Piešťany – Kto z vás dnes použil nejaký AI nástroj? Zdvihla sa takmer celá sála. Kto má doma dieťa, ktoré je digitálne zručnejšie ako vy? Opäť takmer všetci. Práve týmito otázkami sa začala ďalšia zastávka putovnej konferencie Digitálna budúcnosť, ktorá priviedla do Piešťan manažérky, manažérov, zástupcov samospráv a verejnej správy, aby spoločne hľadali odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok súčasnosti: ako prežiť a uspieť v dobe, keď sa digitálna a zelená transformácia stáva podmienkou konkurencieschopnosti.
Konferencia sa koná v rámci národného projektu Digitálna budúcnosť – digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska, ktorý realizuje Digitálna koalícia s podporou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a s financovaním z Programu Slovensko. Hlavným partnerom piešťanského podujatia bola Republiková únia zamestnávateľov.
O transformácii rozhodujú ľudia, nie technológie
„Digitálna budúcnosť nie je niečo, čo na nás jednoducho čaká. Vytvárame ju rozhodnutiami, ktoré robíme už dnes,“ odkázal účastníkom v úvodnom príhovore štátny tajomník pre informatizáciu Martin Katriak. Pripomenul, že pri slovách „digitálna budúcnosť“ automaticky skĺzneme k umelej inteligencii, dátam či kybernetickej bezpečnosti, no o úspechu akejkoľvek digitálnej alebo zelenej transformácie stále rozhodujú ľudia – ich vedomosti, zručnosti a schopnosť využívať nové technológie správne a zodpovedne. Práve na túto potrebu projekt Digitálna budúcnosť reaguje už od roku 2024.
Na rovnakú myšlienku nadviazal predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský: „Digitálna transformácia sa neudeje v žiadnom podniku, pokiaľ sa netransformujú a neadaptujú ľudia.“ Piešťanská konferencia bola výnimočná aj tým, že sa spojila so zasadnutím prezídia Republikovej únie zamestnávateľov – dve podujatia v jednom, ako to Lelovský s úsmevom nazval.
Program dňa mal tri bloky: plenárnu časť s prezentáciou a panelovou diskusiou úspešných manažérov, tematické semináre s popoludňajšími prípadovými štúdiami a napokon Mini Future Skills Lab – ukážku testovania digitálnych zručností, ktoré si mohli účastníci vyskúšať na vlastnej koži.
Žiadny manažér sa umelej inteligencii nevyhne
Mário Lelovský vo svojej prezentácii nešetril otvorenosťou. Opieral sa o Draghiho správu o konkurencieschopnosti Európy, podľa ktorej Európa nestíha tempo USA a Číny v adaptácii nových technológií – a pre Slovensko sú tieto zistenia podľa neho ešte horšie. Malá, otvorená ekonomika čelí deglobalizácii, klimatickým zmenám a najrýchlejšiemu starnutiu obyvateľstva v Európe. Jedinou odpoveďou je prechod na inovačný model. Dáta pritom hovoria jasne: čím vyšší index digitálnej zrelosti krajina má, tým vyššie je jej HDP na obyvateľa. Slovenské firmy však narážajú na prekážky. Podľa citovaného prieskumu až 51 % firiem uvádza, že im chýbajú informácie, 91 % investícií do vzdelávania zamestnancov nesú firmy samy a pojem ESG presne pozná len 4 % ľudí. „Pritom Volkswagen nekúpi nič od dodávateľa druhej či tretej úrovne, ktorý nie je ESG ready,“ upozornil Lelovský.
Jeho posolstvo manažérom bolo priamočiare: bez umelej inteligencie nebude prakticky možné existovať. Manažéri si denne kladú otázky, čo sa stalo, prečo sa to stalo, čo sa stane a čo mám urobiť – a odpovedajú na ne intuitívne a emotívne. Umelá inteligencia intuíciu ani emócie nemá, no má dáta. Kto dokáže spojiť oba prístupy, získa náskok. Varoval tiež pred typickou chybou: investovať do aplikácií, počítačov a dát, no zabudnúť na procesy, ľudí a organizáciu. „Zdigitalizujeme všetko a zabudneme na sklad,“ opísal scenár, ktorý pozná z praxe. Pred väčšou investíciou odporúča vyskúšať riešenie v digitálnom dvojčati, teda v softvérovej simulácii, a nikoho vo firme nenechať mimo – od účtovníkov po recepciu.
Tri transformácie, tri príbehy
Panelová diskusia priniesla pohľad troch lídrov, ktorí majú zmeny za sebou. Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Kooperativy, viedol transformáciu firmy s 1 500 zamestnancami vo veku od 19 do 70 rokov. Najväčšou bariérou podľa neho býva vnímanie digitalizácie ako „black boxu“ – dlhého, drahého procesu bez istého výsledku. „Keď strach prerastie do nečinnosti, firma začne stagnovať,“ zdôraznil. Recept Kooperativy: vytipovať v každom útvare ambasádorov zmeny, ktorí ostatných „pozitívne nakazia“, chyby nezametať pod koberec a nikdy nevynechať ani ten najmenší útvar.
Peter Fodrek, generálny riaditeľ Prvej zváračskej, priniesol skúsenosť z priemyselného výskumu a špičkových technológií. Prekvapil chválou mladých absolventov technických univerzít: keď mu z mesiaca na mesiac odišli kľúční technológovia s dvadsaťročnou praxou, noví mladí kolegovia boli vďaka AI nástrojom plnohodnotní za dva mesiace namiesto troch rokov. „Čo som si ja kedysi zapisoval do zápisníka a používal päť rokov, oni si nájdu v mobile,“ povedal. Transformácia podľa neho stojí a padá na silnom tíme, ktorý vám verí.
Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, opísal realitu malých podnikov, kde je manažér ráno skladníkom, na obed recepčným a až popoludní číta reporty. Spomenul príklad franšízovej siete rýchleho občerstvenia, ktorej prevádzkovatelia v roku 2019 zásadne odmietali samoobslužné kiosky, aby o pár rokov hovorili o skvelom rozhodnutí a konkurenčnej výhode. Jeho tri rady: trpezlivosť, zapojenie zamestnancov už do výberu riešení a zásada „ak si nie ste istí, choďte sa pozrieť tam, kde to funguje“.
Účastníci medzitým cez anonymnú anketu Mentimeter pomenovali vlastné bariéry transformácie. Výsledok bol jednoznačný: peniaze, informácie, čas a ľudia.
Čo vlastne znamená „ovládam Excel“?
Projektová manažérka Digitálnej koalície Veronika Orfanová položila otázku, ktorá rezonovala celou sálou: v životopise vieme napísať angličtinu na úrovni B2 a každý personalista vie, čo to znamená. Ako ale opíšeme svoje digitálne alebo zelené zručnosti? Slovensko je v týchto zručnostiach pod priemerom EÚ – základné digitálne zručnosti má len polovica Slovákov a pokročilé približne pätina.
Projekt Digitálna budúcnosť preto priniesol referenčný rámec digitálnych a zelených zručností, na ktorom sa zhodli zamestnávatelia z 24 sektorov. Funguje ako jazykový systém: úrovne od A po C, pričom na portáli kariernabrana.sk nájde každé povolanie – od sekretárky po finančného riaditeľa – svoju minimálnu požadovanú úroveň. Zručnosti možno aj zmerať: dva online testy po približne 40 minút, s podporou konzultanta a certifikátom na záver. Projekt doteraz otestoval 398 riadiacich pracovníkov. Ich priemer je B2.1 v zelených a B1.2 v digitálnych zručnostiach, najsilnejšou oblasťou je komunikácia a spolupráca.
Na záver dopoludnia zaznela myšlienka, ktorá všetko spája: lampa verejného osvetlenia môže mať LED technológiu aj inteligentné senzory, ale ak ich nikto nevie namontovať a čítať ich dáta, svieti celú noc ako tá stará. Stĺpom, ktorý drží digitálne aj zelené rameno, sú zručnosti ľudí.
Útočník si nevyberá firmu, vyberá si slabé miesto
Po prestávke sa účastníci rozišli na štyri tematické semináre: efektívne odpadové hospodárstvo, zvyšovanie energetickej efektívnosti, hodnota údajov a databáz a kybernetická bezpečnosť. Práve ten posledný, ktorý viedol odborný garant projektu Michal Ohrablo, zaplnil hlavnú sálu – a začal netradičným priznaním: „Nie som rád, že sa tu stretávame. Pri klimatickej zmene verím, že riešenie existuje. Pri kybernetickej bezpečnosti si nemyslím, že sa jej niekedy zbavíme. Vieme ju ale systematicky manažovať.“
Na otázku, kto zo sály sa nepovažuje za zaujímavý cieľ pre útočníkov, sa zdvihlo niekoľko rúk. Omyl, upozornil lektor. Drvivá väčšina útokov je dnes plne automatizovaná – roboty nepretržite skenujú internet a hľadajú zraniteľnosti, nie konkrétne firmy. Od objavenia slabého miesta po jeho zneužitie uplynie v priemere 22 sekúnd a až 44 % obetí sa o incidente dozvie až od samotného útočníka. Sektor vzdelávania, z ktorého pochádzala veľká časť účastníkov, patrí k najčastejšie napádaným.
Organizovaný kyberzločin už dávno nie je hacker v kapucni v pivnici. Sú to profesionálne organizácie s deľbou práce, zákazníckou podporou a vlastným výskumom. Mení sa aj zlaté pravidlo pre nováčikov: „Neklikaj na podozrivé maily“ platilo pred rokom či dvoma. Dnes znie rada inak: never každému telefonátu, ani keď znie ako váš riaditeľ. Ohrablo pripomenul prípad z roku 2024, keď zamestnanec technologickej firmy po hodinovom videohovore s piatimi „kolegami“ odoslal platby za 20 miliónov dolárov – všetci piati boli deepfake. Praktická obrana je pritom prekvapivo jednoduchá: dohodnuté kľúčové slovo pre citlivé pokyny a zásada vždy zavolať naspäť na známe číslo.
Cena incidentu je len z časti viditeľná – výkupné, obnova IT, forenzná analýza. Pod hladinou ľadovca sa skrýva výpadok prevádzky, ušlé tržby, pokuty, odchod klientov a strata dôvery zamestnancov. Polovica malých a stredných podnikov sa podľa niektorých odhadov z útoku ransomvérom nikdy nespamätá. Tlak zároveň rastie aj zo strany legislatívy: smernica NIS2 rozšírila od roku 2025 okruh povinných subjektov a povinnosti sa cez dodávateľské reťazce prenášajú aj na menšie firmy.
Šesť pilierov a jedna otázka navyše: kam odchádzajú vaše dáta?
Seminár aplikoval šesť pilierov transformácie z úvodnej prezentácie – dáta, aplikácie, infraštruktúru, procesy, ľudí a organizáciu – priamo na kybernetickú bezpečnosť. Zazneli aj konkrétne odporúčania: klasifikovať dáta a priznať si, kto k nim naozaj má mať prístup, dodržiavať pravidlo záloh 3-2-1 (tri kópie, dve médiá, jedna mimo siete) a pravidelne si precvičiť scenár incidentu, pretože vo výrobe môže byť vypnutie systému nebezpečnejšie ako jeho ponechanie v prevádzke.
Najživšiu diskusiu vyvolala umelá inteligencia. Lektor opísal štyri cesty, ako ju vo firme nasadiť – od neriadených súkromných účtov, kde zamestnanci vkladajú firemné dáta bez akejkoľvek kontroly, cez firemné predplatné s právnou garanciou, že sa na dátach netrénujú modely, až po vlastný hostovaný model, ktorý je pre väčšinu firiem nákladovo nedostupný. Pobavila historka o riaditeľovi nemocnice, ktorý po vypočutí alarmistických správ dal zablokovať prístup k AI nástrojom – a do dvoch hodín sa ozvali lekári s otázkou, ako majú predpisovať lieky. Zazneli aj varovania pred „vibe codingom“, teda aplikáciami vytvorenými cez AI bez odborného dohľadu, a pred AI agentmi, ktorým ľudia bez rozmyslu dávajú prístup k celej firemnej schránke. Posolstvo bolo vyvážené: AI je rovnako nástroj útočníkov ako obrancov, a v rukách odborníka vie bezpečnosť výrazne posilniť.
Popoludní na vlastnej koži
Popoludňajší program otvoril Mini Future Skills Lab, v ktorom konzultant Digitálnej koalície Martin Petro previedol celú sálu skráteným testom digitálnych zručností. Nešlo o skúšanie naučených pojmov, ale o to, ako ľudia rozmýšľajú a riešia problémy. Odpovede cez mobily sa anonymne spriemerovali za celé publikum – a sála spoločne dosiahla úroveň B1.1, teda samostatného používateľa, ktorý chápe súvislosti a dokáže aplikovať zručnosti vo väčšine pracovných pozícií. „Jedenkrát zažiť je viac ako stokrát počuť,“ zhrnula moderátorka dôvod, prečo sa testovanie zaradilo do programu.
Seminárne skupiny potom pokračovali prípadovými štúdiami. Účastníci kyberbezpečnostného workshopu riešili päť modelových situácií: vzdelávaciu firmu, ktorá po migrácii do cloudu nechala starý server zapnutý a o pár mesiacov našla dáta 11 000 bývalých účastníkov na webe; finančnú manažérku, ktorá na telefonický pokyn „konateľky“ previedla 48 000 eur na účet, kde sa od pravého líšila jedinou číslicou; marketingovú agentúru, kde inžinier z úsporných dôvodov vložil dôverné materiály klienta do bezplatného AI modelu. Pri každom prípade sa skupiny učili hľadať chybu nie v jednom človeku, ale v procesoch, organizácii a nastavení, ktoré ju umožnili. Ako bonus zaznela aj historka z lietadla plného hackerov vracajúcich sa z konferencie, ktorí si z nudy preťažili palubnú wifi a nahradili ju vlastným prístupovým bodom – s jednoduchým ponaučením: pri dnešných cenách mobilných dát nie je dôvod pripájať sa na hotelovú sieť.
Krôčik pred konkurenciou
Deň v Piešťanoch mal jednu niť, ktorá sa tiahla od úvodného slova štátneho tajomníka až po posledný workshop: technológie si firma vie kúpiť, ale transformáciu robia ľudia. Ich zručnosti sú stĺpom, ktorý drží digitálne aj zelené rameno – a práve tie vie dnes projekt Digitálna budúcnosť po prvý raz systematicky popísať, zmerať a rozvíjať.
Účastníci odchádzali s certifikátom z absolvovaného seminára, manažérskym zhrnutím, ako naštartovať digitálnu a zelenú transformáciu vo vlastnej organizácii, a s prezentáciami lektorov na stiahnutie. Mnohí využili aj možnosť objednať si bezplatné testovanie digitálnych a zelených zručností priamo vo svojej firme či úrade – stačilo osloviť konzultanta s červenou šnúrkou. „Už len tým, že ste tu boli, ste možno krôčik vpred pred vašou konkurenciou,“ rozlúčila sa s publikom moderátorka.
Konferencia Digitálna budúcnosť putuje po celom Slovensku. Organizácie, ktoré sa chcú stať partnerom podujatia alebo si dohodnúť bezplatné testovanie zručností svojich manažérov, nájdu viac informácií na webe projektu a na portáli kariernabrana.sk.
Národný projekt Digitálna budúcnosť – digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska realizuje Digitálna koalícia s podporou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Projekt je financovaný z Programu Slovensko.
