Nový prieskum Eurobarometer, ktorý spustila Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie (DG RTD), analyzuje odpovede 34 207 ľudí, pričom sa podrobnejšie zaoberá ich znalosťami a postojmi k vede a technológiám. Prieskum zahŕňal 27 členských štátov EÚ a 8 krajín mimo EÚ a uskutočnil sa medzi 12. septembrom a 10. októbrom 2024.
Veda a technológia: aké veľké sú naše zisky?
Celkovo sa zdá, že európski občania súhlasia s tým, že veda a technológia mali pozitívny vplyv na spoločnosť a že ich životy sa v dôsledku toho zlepšili. Správa uvádza, že „dve tretiny (67 %) respondentov veria, že veda a technológia robia náš život jednoduchším, zdravším a pohodlnejším“. Dni, keď sme nemali k dispozícii práčku, sú už dávno preč!)

Časť infografiky vypracovanej Európskou komisiou, prepojenej tu a nižšie | Stiahnuť
Okrem toho správa uvádza, že drvivá väčšina občanov EÚ (87 %) počíta s tým, že obnoviteľné zdroje energie budú mať v budúcnosti pozitívny vplyv. Viac ako šesť z desiatich respondentov v každom členskom štáte EÚ očakáva, že obnoviteľné zdroje energie prinesú spoločnosti výhody v priebehu nasledujúcich 20 rokov. Tento názor je obzvlášť silný vo Švédsku, kde tento podiel dosiahol 96 %, a v Dánsku, Portugalsku a Fínsku, kde si to myslí 95 % ľudí. Ostatné krajiny mierne zaostávajú, no aj tak sú na ceste profitovať z digitálnej revolúcie, ako napríklad Rumunsko (62 %), Estónsko (71 %) a Bulharsko (74 %).
AI má obrovský potenciál, ale vyvoláva obavy
Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, toto číslo je nižšie: polovica občanov EÚ verí v potenciál AI napredovať vo vedeckých objavoch a prinášať inovatívne spôsoby riešenia výziev, ako sú klimatické zmeny a choroby.
Približne 1 z 3 Európanov sa považuje za dobre informovaných o potenciálnych prínosoch a rizikách AI vo vede a zdravotníctve. Podobne, niečo viac ako tretina občanov EÚ má pocit, že dokáže držať krok s vývojom AI vo vedeckej práci. Hoci sa AI, najmä v poslednom čase, často používa v zdravotníckych zariadeniach a nemocniciach, 25 % opýtaných sa vyslovilo jednoznačne proti tomu.
Zvýšené využívanie AI vo výskume a zdravotníctve v skutočnosti zlepšuje výsledky pacientov, uľahčuje procesy starostlivosti a vedie k presnejšej diagnostike. Zároveň však otvára priestor (a oprávnene!) pre obavy o súkromie či zaujatosti. Môže tiež zasahovať do našich práv (sledovanie, korupcia atď.). Podľa správy sú v rámci EÚ najpravdepodobnejšie tí, ktorí súhlasia s tým, že aplikácie vedy a technológie môžu ohrozovať ľudské práva, respondenti v Španielsku (69 %), Švédsku (68 %) a na Cypre, v Holandsku a vo Fínsku (všetky 65 %).

Zastavte Zem, chcem vystúpiť: umenie spomaliť
Televízia zostáva najpoužívanejším zdrojom informácií – viac ako 60 % Európanov ju využíva na sledovanie noviniek o vývoji v oblasti vedy a technológií. Približne 30 % získava svoje správy zo sociálnych médií, čo je spojené s rôznymi negatívnymi dopadmi na duševné zdravie (najmä u dospievajúcich). Možno je teda čas spomaliť: viac ako 6 z 10 občanov EÚ (63 %) súhlasí s tvrdením, že veda mení náš život príliš rýchlo.
Podľa prieskumu Eurobarometer sú v tomto smere na čele Grécko, kde 90 % ľudí dúfa, že sa život aspoň trochu spomalí, a Cyprus s 87 %, zatiaľ čo najnižšie úrovne sa zaznamenali v Dánsku, Fínsku a Holandsku, kde sa tento podiel pohybuje medzi 43–45 %.
Zaujalo vás to? Zistite viac
Ak sme vo vás vzbudili zvedavosť a chcete vedieť, ako si viedla vaša krajina, navštívte stránku Eurobarometer a nájdite tam svoju odpoveď!



