Pri zostavovaní stratégii digitálnej transformácie na Slovensku pre oblasť pripravenosti pracovnej sily sa vychádzalo zo snahy systematicky pripraviť vzdelávanie pre digitálnu budúcnosť (éru). Východiská stavu digitálnych zručností a návrh konkrétnych opatrení boli pripravené v súčinnosti s Digitálnou koalíciou, i keď rezort školstva doteraz nezvládol Program informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030.
Jedným z hlavných cieľov tejto stratégie digitálnej transformácie je zníženie a zabránenie predčasného skončenia školskej dochádzky, podpora prístupu ku kvalitnému predškolskému, základnému a stredoškolskému vzdelávaniu a uplatnenie absolventa, ekonomicky činného občana i občana vo všeobecnosti na trhu práce a v živote. Týka sa to formálnych, neformálnych a iných bežných spôsobov vzdelávania a nadobúdania kvalifikácie. Samozrejme, ide tiež o zvýšenie inklúzie a zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, aby sa zlepšili školské výsledky a kompetencie detí i žiakov.
Východiskový stav
Najmä vďaka medzinárodným porovnávacím testom (PISA, PIRLS, TIMSS, IT Fitness test) si uvedomujeme, že Slovensko má veľmi nízke hodnotenie úspešnosti vzdelávania z pohľadu súčasných i budúcich potrieb v rámci rozvinutých krajín OECD i v EÚ. Zaostáva za susedným Poľskom, inovatívnejším Českom či pobaltskými krajinami, s ktorými sme mali vo vzdelávaní v deväťdesiatych rokoch porovnateľnú východiskovú situáciu. Súčasná slovenská škola podporuje uniformnosť, nie rôznorodosť, chýba tvorivosť, deti paradoxne v škole prichádzajú o zvedavosť (zdroj: Štátna školská inšpekcia). Je alarmujúce, že až 64 % absolventov stredných škôl (SŠ) a až 54 % absolventov vysokých škôl (VŠ) sa uplatňuje mimo odboru, ktorý študovali (zdroj: TREXIMA). Tento exodus mladých Slovákov za štúdiom v zahraničí predstavuje 17 % (niektoré údaje uvádzajú čísla nad 20 %) oproti 2 % priemeru odchádzajúcich študentov na zahraničné vysoké školy v iných krajinách OECD.
Čo sa týka budúcnosti, vieme, že Slováci sú z obyvateľov krajín OECD najviac ohrození digitalizáciou výroby a služieb. V rámci dopadov Industry 4.0 sa predpokladá, že do 10 rokov zanikne až 40 %, podľa niektorých zdrojov až 60 % tradičných povolaní, ostatné budú digitálne. Už teraz je zrejmé, že približne 33 % povolaní je nahraditeľných automatizáciou (zdroj: OECD). Nahradenie priemerného zamestnanca umelou inteligenciou je na Slovensku 62 %, čo je najhoršia perspektíva z krajín OECD, pričom najohrozenejšie skupiny sú mladí a nekvalifikovaní pracovníci. Pre porovnanie a ako argument, že krajiny tomu ohrozeniu vedia čeliť, je Nórsko, kde sa toto ohrozenie odhaduje len na 2 % (zdroje OECD)!
Priemysel a služby v našej krajine nevykazujú dostatok inovácii a ani nemáme dostatok kvalifikovaných a inovatívnych pracovníkov v oblasti vedy, techniky, ktorí sa u nás zanedbateľne podieľajú na inováciách a vývoji nových produktívnych technológií. Je známe, že len pre IT sektor chýba približne 13 tisíc pracovníkov.
V roku 2019 bolo Slovensko až na 47. mieste zo 63 krajín sveta v digitálnej konkurencieschopnosti, pričom poklesu nevieme, alebo skôr sa ani nesnažíme zabrániť už minimálne od roku 2015. S digitálnou konkurencieschopnosťou navyše ruka v ruke kráča konkurencieschopnosť (služieb a výrobkov) na globálnom trhu. Takto patríme medzi krajiny ako Južná Afrika, Mexiko, Rumunsko, Bulharsko a India (zdroj: IMD World Digital Competitivness Ranking 2019).
Transformácia vzdelávania pre Industry 4.0
Jedným z podstatných spôsobov ako urobiť zmeny v tejto situácii, je transformácia vzdelávania. Plán digitalizácie vzdelávania do roku 2020 sa viac orientoval na nasadenie informačných a komunikačných prostriedkov (IKT) do vyučovania a aspoň v deklaratívnej oblasti aj na dostupnosť elektronického vzdelávacieho obsahu cez internet. Nový program digitálnej transformácie s výhľadom do roku 2030 sa už výrazne viac orientoval na kvalitu a ciele vzdelávania. Predpokladané zmeny v očakávaní výrazného technologického pokroku sa teda mali týkať predovšetkým učiteľov, na osobnosti ktorých kvalita vzdelávania stojí v prvom rade. Ide o ich zručnosti a kompetencie učiteľov (ako schopnosť správne reagovať vo výchovno-vzdelávacom procese). Mali by zvládať najmä nový modernejší prístup k vzdelávaniu. Pre podporovanie a budovanie žiadaných kompetencií u absolventov škôl by mali pretvoriť aktuálne vzdelávacie programy pre modernejšie vzdelávanie. V prvom rade treba zredukovať učivo na to, čo je podstatné a odstrániť prebytočné memorovanie. Využiť viac prirodzenú zvedavosť a tvorivosť detí, ktoré súčasný školský systém potláča, a tak dosiahnuť maximálne využitie vzdelávacieho potenciálu každého mladého jedinca. Nehovoríme však o úplnom odstránení osvojovania si vedomostí, ale o odstránení bezduchého memorovania. Treba skĺbiť rozsah vedomostí s nadobúdaním zručností potrebných pre život a vytváraním zdravých postojov u detí a mládeže tak, aby sa vzájomne dopĺňali a aby vzdelávacie inštitúcie v deťoch neumŕtvovali tvorivosť, kritické myslenie, záujem o dobrodružstvo, zvedavosť a túžbu po nových vedomostiach. Nová škola by mala dávať deťom priestor, v ktorom by sa mohli prejaviť danosti jednotlivých žiakov.
Rezort školstva v rámci pôsobenia v Digitálnej koalícii začal pracovať na Programe informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030 a vstupoch do Stratégie digitálnej transformácie v oblasti vzdelávania. Z iniciatívy zamestnávateľov schválil zámer národného projektu Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu, ktorý momentálne čaká na realizáciu, akonáhle sa upokojí situácia okolo epidémie. Ide o celkovo komplexné materiály, ktorých súčasťou je aj stratégia rozvíjania digitálnych zručností nielen mládeže, ale celej spoločnosti formou celoživotného vzdelávania. Digitálna koalícia pripravuje aktivity na zapojenie širokej verejnosti do digitálneho celoživotného vzdelávania, napríklad veľký dôraz sa kladie na zvyšovanie povedomia a digitálnych zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V prebiehajúcich aktivitách podporovaných Digitálnou koalíciou sa pripravuje celý komplex vzdelávacích materiálov venovaný týmto témam – najmä v národných projektoch IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie so zameraním na využívanie IKT vo výchovno-vzdelávacom procese a vzdelávanie v oblasti informatiky, Duálne vzdelávanie a zvýšenie atraktivity a kvality odborného vzdelávania a prípravy a tiež začínajúci národný projekt Sektorovo riadené inovácie v národnej sústave povolaní – obdoba projektov typu “Práca 4.0” v rozvinutých krajinách so zameraním na pripravenosť na zmeny povolaní v digitálnej budúcnosti. Jednou z aktivít, ktorá ma pomôcť overovať digitálnu úroveň verejnosti, je aj 9. ročník IT Fitness testu. Ide o najväčšie testovanie IT zručností na Slovensku, do ktorého sa doteraz zapojilo vyše 200 000 respondentov bez ohľadu na vek (v posledných rokoch ročne vyše 25 000). Prioritná veková skupina je 14 – 30 rokov v zameraní na žiakov, študentov a ich pedagógov. Je snaha, aby sa IT Fitness test stal národným testom vo vzdelávaní, najmä pri prechode žiakov zo základnej školy na strednú, zo strednej na vysokú a z vysokej školy do praxe, s certifikátom nadobudnutých vedomostí, zručností a kreativity pre každého, kto tento test absolvuje.
Samozrejme, transformácia vzdelávania a prispôsobenie regionálneho školstva potrebám digitálnej doby musí reflektovať potreby trhu práce. Už teraz sa dá z požiadaviek zamestnávateľov na pracovných portáloch vidieť, aké znalosti, zručnosti, a teda kvality, sa vyžadujú od záujemcov o prácu. Kto sa neprispôsobí požiadavkám Industry 4.0 a digitálnej transformácii, môže mať veľké problémy uplatniť sa.
I keď súčasný zamestnanec vie použiť presne určený súbor opakujúcich sa činností v preddefinovanom programe a za pomoci IKT nástrojov, nastupujúca doba v horizonte približne desiatich rokov však bude mať výrazne vyššie požiadavky na zamestnanca: aby dokázal využívať svoje logické a abstraktné myslenie, aby mal schopnosť riešiť problémy, aby vedel nájsť, popísať a riadiť riešenie reálneho problému.
Kompetencie ako súbor predpokladov na konanie
Aby pracovníci vedeli v dobe robotizácie, automatizácie a umelej inteligencie obstáť, musia mať rozvinuté príslušné kompetencie v rozličných oblastiach. Za ich rozvoj by mala zodpovedať už výchova a vzdelávanie na základných a stredných školách. Dokonca odborníci hovoria o príprave už v materskej škole.
Čo sa týka rozvoja kultúry komunikácie, ide o čítanie a počúvanie s porozumením, schopnosť viesť dialóg, mať samostatný ústny i písomný prejav. V oblasti transkurikulárnej oblasti ide o rozvoj pragmatického i tvorivého myslenia, osobnostného a sociálneho rozvoja, finančnej gramotnosti či informačných zručností. Pre rozvoj logického myslenia je dôležité využívať a chápať jazyk matematiky a filozofie, aplikovať postupy a rôzne techniky, argumentovať, interpretovať a analyzovať výsledky či svoje objavy aplikovať v novom kontexte. Výsledkom systémového myslenia by mala byť schopnosť vyriešiť komplexný problém vedecky relevantnými postupmi, vytvoriť plán vedeckého skúmania, štruktúrovať, potvrdzovať, komunikovať a syntetizovať výsledky skúmania a v neposlednom rade aj identifikovať vedecké zdroje. Rovnako dôležitý je tiež rozvoj historického a občianskeho vedomia, v rámci ktorého sa treba venovať tréningu analýzy historického vedomia formou otázok, postupom a reakciám v rôznych kontextoch (v čase a priestore), analýze informačných zdrojov, tvorbe a postupu výskumu, pričom je potrebná znalosť štruktúrovania výsledkov výstupov a validovania vybraných postupov a nakoniec aj využívania informácii a verifikovania ich informačnej hodnoty (zdroj: Diferenčná analýza stavu rozvoja kompetencií pre 21. storočie v súvislosti s dopadmi digitálnej transformácie na slovenský trh práce – vypracovaná počas prípravy Programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030).
Očakávaný dopad transformácie vzdelávania pre digitálnu dobu v oblasti odbornej prípravy
Tranformácia vzdelávania vychádza nielen z potrieb zamestnávateľov v súčasnosti, ale najmä z ich predpokladaných potrieb v budúcnosti. Preto sú na prípravu tohto procesu prizývané aj zamestnávateľské organizácie príslušné k skupinám jednotlivých odborov vo všetkých skupinách (strojárstvo a kovovýroba, elektrotechnika, polygrafia a média, informačné a komunikačné technológie a pod.). Republiková únia zamestnávateľov spolu so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania (ŠIOV) zapracovali proces inovácií do návrhu spomínaného národného projektu Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu, pričom v krízovom čase pandémia COVID-19 vzhľadom na pozastavenie všetkých rozvojových aktivít zvažujú realizáciu aspoň nevyhnutných aktivít, aby sme pri zachraňovaní dneška nezabudli na zajtrajšok.
Záver
Hovoriť o Industry 4.0 ako o revolučných technologických zmenách a o digitálnej transformácii, ako o dopadoch týchto zmien na človeka, ideálne o riadenom procese prípravy ľudských zdrojov na tieto revolučným zmeny a novodobé potreby, znamená hovoriť o jave, ktorý už momentálne prebieha. Zatiaľ však ešte nezasiahol našu spoločnosť plnou silou. Stále máme šancu robiť operatívne kroky, nastavenia a opatrenia, aby sa najmä ekonomicky činná časť spoločnosti stihla pripraviť na dobu, keď bude mať automatizácia, robotizácia, internet vecí pod vedením umelej inteligencie oveľa väčší dopad na výrobu a celú spoločnosť. Aj preto treba zrealizovať digitálnu transformáciu vzdelávania o to naliehavejšie a s pozitívnym nastavením spoločenskej klímy.
O našej “digitálnej budúcnosti” môžeme povedať, že alebo sa na ňu pripravíme a budeme z nej ťažiť, alebo prípravu nezvládneme a budeme jej obeťou.
Hlavný zdroj: Prezentácia a opis zámeru národného projektu Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu zo 17.12.2019 a 28.1.2020 na komisii pre prioritnú os 1 monitorovacieho výboru operačného programu ľudské zdroje, kde bol aj schválený pre budúcu realizáciu (aktuálne pozastavený z dôvodov COVID-19).
Foto: Pixabay
Jana Matejíčková v spolupráci v Digitálnej koalícii
