Ako sa má Slovensko pripraviť na dobu, ktorá je digitálna aj zelená zároveň? A čo to vlastne znamená? Aj o tom sa hovorilo na panelovej diskusii počas konferencie Národného projektu Digitálna budúcnosť v Košiciach, ktorú zorganizovala Digitálna koalícia. Odborníci z biznisu, verejnej správy a priemyslu otvorene pomenovali výzvy, s ktorými zápasíme, aj príležitosti, ktoré by sme nemali premrhať.
Dvojitá transformácia nie je móda, je to nutnosť
Diskusiu otvoril Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a súčasne garant projektu Digitálna budúcnosť, jednoduchým vysvetlením toho, čo sa pod pojmom dvojitá transformácia skrýva: ide o spojenie digitálnej a ekologickej modernizácie. Znie to technicky, ale v praxi to znamená napríklad zavádzanie úsporných technológií vo firmách pomocou senzorov a dát, ktoré zároveň šetria energiu.
„Transformácia nie je voľbou. Je to podmienka prežitia firiem,“ povedal Emil Fitoš. Digitálne technológie totiž zvyšujú efektivitu a konkurencieschopnosť, a zelené riešenia zasa čoraz častejšie určujú, či firma získa zákazníka – alebo vôbec prežije v regulovanom európskom priestore.
Slovensko ako mozgovňa, nie len montovňa
„Sme konzumenti digitálnych produktov, nie ich tvorcovia,“ upozornil Juraj Girman z IT Valley, čím otvoril debatu o tom, že Slovensko zatiaľ neťaží naplno zo svojho potenciálu. „Montážna linka“ sa stala mementom diskusie – výzvou, aby sme sa z krajiny montujúcich rúk, stali krajinou tvorivých mozgov.
Diskutujúci sa zhodli: ak chceme byť súčasťou globálneho digitálneho trhu, musíme posilniť vzdelávanie, inováciu a podnikavosť, najmä u mladých.
Vzdelávanie je kľúč – ale nestačí len motivovať deti
Zuzana Kováčová z Košického samosprávneho kraja zdôraznila, že kraj aktívne podporuje stredné školy, prepája ich s univerzitami a firmami, a snaží sa zvyšovať záujem o prírodné vedy a technické odbory. Ale upozornila aj na problém: mnohí pedagógovia nemajú dostatočné digitálne zručnosti.
„Nemôžeme chcieť, aby žiaci napredovali, ak ich učitelia zaostávajú,“ dodala. Aj preto kraj organizuje školenia pre učiteľov, zapája sa do programov ako „Zborovňujeme“ a spolupracuje s IT sektorom.
Firmy musia investovať do ľudí – a začať prakticky
Ľubomír Račko z US Steel Košice priblížil, ako vo firme prebieha zavádzanie umelej inteligencie do výroby. Základom je dlhodobý rozvoj ľudí a ich zručností – od interných
akadémií až po spoluprácu s univerzitami. „Je záujem, ale už teraz je neskoro. Školy musia pripraviť ľudí na prax, ktorá tu bude o päť rokov, nie na tú dnešnú,“ upozornil.
Podľa Artúra Bobovnického z Expandi 4.0 je reskilling a upskilling – teda rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov – zásadný problém najmä v malých firmách. „Polovica z nich nemá ani len stratégiu digitalizácie. Je to problém zdrojov, ľudí aj vedomostí,“ povedal.
Kde začať? Nečakajte na štát. Inšpirujte sa. Spájajte sa.
Panelisti sa zhodli, že každá firma musí začať u seba. „Nemusíte vedieť všetko – dôležité je vyhľadať expertov, zapojiť sa do projektov a začať aspoň malými krokmi,“ povedal Ján Gabonaj z SES Krompachy. Pomôcť môžu projekty ako Digitálna budúcnosť, ktoré ponúkajú testovanie zručností a podporu pri nastavovaní zmien.
Dobré príklady z regiónov – mladý podnikateľ zo Spišskej Novej Vsi, ktorý vybudoval IT firmu so zelenou infraštruktúrou, alebo startup vyvíjajúci aplikáciu pre podnikateľov – ukazujú, že nie je dôležité, v ktorom kraji ste. Rozhoduje vízia a odvaha skúšať nové veci.
Spolupráca nemá byť módnym klišé, je to cesta
Spoločné posolstvo diskusie bolo jasné: potrebujeme skutočnú spoluprácu medzi zamestnávateľmi, školami, regiónmi a štátom. Nie papierovú, ale živú, každodennú a zmysluplnú. Potrebujeme rozvíjať zručnosti budúcnosti, ale aj odvahu tvoriť a podnikať. Pretože budúcnosť nebude len digitálna. Bude digitálna a zelená. A už začala.
