Prešov 29. 09. 2023 – Na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja sa uskutočnilaodborná konferencii “Digitálne vzdelávanie a príprava pre prax – základ kvalitnej školy”, ktorú organizovala Svetová banka v spolupráci s partnermi Iniciatívy dobiehajúcich regiónov (CuRI). Prítomní odborníci sa zhodli, že digitalizácia vzdelávania nie je len o technickom vybavení škôl, ale o celkovej zmene myslenia.
Digitalizácia je súčasťou modernizácie vzdelávacieho procesu, pričom má potenciál zlepšiť jeho výsledky, ako aj samotnú pripravenosť žiakov pre potreby trhu práce, pretože digitálne pripravení absolventi sú atraktívni pre zamestnávateľov. Práve o týchto otázkach diskutovali odborníci zo Svetovej banky, Európskej komisie, Ministerstva školstva vedy výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR, Ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, ale tiež odborov školstva jednotlivých samosprávnych krajov, či zástupcovia stredných škôl a viacerých firiem. „Školský systém musí byť schopný reagovať na dôležité zmeny v spoločnosti tak, aby bolo možné dosiahnuť výrazný posun Slovenska v oblasti využívania digitálnych technológií,“ uviedol vo svojom v úvodnom príhovore štátny tajomník MŠVVaŠ Slavomír Partila. Zároveň zdôraznil, že príchod strategických investorov do jednotlivých regiónov preverí v najbližších rokoch pripravenosť škôl reagovať na ich potreby a požiadavky. „Musíme si uvedomiť, že tradičné vzdelávanie je už minulosťou. Jedinou príležitosťou, ako naskočiť do už rozbehnutého vlaku je práve digitalizácia vzdelávania. Školy sa musia zamerať na rozvoj digitálneho prostredia jednak pre učiteľov, ako aj samotných žiakov. Nesmieme však pritom zabúdať na spoluprácu a sieťovanie medzi školami, odbormi školstva, ale v neposlednom rade zapojiť do vzdelávacieho procesu aj zamestnávateľov,“ zdôraznil Husein Abdul-Hamid, expert na vzdelávanie zo Svetovej banky.
Digitálny prieskum priniesol dôležité zistenia a odhalil medzery
Na to, aby bolo možné nastaviť priority v oblasti digitalizácie vzdelávania je nevyhnutné poznať digitálnu vyspelosť škôl v jednotlivých regiónoch. Aj za týmto účelom sa na 60 župných školách v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji pod taktovkou expertov Svetovej banky uskutočnil prieskum, do ktorého sa celkovo zapojilo 1560 učiteľov a manažment škôl. Ide o významnú vzorku, pretože ovplyvňuje viac ako 22 600 žiakov, ktorí tieto školy navštevujú. „V prieskume sme kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale taktiež na digitálnu pripravenosť vzdelávacích procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu,“ vysvetlil zámer zberu dát Martin Džbor, konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie. Ako uviedol, skúmaný učiteľ mal v priemere 40 – 50 rokov s odbornou praxou až 25 rokov. Tieto čísla poukazujú na značný posun smerom k starším učiteľom, zatiaľ čo mladšia generácia výrazne chýba. Z prieskumu vyplýva, že približne dve tretiny škôl považujú za náročné prilákať a udržať si kvalifikovaných učiteľov. Na túto skutočnosť poukázali aj prítomní odborníci, keď apelovali, že v školskom prostredí chýbajú mladí kvalifikovaní učitelia, ktorí sa skôr zamestnávajú v súkromnom sektore.
Prieskum zároveň ukázal rozdiely v technologickom vybavení stredných škôl. Zatiaľ čo dve tretiny opýtaných škôl uvádzajú veľmi dobrý, dobrý alebo uspokojivý počet výpočtových zariadení, viac ako 80 % má infraštruktúru staršiu ako päť rokov, ktorá sotva dokáže podporovať moderné digitálne platformy. „Z prieskumu vyplýva, že školy sú relatívne dobre vybavené na tradičnejší spôsob vyučovania s dostatkom interaktívnych alebo premietacích tabúľ v prípade 71 % škôl, avšak viac ako trom štvrtinám škôl chýba vybavenie na hybridné a interaktívne vyučovanie/učenie sa,“ doplnil Džbor. V oblasti „digitálna výučba“ takmer polovica učiteľov (44 %) uviedla, že pri vyučovaní pravidelne využíva digitálne nástroje. Len 15 % učiteľov však ponúka svojim žiakom digitálne nástroje na samoštúdium. Pomerne prekvapujúce je, že len 40 % učiteľov využíva digitálne nástroje na prepojenie teórie s praxou.
Analýza dát v oblasti „profesionálny rozvoj“ ukázala, že 74 % učiteľov vníma seba samých ako aktívnych pri nadobúdaní digitálnych zručností. Menej pozitívne však je, že len 10 % všetkých opýtaných učiteľov sa pravidelne zúčastňuje na podujatiach a kurzoch zameraných na rozvoj digitálnych zručností. Pokiaľ ide o „rozvoj digitálnych kompetencií žiakov“ menej ako 25 % učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 % očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia. Zároveň, iba 18 % učiteľov aktívne zadáva úlohy, v ktorých očakáva, že žiaci niečo vytvoria pomocou digitálnych nástrojov, hoci viac ako 90 % považuje digitálne nástroje za skvelý spôsob, ako zlepšiť kreativitu žiakov a ich schopnosť riešiť problémy.
Odporúčania vedúce k zmenám na školách
Z hlavných odporúčaní možno spomenúť podporu pozície tzv. digitálneho koordinátora na školách, a efektívnejšiu spoluprácu v oblasti digitalizácie. V regiónoch by malo dôjsť k užšiemu prepojeniu pedagógov s ich kolegami z iných škôl a najmä s partnermi z praxe, aby sa podnikové myslenie viac prenieslo do škôl a prípravy absolventov. Ďalším odporúčaním je potreba zmeny účelu triedy, ktorá bude viac flexibilná a bude podporovať hybridné formy výučby. Nemenej dôležitá je aj podpora profesionálneho rastu a prípravy kvalifikovaných pedagógov, pretože školy sústavne riešia nedostatok motivovaných a digitálne zdatných odborníkov. Nad rámec existujúcich škôl je podľa odborníkov potrebné vytvoriť tzv. regionálny hub (jednotné kontaktné miesto), ktorý by sa stal nositeľom spolupráce a digitálnej zmeny. Školy sú podľa nich príliš malé, aby samy dokázali potiahnuť digitálnu transformáciu regiónu, avšak sú ochotné k tomu prispieť.„Získané údaje budú významným vstupom pre zladenie priorít ministerstiev a samosprávnych krajov na jednej strane a prioritami a potrebami zamestnávateľov a škôl na strane druhej. Odporúčania bude možné využiť aj pri príprave verejných politík a stratégií v oblasti celoživotného vzdelávania,“ zdôraznil Husein Abdul-Hamid zo Svetovej banky.
Súčasťou konferencie bola aj diskusia o požiadavkách na kvalifikovanú pracovnú silu na trhu práce, ale tiež o potrebných digitálnych znalostiach absolventov škôl. Zástupcovia firiem zároveň prezentovali svoje skúsenosti z praxe, pričom poukazovali aj na aktuálny vývoj v inováciách, vrátane umelej inteligencie. Nechýbala ani panelová diskusia, v rámci ktorej odzneli pohľady firiem, škôl a samosprávnych krajov na oblasť digitalizácie vzdelávania.
–
Catching-up Regions je iniciatívou na pomoc dobiehajúcim regiónom na podporu ich rastu a inovácií, odstránenie prekážok pre lepšie využívanie európskych fondov a na zvýšenie prínosu investícií. Na Slovensku sa realizuje vďaka spolupráci Európskej komisie, Svetovej banky, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácii SR a príslušného samosprávneho kraja. Do iniciatívy bol v roku 2018 pilotne vybraný Prešovský samosprávny kraj, v roku 2019 sa do projektu zapojil Banskobystrický a v roku 2020 Košický samosprávny kraj. CuRI do stredného odborného školstva v regióne prináša komplexný systém a dôležité zmeny vedúce k modernizácii, podpore inovácií a zlepšeniu kvality odborného vzdelávania.
