Digitálna koalícia sa zapojila do prestížneho Európskeho sociálneho fóra 2025, ktoré sa konalo v marci v Bruseli. Podujatie spojilo viac ako 500 expertov, zástupcov inštitúcií a organizácií z celej Európy s cieľom diskutovať o transformácii trhu práce v čase digitalizácie, zelenej transformácie a demografických zmien. Vybrali sme pre vás zaujímavé zistenia prezentované počas tohto podujatia.
Zistenia z LinkedIn: Konkurencia rastie, AI mení hru
Diskusia „Budúcnosť práce v Európe: AI, zručnosti a nová fáza hospodárskeho rastu“ ponúkla unikátny pohľad na meniaci sa trh práce cez dáta. CEO z LinkedIn-u Ryan Roslansky upozornil, že konkurencia medzi uchádzačmi o zamestnanie v EÚ výrazne stúpa (nárast uchádzačov na jednu pozíciu o 177 % za posledný rok), počet pracovných ponúk mierne klesá (pokles o 2 %). Umelá inteligencia zároveň zásadne mení požiadavky na zručnosti – počet ľudí na LinkedIn, ktorí si do profilu pridali AI zručnosti, stúpol za tri roky 20-násobne, a počet otvorených pozícií s požiadavkou na AI zručnosti vzrástol o 300 %. V EÚ dominujú najmä aplikované AI zručnosti ako je generovanie videa a zodpovedné používanie AI.
Roslansky zdôraznil, že skutočnou výzvou nie je technológia, ale zmena myslenia. Pracovné miesta sa rýchlo menia – podľa LinkedIn-u sa požiadavky na zručnosti pri rovnakých pozíciách zmenili za posledných osem rokov o 25 % a do roku 2030 sa očakáva zmena až o 70 %. Tradičné náborové filtre ako tituly či minulé zamestnania už nestačia. Prístup „najskôr zručnosti“ (skills-first) otvára širší talentový trh, pomáha zapojiť ženy, ľudí bez vysokoškolského vzdelania či uchádzačov z menej prestížnych škôl. Ak chce EÚ využiť potenciál AI a zabezpečiť konkurencieschopnosť, musí stavať na rozpoznávaní a rozvoji zručností – nie na predchádzajúcom m vzdelaní, či pracovných skúsenostiach kandidáta.
Zmeny ovplyvnia 80% zamestnancov
Panel „Potrebné zručnosti pre povolania budúcnosti“ priniesol nové dáta o vplyve digitálnej, zelenej a demografickej transformácie na pracovný trh v EÚ. Podľa výskumu Európskej komisie zmeny spojené s týmito transformáciami ovplyvnia prácu až 80 % zamestnancov v EÚ. Digitálne náročné profesie sa spájajú s vyššou stabilitou zamestnania, nižšou mierou pracovného stresu a lepšou dostupnosťou ďalšieho vzdelávania. Naopak, nie je prekvapením, že manuálne zelené povolania – ako sú pracovníci v odpadovom hospodárstve alebo stavebníctve – sú často fyzicky náročné, nižšie platené a bezpečnostne rizikovejšie.
Príklad z Fínska
Sanna Marin, bývalá fínska premiérka zdôraznila, že investície do ľudí sú najlepšou odpoveďou na rýchlu transformáciu spôsobenú umelou inteligenciou a digitalizáciou. Uviedla, že viac ako 60 % študentov fínskych odborných škôl sú dospelí, čo dokazuje, že celoživotné vzdelávanie je pevnou súčasťou systému. Upozornila aj na to, že bez vysoko kvalifikovaných učiteľov nie je možné zabezpečiť kvalitný vzdelávací systém. Sanna Marin označila migráciu za nevyhnutnú súčasť budúcej pracovnej sily v Európe, pričom varovala pred ilúziou, že si krajiny môžu vyberať len najkvalifikovanejších. Dôležitá je podľa nej férová a realistická migračná politika s cieľom zabezpečiť udržateľný rast.
EÚ reaguje Úniou zručností
Vážnym problémom EÚ je rastúci nedostatok zamestnancov a ich chýbajúce zručnosti. Ten sa bude ďalej prehlbovať – očakáva sa, že do roku 2040 bude pracovná sila EÚ klesať približne o milión ľudí ročne. Navyše, produktivita práce v EÚ v relatívnom meradle zaostáva, keďže od roku 2011 vzrástla len o 7 % (v USA o 12,5%). Tieto trendy majú konkrétne dopady: až štyri z piatich malých a stredných podnikov hlásia ťažkosti pri hľadaní kvalifikovaných zamestnancov. Situáciu komplikuje aj fakt, že menej ako 40 % dospelých sa zapája do pravidelného vzdelávania (hoci cieľ EÚ je 60 %) a polovici dospelých chýbajú základné digitálne zručnosti (podniky ich vyžadujú pri 90% zamestnancov). Práve na tieto alarmujúce skutočnosti reaguje Európska komisia novou iniciatívou „Únia zručností“. Táto strategická iniciatíva sa bude realizovať prostredníctvom konkrétnych nástrojov, ako sú mikrocertifikáty, podpora sektorových partnerstiev v rámci Paktu pre zručnosti či posilnenie mobility a uznávania kvalifikácií naprieč krajinami EÚ. Kľúčovú úlohu v koordinácii zohráva Európske observatórium zručností a novozriadená Európska vysoká rada pre zručnosti, ktoré prepájajú zamestnávateľov, vzdelávacie inštitúcie a tvorcov politík.
Autor textu: Miloš Moravčík
