia. Aktuálne údaje poukazujú na temnú a návykovú stránku digitálnych médií, kde tradičné preventívne stratégie nie vždy fungujú.

Treba tiež zohľadniť, že digitálne technológie sa prakticky stali súčasťou formálneho aj odborného vzdelávania, formujú výučbové a vzdelávacie postupy a nástroje – čo v praxi znamená, že deti a tínedžeri trávia čoraz väčšiu časť svojho času online.

To má svoju cenu.

Dlhodobé používanie digitálnych médií je spojené so zvýšenou úzkosťou a depresiou medzi dospievajúcimi. Štúdia v Nórsku preukázala súvislosť medzi používaním sociálnych médií a vysokým výskytom depresie. Ďalšia fínska štúdia podobne spájala dlhodobé používanie sociálnych médií so zvýšenou úzkosťou po analýze viac ako 1 000 dievčat.

Nie je pochýb o tom, že digitálne technológie ovplyvňujú našu pohodu a že duševné zdravie sa stalo otázkou verejného zdravia a naliehavou výzvou.

Správa uvádza, že od pandémie COVID-19 prudko vzrástol počet prípadov, keď sa duševné zdravie stalo hlavným zdravotným problémom – trend ilustrovaný v grafe nižšie, ktorý bol zaznamenaný v mnohých krajinách.

Na úrovni EÚ sa digitálna pohoda rieši prostredníctvom množstva kampaní, podujatí a projektov zameraných na pochopenie online problémov a vplyvu digitálneho prostredia na duševné zdravie. Spolufinancované Európskou úniou, Centrá bezpečnejšieho internetu v celej Európe sa snažia chrániť deti a mladých ľudí online prostredníctvom rôznych aktivít a iniciatív. Stratégia Európskej komisie pre lepší internet pre deti (BIK+), prijatá 11. mája 2022, zabezpečuje, že deti sú v novom Digitálnom desaťročí chránené, rešpektované a posilnené online, v súlade s európskymi digitálnymi princípmi.

Preskúmajte trendy, ktoré formujú vzdelávanie

Celú správu nájdete tu a ponorte sa do rôznych faktorov, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú vzdelávanie.