Ako vzdelávame počas karantény?

posted in: Aktivity | 0

Už dávnejšie pred krízovou situáciou s COVID-19 pôsobili rôzne občianske a učiteľské iniciatívy na zmodernizovanie vyučovania, viacero škôl sa samo iniciatívne vydalo na cestu vyučovania vo fínskom štýle alebo vyučovalo so zapojením digitálnych prostriedkov, inovatívnych metodík a transformovaného vyučovacieho obsahu. Okrem toho však školstvo ako celok nebolo na súčasnú situáciu pripravené. Na ministerstve školstva čaká na pokračovanie vypracovanie Programu informatizácie školstva do roku 2030 a monitorovacia komisia operačného programu Ľudské zdroje už koncom januára schválila zámer národného projektu Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu, avšak žiadny z nich nestihol vstúpiť do praxe ešte pred krízovými udalosťami. Aj preto zatvorením škôl začiatkom marca nastala situácia, na ktorú neboli pripravené školy, žiaci, ani rodičia. Patrične nezareagovalo ani ministerstvo školstva so svojimi organizáciami. Ani jedna z nich! Pozrime sa teda na regionálne školstvo, ktoré zasiahla karanténa asi najviac, pretože sa týka najväčšieho množstva žiakov a ich pedagogických a nepedagogických pracovníkov (v materských, základných a stredných školách).

Východisková situácia

Organizácie

Vzdelávanie na Slovensku je roky v rozpore s predstavami o dobrom vzdelávaní doma i v zahraničí a ministerstvo školstva a jeho organizácie sa roky snažili školám nadiktovať, ako by to dobré vzdelávanie malo vyzerať. Napriek tomu, že vo svete existuje mnoho praxou overených vzdelávacích modelov (anglický, fínsky, chorvátsky… ), u nás stále pretrváva diskusia o spôsobe vzdelávania, postavení aktérov vzdelávania a samotnom vzdelávacom obsahu – jeho hĺbke a šírke. Presadzovanie zmien trvá príliš dlho a žiadna z reforiem, programov, či zmien uvedeným ministerstvom v posledných 15 rokoch nedáva veľa dôvodov veriť v pozitívnu zmenu.

Popri množstve rôznych vzdelávacích projektov a tvorbe vzdelávacích obsahov doteraz akoby nebola snaha pozerať sa na koniec vzdelávacieho procesu a položiť si otázku: akého absolventa základnej, strednej či vysokej školy potrebujeme? Čo by mal vedieť, akými zručnosťami by mal disponovať, aké svoje vlastnosti by mal rozvíjať a čo vlastne sám očakáva od života, aby bol pripravený postúpiť ďalej – do vyššieho stupňa vzdelávania, alebo priamo do praxe? Inými slovami, aké zručnosti, kompetencie má škola u svojho žiaka rozvíjať, aby obstál v nastupujúcej digitálnej budúcnosti – pri vízii mohutnej digitalizácie, robotizácie, automatizácie, umelej inteligencie, globalizácie a rôznych úplne nových výziev?

Inovácie

Neustále sa opakujúce diskusie o spôsobe prípravy štátnych vzdelávacích programov a vzdelávacích obsahov, či už papierových učebníc alebo elektronických portálov, začína byť únavný. Mnohí inovátori zo školskej praxe, ktorí chceli s touto situáciou pohnúť a do vzdelávania priniesť niečo nové, často nenašli vždy dvere ministerstva otvorené. Bez ohľadu na príčiny tohto stavu, či šlo o neodbornosť, korupciu, nezodpovednosť alebo aroganciu politickej moci, viera v schopnosť rezortu školstva zmeniť existujúci stav, je minimálne otrasená.

Súčasná kríza nás vďaka nedostatku zručností učiteľov vo využívaní a chýbajúcej dostupnosti kvalitného digitálneho vzdelávacieho obsahu našla nepripravených a dáva nám to pocítiť – učitelia sa sami za pochodu učili, ako učiť cez internet, ako kontaktovať žiaka, školy bojovali s rozličným technickým vybavením učiteľov i žiakov. Bolo a stále je úplne bežné, že dobrý učiteľ sa vo svojom „home office“ cez deň snaží postarať o vlastné deti, učiť na diaľku svojich žiakov a večer sa urýchlene samovzdelávať a zisťovať, aké vzdelávacie obsahy by mohol zajtra efektívne pri učení využívať.

Existuje síce niekoľko zdrojov digitálnych obsahov a platforiem pre učiteľov z dielne rezortu školstva, je však otázkou, koľko škôl a učiteľov sa ich aj naučilo využívať, nehovoriac o tom, že nikdy nevznikla odborná diskusia o ich kvalite. Bolo by potrebné zistiť, ktoré školy vôbec majú dostatočne rýchly internet, aby s nimi učitelia pracovali. Zdá sa, že eAKTOVKA , platforma Viki či Planéta vedomostí nemajú toľko fanúšikov medzi učiteľmi v pomere k vynaloženým prostriedkom na ne. Digiškola je tiež jeden projektov s otáznou mierou využívanie. V rámci Národného projektu Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva získali slovenské školy (tradične mimo Bratislavského samosprávneho kraja) v roku 2015 spolu 5 680 digitálnych súprav pozostávajúcich z interaktívnej tabule, projektora a obslužného notebooku. Materské školy dostali k tejto základnej súprave aj 2 686 farebných tlačiarní. Spolu 1 029 základných a stredných škôl, to znamená vyše jednej tretiny všetkých, bolo vybavených kompletnou tabletovou učebňou s wi-fi routerom – spolu dostali 20 000 tabletov Samsung. Ako to pomohlo? Vyzerá to tak, že ani napriek tejto digitálnej dotácii sa modernizácia vzdelávania príliš nepohla. Zdá sa, že na to treba ísť inak…

Učitelia

Učiteľská obec predstavuje celý komplex problémov – počnúc postavením učiteľa v spoločnosti a jeho finančným ohodnotením, kvalitou nových učiteľov vychádzajúcich z pedagogických fakúlt a ich častým nezáujmom o učiteľské povolanie, prevahou žien na školách, vysokým počtom pedagógov v dôchodkovom veku, zaťaženie učiteľov administratívou, prístupom učiteľa ku kvalitnému ďalšiemu vzdelávaniu pre svoje zlepšovanie a v rozpore s tým možnosť, ako sa prepracovať k vyššiemu finančnému ohodnoteniu.

Pre mnohých učiteľov a zvlášť učiteľov vo vyššom veku predstavujú digitálne zručnosti a používanie digitálnych technológií pri učení tvrdý oriešok. Základné úkony zvyčajne zvládnu, horšie sú na tom rozšírené zručnosti: ako vytvoriť náučné video, vypracovať pre žiakov vzdelávací materiál alebo dokonca elektronický test s automatickým vyhodnotením, ako vytvoriť online vzdelávaciu skupinu žiakov cez internet, ako komunikovať prostredníctvom skupinových videohovorov a podobne.

V súčasnosti, pre nedostatok orientácie učiteľov v existujúcich elektronických vzdelávacích obsahoch, pre nedostatočné digitálne zručnosti učiteľov, zdá sa i pre nedostatok verejne dostupných kvalitných vzdelávacích materiálov, nehovoriac o stálom nedostatku učebníc, trávi zrazu mnoho učiteľov veľa osobného času prípravou na vyučovanie. A to učitelia vo všeobecnosti nepatria medzi príjmové skupiny, ktoré bez problému dokážu udržiavať krok s modernými technológiami.

Úplne opačný obraz v súčasnom stave krízy predstavujú školy a učitelia, ktorí už doteraz využívali rôzne inovatívne metódy, digitálne nástroje a prostriedky na zlepšenie učenia. Tieto školy sa do nového „digitálneho vzdelávania“ dostali veľmi rýchlo, niektoré dokonca v expresnom čase počas jedného týždňa. Situácia teda nie je úplne beznádejná, ak by si z toho ostatné školy zobrali príklad.

Rodičia

Rodičia predstavujú  rôznorodú skupinu z rôznych sociálnych vrstiev. Ich vzdelanie, sociálna situácia, status, počet detí a ich vek, pracovné zaneprázdnenie, ale tiež v neposlednom rade vybavenie domácnosti digitálnymi prostriedkami je určujúce na zvládanie záťaže dištančného vzdelávania.

Problémom v šírení moderného a digitálneho vzdelávania je a ešte len bude nedostatok až úplná absencia digitálnych nástrojov v chudobnejších rodinách a vo vylúčených komunitách, nehovoriac o možnostiach internetového pripojenia. Vzdelávanie má byť bezplatne dostupné všetkým – teda aj to moderné. To však v dobe koronavírusu evidentne nevyriešime a zostáva to na systémový postup v budúcnosti.

Ešte sú tu aj rodiny s deťmi so špeciálnymi potrebami, čo je ďalšia diferencovaná skupina.

 

Aktuálna situácia od začiatku karantény v marci 2020

Na krízovú situáciu promptne zareagovali viaceré občianske združenia, spoločnosti, IT firmy aj vydavateľstvá, no tiež umelci, knižnice a kníhkupectvá. Zdarma v čas krízy poskytli svoje služby a produkty, sprístupnili e-knihy, umelci čítali deťom rozprávky alebo hrali krátke motivačné divadielka. Zaktivizovali sa aj učitelia. Už niekoľko hodín po zatvorení škôl sa začali aktívne prejavovať rôzne občianske a učiteľské iniciatívy, napríklad na sociálnych sieťach vznikla skupina Zavretá škola – v ktorej sa diskutuje o rôznych vzdelávacích problémov, rozširuje obzor svojich členov a kohokoľvek, kto sa zaujíma o to, ako učiť doma. V prejavoch týchto iniciatív môžu učitelia, rodičia a aktivisti nájsť rôzne tipy na výučbu detí alebo rady, ako bojovať s učivom, domácimi úlohami, nechuťou detí učiť sa, či inými novovzniknutými problémami. Pozoruhodné sú aktivity Daniela Heviera a jeho zábavné vysvetľovanie slovenčiny, doplnené o diktáty, úlohy. Tím administrátorov Zavretej školy vychádza aj zo skúsenosti s domácim vyučovaním, ktoré sa v rodičovskej verejnosti začína viac a viac rozširovať. O desať dní boli príspevky z tejto skupiny na novovzniknutej webovej stránke Zavretá škola v systematickej a prehľadnej štruktúre pre rôzne vekové kategórie. Učitelia, rodičia a deti tak môžu v období karantény bezplatne využívať viacero nástrojov, pracovných listov alebo aplikácií v odkazoch na rozličné webové stránky.

Iná pracovná facebooková skupina Ako učiť z domu – nápady, rady a skúsenosti tiež prináša ďalšie podnety pre asi 1 000 členov.

Ďalší novovzniknutý portál Učím sa doma prináša doplnkové vzdelanie pre žiakov ZŠ a SŠ hravou formou: bezplatne, intuitívne, pravidelne na dennej báze, a hravo tak, aby podporoval ich samostatnú prácu. Špecialitou portálu sú hravé úlohy pre seniorov. Aj tento portál spravujú dobrovoľníci. Komerčný portál doučma.sk pripravil vo svojom blogu zhrnutie najrozličnejších zdrojov, ktoré sa venujú dištančnému vzdelávaniu.

RTVS zareagovala na situáciu 18. 3. novovzniknutým Školským klubom (vysiela sa počas pracovných dní od 9:15 do 10:00). Toto vyučovanie by malo pomôcť hlavne tým deťom, ktoré doma nemajú internetové pripojenie. RTVS pri kreovaní novej relácie vychádzala z metodických usmernení, ktoré Ministerstvo školstva SR poskytlo dramaturgii detskej tvorby. Je to zároveň dobrý príklad, ukazujúci, že sa dá učiť aj inak, zábavne, tvorivo, komplexnejšie. Od konca apríla sa začína tiež televízne vysielanie pre rómske deti v rómčine Tumenca khere – S vami doma, aby sa aspoň takto dostali aj oni k učeniu sa na diaľku. Program sa vysiela každý štvrtok o 14.50 na Dvojke.

Reakcia ministerstva školstva v momente zatvorenia škôl nebola primeraná krízovej situácii. Školy nedostali jednoznačné pokyny v oblasti dištančného vzdelávania (kurikulum, spôsoby komunikácie, vzdelávacie materiály… ) a nedostali ani čas pripraviť sa nový spôsob vyučovania. Ukazuje sa, že riešením bolo až striedanie vlád. Pohotovo vznikla webová stránka Učíme na diaľku pod záštitou ministerstva školstva. Vznikala v spolupráci s viacerými občianskymi združeniami. Obsahuje síce príliš veľa netriedených informácií naraz, avšak predstavujú prvý krok pre využívanie vzdelávacieho obsahu, ktorý tu vznikol v posledných desaťročiach a ktoré školy môžu v dobe krízy využívať. Obsah sa postupne zlepšuje a pripravuje sa skorá aktualizácia portálu. Portál tiež obsahuje aj oficiálne stanoviská ministerstva školstva k rôznym nejasnostiam, uvádza odporúčania i usmernenia na riešenie pedagogických (prijímačky, Monitor, známkovanie, triedna kniha…) i nepedagogických problémov (ako zaplatiť upratovačku, čo so školskou jedálňou, ako riešiť OČR a pod.). Prináša aj odporúčania, smernice a pod., čo sa týka vyučovania. Je veľmi často aktualizovaný a dopĺňaný. Užitočné je zhrnutie rôznych nástrojov v sekcii Komunikácia na kooperáciu učiteľov so žiakmi – hoci učiteľom a školám nedáva kompletné rady a odporúčania pre ich výber. Sympatická je časť Podpora, obsahujúca linky zaujímavé pre rodičov, trápiacich sa doma s potomkami. Súčasťou portálu je tiež sekcia Zdroje. Ide o obrovské množstvo internetových odkazov na rôzne užitočné bezplatné platformy, nástroje, webové portály na podporu dištančného vzdelávania, softvér a pod. Jednotlivé odkazy sú uvedené rad za radom pod sebou, so základným triedením (úroveň vzdelávania, predmet, druh, jazyk). Je škoda, že trvalo príliš dlho a bola potrebná až kríza globálnych rozmerov, aby sa informácie tohto typu konečne dostali medzi aktérov vzdelávania.

Oficiálne a medzinárodné informácie

Ministerstvo školstva uvádza na svojej stránke usmernenia pre aktuálnu situáciu. Dá sa čerpať aj zo zahraničných skúseností, kde napríklad UNESCO zhrnulo nielen národné vzdelávacie portály, ale zozbieralo množstvo technologických riešení a iných využiteľných zdrojov, ktoré by mohli byť pre učiteľov naprieč všetkými krajinami značne užitočné. Nájsť sa dajú pod názvom Riešenia pre dištančné vzdelávanie. Podľa údajov UNESCO máme na Slovensku 988 103 žiakov a študentov doma. Vo svete 186 krajín zatvorilo školy, a doma tak zostalo 1 292 969 žiakov a študentov. Hodnotenie dopadu infekcie COVID-19 na vzdelávanie vo svete spolu s časovou animáciou postupného zatvárania škôl publikuje UNESCO tu.

Bezplatná aplikácia na doučovanie matematiky

Ako sa teda momentálne na Slovensku učí?

Učitelia stále riešia základnú otázku: akými cestami dostať k žiakom učivo, ako im odovzdať novú látku a overiť ich vedomosti. Pre žiakov je to veľká príležitosť zažiť vo vyučovaní novú skúsenosť. Prináša to však pre nich aj výzvu vysporiadať sa s úplne novým denným režimom, zvládať sociálnu odlúčenosť od spolužiakov či vyrovnať sa s obmedzeniami voľnočasových aktivít. Celkom inou témou je plnenie si školských povinností a zvládanie samoštúdia.

Situácia sa utriasa, školy a ich učitelia sa snažia nájsť si prijateľný modus operandi, a tak sa dá už všeličo vyhodnotiť, hoci ešte neexistuje relevantná analýza. Z rôznych ohlasov a reakcií najmä na sociálnych sieťach sa dá zistiť, že prístup k vzdelávaniu sa líši nielen od školy ku škole, ale aj medzi jednotlivými vyučujúcimi tej istej školy. Vnímajú to okrem žiakov aj rodičia, na ktorých táto situácia dopadla plnou silou. Asi najťažšia je v tejto situácii kombinácia rodič a súčasne dobrý učiteľ. Doobeda musí počas vyučovania náročne manažovať žiakov i svoje deti. Doma pracujúci rodičia okrem vlastnej práce (často vo forme homeofficu) riešia technické a organizačné problémy svojho dieťaťa pre skontaktovanie sa s pani učiteľkou, vysvetľujú namiesto učiteľov učivo, dozerajú na školskú prípravu, vymýšľajú voľnočasové aktivity. Situácia je iná v rodine s jedným dieťaťom a iná vo viacdetnej rodine. Líši sa aj vyučovanie v rodine, kde je bezproblémové pripojenie na internet a dostatok digitálnych zariadení a kde to také jednoduché nie je. Je rozdiel, či je žiakom malý prváčik, búrlivý pubertiak alebo zodpovedný maturant. Svoju úlohu hrá aj schopnosť rodičov pomôcť svojim potomkom s učebnou látkou. Nehovoriac o marginalizovaných rodinách, kde bude situácia so vzdelávaním asi najzložitejšia. Veľké rozdiely v dopadoch krízy závisia aj od toho, či je dieťa bez zdravotných problémov alebo má špeciálne vzdelávacie potreby (od ADHD, cez dys-poruchy, autistické spektrum problémov, slabozrakosť, nedoslýchavosť, mentálnu zaostalosť a pod.), čo značne predlžuje každodenné domáce vzdelávanie a kladie vyššie nároky na učiteľa. A tak rodičia prosia, apelujú, vyhrážajú sa a dožadujú sa ústupkov pod ťarchou školských úloh i povinností, aby učitelia skresali nároky a množstvo učiva. Alebo ich dokonca obmedzili na zadanie úloh na začiatku týždňa a ich kontrolu o týždeň. Rodičia nakoniec môžu rezignovať a robiť len to, čo dieťa zvládne samo a v rozumnom čase. Niektorí rodičia od začiatku karantény poňali situáciu po svojom a ani na opakované kontaktovanie učiteľky ani nereagujú. Preto sú aj prípady, keď učitelia takmer dva mesiace nemajú s niektorými žiakmi kontakt. Po oznámení ministra o zrušení priebežného hodnotenia nastal i prípad, keď sa celá trieda maturantov rozhodla, že už zmaturovali a majú prázdniny.

V momentálnej situácii sa najlepšie cítia rodiny, ktoré dobrovoľne podstupujú dištančné vzdelávanie v rámci homeschoolingu počas školského roka. Aj to je dôvod, prečo dokázali na vzniknutú situáciu okamžite zareagovať na Facebooku založením podpornej skupiny Zavretá škola, ktorá má už momentálne vyše 31 tisíc členov. Iba za mesiac existencie, a bez platenej podpory.

Čo je v dobe izolácie dôležité?

Pre rodičov i žiakov je dôležité zaviesť doma riadny denný režim s vyučovaním. Vrátane času ranného vstávania, prípravy na vyučovanie, jedenie, či trávenie voľného času. Rodičom môžu pomôcť rôzne motivačné nástroje vo forme odmien (pre deti aj pre seba), súťaže alebo možnosť riadiť domácnosť na krátku chvíľu (napr. celé popoludnie).

Je nevyhnutné chodiť s deťmi na vzduch, aby mali pohybové aktivity najlepšie v prírode, avšak bez zoskupovania sa s inými ľuďmi. Nakoniec, športovanie je už s rôznymi obmedzeniami na ihriskách povolené, no ministerstvo školstva ponúklo ešte aj novú stránku Hýb sa doma spolu s nami pre žiakov či učiteľov a trénerov. Ak to čo len trochu ide, je vhodné navariť obedové jedlo ešte večer alebo skoro ráno tak, aby túto aktivitu nemuseli rodičia robiť počas doobedia. Najlepšie, ak by sa pri príprave jedla mohli zapojiť aj deti, malé i veľké, chlapci aj dievčatá.

Pre učiteľov je dôležité nájsť všetky možné spôsoby, ako sa spojiť s nespojiteľnými žiakmi. Významnú úlohu má videohovor podľa možnosti s celou triedou. Nič síce nenahradí osobný kontakt učiteľa a žiaka, avšak videohovor je najlepšou náhradou v dobe izolácie. Mnohí osvietení učitelia to pochopili a robia to – dobrý učiteľ vždy preferuje osobný kontakt so žiakom. Ak učitelia alebo žiaci nemajú internetové pripojenie, treba prejsť na menej efektívne spôsoby, prípadne sa obrátiť na dočasné zdroje (vrátane použitých počítačov, tabletov, mobilov a pod.) alebo používať aspoň telefonické spojenie.

 

Problémy nekončia, ale máme výzvu začať ich riešiť (rekapitulácia):

– Učiteľ nie je digitálne zručný, často sa nevie operatívne spojiť so svojimi žiakmi videokonferenciou, týka sa to zväčša starších učiteľov, učiteliek. Takto si znižujú možnosť vyučovanie spestriť vyučovanie rôznymi digitálnymi nástrojmi;

– Dištančné vzdelávanie kladie oveľa väčšie nároky na učiteľov pri príprave na vyučovanie najmä tam, kde na takúto prácu neboli zvyknutí; namáhavé je to hlavne v prípade, že učiteľ má na starosti doma ešte aj svoje deti

– Učitelia nepripravení na dištančné vzdelávanie v snahe prebrať všetko predpísané učivo, zaťažujú deti (a ich rodičov) veľkým objemom učiva. Často sa stáva, že ak žiak neodovzdá prácu na čas, hoci je to aj z jedného dňa na druhý, čo niekedy z objektívnych dôvodov nejde, učiteľ ho negatívne ohodnotil. Rezort školstva ruší priebežné známkovanie a postupne prichádzajú usmernenia vrátane rozsahu učiva počas zatvorených škôl.

– rodina nemá alebo má len jeden počítač, a ten využíva rodič na svoju prácu z domu alebo je v rodine viacero žiakov. V takomto prípade je v rodine bitka o počítač, treba si určiť rozvrh. Ako si však majú poradiť deti, keď ich učitelia trvajú na tom, že ich chcú mať v konkrétny čas pripojených na vyučovaciu hodinu? Alebo čo robiť, ak majú rodiny s viacerými deťmi vyučovanie v rozličnom čase od 8.00 – 20.30, teda aj v čase, kedy by mali deti ísť spať, a nie učiť sa.

– Homeoffice rodičov vyžaduje sústredenie sa na vlastnú prácu. Rodičia musia pri tom počítať aj s časom nevyhnutným na chod domácnosti, vrátane každodennej prípravy stravy a pokrytie voľného  času pre deti. A to spôsobuje rodičom stres. Pridružujú sa požiadavky učiteľov na domáce úlohy a pomoc deťom s učením sa, s vysvetľovaním učiva a pod.

–  Malým deťom s prácou na počítači a sťahovaní zadaní a úloh cez EduPage musia pomáhať rodičia. Ak deti dostávajú úlohy inou cestou, musia rodičia využívať svoje rodičovské kontá. Niekedy sa dostáva na pretras aj dodržiavanie GDPR.

– Ak rodičia nie sú digitálne zruční, a to nie je vôbec zriedkavý jav, vedia často len prijímať a odosielať elektronickú poštu, pridávať príspevky na sociálne siete, a to je všetko. Mnoho manuálne pracujúcich rodičov nevie ani toto.

– Chudobné rodiny a marginalizované skupiny nemajú pripojenie na internet, ani počítač (tablet a pod). Vynachádzavé učiteľky nosia takýmto žiakom vytlačené pracovné listy a úlohy, ktoré im vhodia do poštových schránok alebo im ich odnesú do osady. Iné učiteľky sa spájajú zasa prostredníctvom SMS s matkami žiakov, a tak im posielajú odkazy, čo si majú prebrať. V prípade potreby si zavolajú a dovysvetľujú, objasňujú čo treba, prípadne im žiaci čítajú texty alebo odpovedajú na otázky z učiva. To je obdivuhodné. Niektoré deti však stále nemajú žiaden kontakt s vyučovaním a svojimi pedagógmi.

– Osobitným problémom sú poplatky za internetové pripojenie, ktoré znášajú učitelia na vlastné náklady. Mnohí si museli kvôli vyučovaniu kupovať drahšie dátové balíčky a míňať ich na úkor vlastnej rodiny.

Záver

Školy sú zatvorené už takmer dva mesiace. Za ten čas sme sa všetci nejako vysporiadali s vyučovaním, vyriešili sa problémy s Monitorom 9, maturitami i prijímacími pohovormi. Stav vyučovania v dobe krízy nie je ideálny, ale veľmi veľa škôl, riaditeľov a učiteľov robí, čo môže, čo vie a na čo má vybavenie. Popritom prebiehajú debaty medzi učiteľskou, rodičovskou a odbornou verejnosťou na tému transformácie vzdelania aj s lepším využitím digitálnych nástrojov a aj o tom, že kríza definitívne signalizuje čas na definitívnu zmenu vo vzdelávaní. To prináša nádej, že nové vedenie ministerstva školstva vzdelávanie na Slovensku zreformuje, aby lepšie pripravovalo žiakov na 4. priemyselnú revolúciu a digitálnu budúcnosť.

 

Doplnkové zdroje informácii:

IVP: Ako v čase krízy zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre všetky deti

UNESCO: COVID-19 Educational Disruption and Response

Foto: L. Drobná, Pixabay

 

Jana Matejíčková, redaktorka magazínu Nextech

Vyšlo s podporou Digitálnej koalície