Štúdia Stanfordskej univerzity prináša prekvapivé zistenia o tom, ako zamestnanci vnímajú umelú inteligenciu (AI). Výskumníci oslovili viac ako 1 500 pracovníkov zo 104 rôznych profesií v USA a pýtali sa ich, pri ktorých konkrétnych pracovných úlohách by privítali pomoc AI a akú mieru spolupráce s ňou by preferovali. Hodnotilo sa celkovo 844 úloh. Okrem toho zapojili aj 52 odborníkov na AI z inštitúcií ako Google či xAI, ktorí posudzovali, nakoľko sú tieto úlohy automatizovateľné.
Z porovnania pohľadov zamestnancov a expertov vznikli štyri typy úloh: tzv. zelené zóny (AI je vítaná a technicky pripravená), červené zóny (AI je schopná, ale ľudia ju tam nechcú), výskumné zóny (ľudia by AI chceli, no technológia na to ešte nestačí) a nízkoprioritné zóny, ktoré nie sú vhodné ani pre jednu stranu. Tento prístup umožnil výskumníkom zmapovať, kde má AI najväčší potenciál a kde môže naraziť na odpor.
Ľudia chcú AI ako pomocníka pri nudných úlohách
Výskum ukázal, že až 46 % úloh by zamestnanci radi prenechali AI. Najčastejšie ide o rutinné činnosti ako zadávanie údajov, plánovanie stretnutí či vyplňovanie tabuliek. Dôvody? 69 % uviedlo, že im to ušetrí čas na zmysluplnejšiu prácu, 47 % označilo tieto úlohy za nudné a 26 % ako psychicky vyčerpávajúce. Ďalších 47 % uviedlo, že AI by mohla pomôcť zlepšiť kvalitu ich práce.
Účtovníci, ktorí spracovávajú daňové priznania, by napríklad bez výhrad zverili AI plánovanie stretnutí. Zamestnanci vo viacerých profesiách zároveň pozitívne hodnotili, ak by AI pomáhala s vedením záznamov alebo opravou chýb v dokumentoch. Naopak, úlohy ako komunikácia s dodávateľmi sú medzi tými, ktoré si zamestnanci chcú ponechať pod svojou kontrolou.
Technológia nestačí tam, kde by si ju ľudia želali
Zamestnanci by radi využili AI aj pri náročnejších úlohách – napríklad pri strategickom plánovaní, rozhodovaní či vedení porád. Odborníci však tvrdia, že AI na tieto činnosti zatiaľ nemá schopnosti.
Výskum ukázal, že práve tieto činnosti sú pre zamestnancov veľmi atraktívne na automatizáciu. Napriek tomu sa do nich zatiaľ investuje menej. Pre vývojárov AI je to signál, že ak sa technológie naučia lepšie pracovať s kontextom, neistotou či ľudskou interakciou, môžu v budúcnosti výrazne zvýšiť efektivitu práce. Tieto úlohy tak boli zaradené do tzv. výskumnej zóny.
Čo zamestnanci nechcú prenechať AI, aj keď by to technicky zvládla
V tzv. červených zónach vzniká rozpor: AI by síce dané úlohy zvládla, ale ľudia ju tam nechcú. Ide najmä o kreatívne a komunikačné činnosti – písanie, grafický dizajn, editovanie alebo zákaznícky servis. Len 17 % týchto úloh považujú zamestnanci za vhodné na automatizáciu. Zamestnanci sa totiž obávajú, že AI by znížila kvalitu práce alebo by stratili kontrolu nad výsledkami. Napriek tomu približne 40 % AI startupov v USA vyvíja riešenia práve pre tieto oblasti – teda tam, kde pracovníci automatizáciu nechcú.
Nízkoprioritné zóny
V nízkoprioritných zónach sa zhodli zamestnanci aj experti: tieto úlohy by nemala robiť AI. Technológia na to zatiaľ nestačí a ľudia si tu chcú zachovať kontrolu. Ide napríklad o mentoring, vyjednávanie, osobné poradenstvo alebo riešenie citlivých situácií. Aj keď by AI vedela napríklad zhrnúť spätnú väzbu, stále nedokáže nahradiť mentora, ktorý motivuje, rozpozná potreby človeka a pomáha mu rásť. Tieto úlohy zatiaľ zostávajú ľudskou doménou.
Budúcnosť patrí medziľudským zručnostiam
AI najlepšie zvláda úlohy, ktoré sa dajú presne zadefinovať, ako napríklad triedenie dát. Zatiaľ si neporadí s úlohami, kde treba empatiu, komunikáciu, hodnotenie alebo vedenie ľudí. Štúdia ukazuje, že význam technických zručností ako „analyzovanie dát“ klesá, zatiaľ čo medziľudské a komunikačné schopnosti výrazne rastú na dôležitosti. Zručnosti ako školenie, rozhodovanie v tíme či koučovanie zostávajú zatiaľ silne ľudskou doménou. Pre zamestnancov je to jasný signál: rozvíjajte to, čo AI zatiaľ nevie.
Záver: AI ako užitočný kolega, nie náhrada zamestnancov
Čo sa týka obáv z nástupu AI, tak 45 % zamestnancov vyjadrilo pochybnosti o presnosti a spoľahlivosti AI systémov. 23 % sa obáva, že by ich AI mohla pripraviť o prácu a 16 % vníma ako riziko nedostatok ľudského dohľadu nad systémami.
Zaujímavé však je, že viac ako 45 % si želá spoluprácu na úrovni partnerstva, kde človek a AI pracujú ako tím. Existujú však aj 2 % takých zamestnancov, ktorý by nechali AI konať úplne samostatne.
Výskum Stanfordskej univerzity pre vývojárov naznačuje, že by mali tvoriť technológie, ktoré človeka dopĺňajú, nie nahrádzajú. Firmy by mali AI nasadzovať tam, kde odbremení zamestnancov a zvýši ich spokojnosť. A zamestnanci? Tí by mali rozvíjať schopnosti, ktoré robia ich prácu nenahraditeľnou: empatiu, komunikáciu, spoluprácu či rozhodovanie v zložitých situáciách. Budúcnosť práce s AI by nemala byť o súťažení medzi ňou a zamestnancami, ale o spolupráci.
Autor: Miloš Moravčík
