Prešov 05. 05. 2023 – Pod záštitou expertov Svetovej banky sa od februára do apríla realizoval rozsiahly zber dát na 60 stredných školách v troch krajoch na Slovensku. Hoci je väčšina škôl dostatočne hardvérovo vybavená, analýza prieskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci Iniciatívy na podporu dobiehajúcich regiónov (Catching-up Regions), odhalila medzery v pripravenosti škôl na digitálnu transformáciu.
Na to, aby bolo možné nastaviť priority v oblasti digitalizácie vzdelávania je nevyhnutné poznať digitálnu vyspelosť škôl v jednotlivých regiónoch. Aj za týmto účelom sa na 60 župných školách v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji uskutočnil prieskum, do ktorého sa celkovo zapojilo 1560 učiteľov, a tiež manažment škôl, vrátane riaditeľov. Štatisticky je to významná vzorka, pretože ovplyvňuje viac ako 22 600 žiakov, ktorí tieto školy navštevujú. Práve digitálne pripravení absolventi sú atraktívni pre zamestnávateľov. „V prieskume sme kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale taktiež na digitálnu pripravenosť rôznych vzdelávacích a podporných procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu,“ vysvetlil zámer zberu dát Martin Džbor, konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie.
Digitálny prieskum priniesol dôležité zistenia
Získané dáta ukázali, že až 90% zapojených škôl a ich riaditeľov očakáva od digitalizácie výrazné prínosy v oblasti kvality vzdelávania, avšak tieto očakávania sú len v menšej miere pretavené do konkrétnej digitálne stratégie škôl. Tú má rozpracovanú len jedna tretina analyzovaných škôl. Z údajov taktiež vyplýva, že 30% škôl aktívne vyhodnocuje svoju digitálnu zrelosť a napriek legislatívnej podpore len 40% opýtaných má na škole digitálneho koordinátora. Síce viac ako 80% učiteľov dokáže nájsť digitálny obsah pre svoj predmet a komunikuje so študentmi online, len malá skupina (25%) pracuje v tzv. zdieľanom móde, teda spolupracuje na svojom vzdelávacom obsahu s kolegom či partnerom z externého prostredia. Zistenia zároveň ukazujú, že len jedna tretina učiteľov sa aktívne vzdeláva v oblasti digitalizácie.
„Ďalšou z oblastí, kde sme zistili zaujímavé fakty je, že digitálne nástroje a obsahy síce na školách existujú a sú používané, avšak často sa obmedzujú len na základné procesy ako emaily a e-triedna kniha. Digitálne nástroje sú len v malej miere využívané na aktivity s vyššou pridanou hodnotou ako je spolupráca, hodnotenie žiakov, spätná väzba, skúmanie tém a pod.,“ uviedol Džbor. Len štvrtina učiteľov aktívne zapája vlastných študentov do tvorby digitálneho obsahu vzdelávania, pričom len 20% učiteľov hodnotí žiaka a poskytuje mu spätnú väzbu digitálne. Z toho vyplýva, že stredná škola síce akceptuje, ale nerozvíja digitálne zručnosti svojich žiakov a učiteľov systematicky.
Čiastková analýza poukazuje na dostatočný počet zariadení ako sú počítače, notebooky či tablety vo väčšine škôl, avšak 75% učiteľov má k dispozícii digitálny hardvér starší než 5 rokov. To, podľa získaných dát, sťažuje prístup k novinkám, a obmedzuje využívanie najnovších softvérov. Len jedna pätina učiteľov zároveň aktívne pracuje s online vzdelávacími platformami či nástrojmi nad rámec základného EduPage či Office 365. Nové digitálne formy využíva celkovo len 9% opýtaných, tie tradičné 51% opýtaných. Pre hybridné učenie (video, senzory a pod.) má vybavenie iba štvrtina škôl, no aj napriek tomu 75% škôl vidí v digitalizácii príležitosť zlepšiť kvalitu vzdelávania.
Výsledky a odporúčania prieskumu doplnili fókusové skupiny
Čiastkové závery prieskumu boli doplnené o výsledky dvoch fókusových skupín, účastníci ktorých sa stretli 4. mája na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Išlo o zástupcov stredných škôl, odborov školstva jednotlivých krajov, univerzít, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, stavovských organizácií, zamestnávateľov či organizácií zameraných na podporu podnikania. „Cieľom diskusie rôznorodých partnerov bolo dospieť k záverom a odporúčaniam, ktoré umožnia zlepšovanie digitálnej úrovne stredných škôl spoločne a budú vstupom pri tvorbe integrovaných investičných balíkov pre stredné školy,“ ozrejmila Andrea Hagovská, expertka Svetovej banky, ktorá viedla jednu z fókusových skupín. Z hlavných odporúčaní možno spomenúť podporu tzv. digitálneho koordinátora na školách, efektívnejšiu spoluprácu v oblasti digitalizácie medzi školami navzájom, a tiež školami a firmami. Netreba zabúdať ani na potrebu vzájomného zdieľania a tvorby digitálneho obsahu, ale aj na proces riadenia zmeny, spojený so systematickým digitálnym vzdelávaním učiteľov. Jedným z výstupov je i návrh na vytvorenie tzv. strategického digitálneho centra spájajúceho tých, ktorí by pracovali na digitálnej transformácii v oblasti vzdelávania.
„Získané údaje budú významným vstupom pre zladenie priorít ministerstiev a samosprávnych krajov na jednej strane a prioritami a potrebami zamestnávateľov na strane druhej. Odporúčania bude možné využiť aj pri príprave verejných politík a stratégií v oblasti celoživotného vzdelávania,“ uzavrel Husein Abdul-Hamid, hlavný expert Svetovej banky pre oblasť vzdelávania.
****
Catching-up Regions je iniciatívou na pomoc dobiehajúcim regiónom na podporu ich rastu a inovácií, odstránenie prekážok pre lepšie využívanie európskych fondov a na zvýšenie prínosu investícií. Na Slovensku sa realizuje vďaka spolupráci Európskej komisie, Svetovej banky, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácii SR a príslušného samosprávneho kraja. Do iniciatívy bol v roku 2018 pilotne vybraný Prešovský samosprávny kraj, v roku 2019 sa do projektu zapojil Banskobystrický a v roku 2020 Košický samosprávny kraj. CuRI do stredného odborného školstva v regióne prináša komplexný systém a dôležité zmeny vedúce k modernizácii, podpore inovácií a zlepšeniu kvality odborného vzdelávania, ale aj k podpore marginalizovaných rómskych komunít.
autor: Anna Polačková PR konzultantka Svetovej banky
