KurikulumOECD

OECD: PREPRACOVANIE KURIKULA – 6 tematických správ projektu Vzdelávanie 2030

Výber základných výstupov projektu OECD Vzdelávanie 2030 (prehľad do roku 2020).

Okolo roku 2015 začali krajiny v kontexte rastúcej celosvetovej diskusie o globalizácii a migrácii, zmene klímy a technologickom pokroku, ako je umelá inteligencia, prehodnocovať otázky o druhoch kompetencií, ktoré by študenti potrebovali do budúcnosti, a o tom, ako by ich bolo možné najlepšie podporovať prostredníctvom prepracovania kurikúl. Hoci sa učebné osnovy dlho považovali za vysoko domácu záležitosť s veľkým záujmom a citlivými politickými dôsledkami, jasne sa zistila potreba akceptovať vedecké výsledky, ktoré by podporili krajiny pri vytváraní systematických procesov navrhovania učebných plánov.

Cieľ projektu Vzdelávanie 2030

S cieľom pomôcť krajinám odpovedať na tieto otázky sekretariát OECD stanovil aktualizáciu definície a výberu kľúčových kompetencií OECD a uskutočnenie medzinárodnej porovnávacej analýzy učebných osnov a spustenie projektu „Budúcnosť vzdelávania a zručností 2030“ (Vzdelávanie 2030).

Projekt pozostáva z niekoľkých prvkov, pričom všetky sú charakterizované výhľadovým prístupom. Vzdelávanie do roku 2030 je zdrojom pre vzdelávacie systémy, ktoré sa snažia reagovať na neustále sa meniaci svet. Je založená na špičkovom výskume, medzinárodných údajoch a príkladoch jednotlivých krajín s príspevkami od rôznych odborníkov a zainteresovaných strán vrátane zástupcov vlád, učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl, pedagógov učiteľov, medzinárodných organizácií, sociálnych partnerov, mienkotvorných lídrov, akademických odborníkov a, čo je najdôležitejšie, samotných študentov.

Cieľom projektu je konkrétne podporiť krajiny v ich úsilí reagovať na tieto ďalekosiahle otázky:

  • Aké druhy vedomostí, zručností, postojov a hodnôt sú potrebné na pochopenie, angažovanosť a formovanie meniaceho sa sveta smerom k lepšej budúcnosti v roku 2030?
  • Ako možno účinne zmeniť politiky a postupy na podporu vzdelávania a dobrých životných podmienok mladých ľudí v kontexte meniacich sa spoločností a hospodárstiev?

Pandémia COVID-19 odhalila a prehĺbila aj nedostatky súčasných systémov. Zdôraznila naliehavú potrebu rozmýšľať inak o tom, ako odstrániť rozdiely v spravodlivosti, ktoré existujú a v súčasnosti sa zväčšujú. V súvislosti s ochorením COVID-19 sa táto analýza zrýchlila, aby bolo čo najrelevantnejšie riešiť existujúce výzvy, najmä pokiaľ ide o to, aby sa dobré životné podmienky študentov stali stredobodom navrhovania učebných osnov a ich prepracovania.

Prepracovanie kurikúl pre rok 2030

Reforma učebných osnov je jednou z politicky najcitlivejších reforiem, ktoré sa uskutočňujú vo vzdelávacích systémoch. Odpor voči zmenám je často oveľa silnejší ako snaha o zmenu. Na učebné osnovy a čo by sa študenti mali učiť v škole sú zvyčajne mnohé rozdielne názory. Na zmene učebných osnov sa podieľajú rôzne záujmové skupiny:

  • učitelia a študenti, ktorých sa zmeny kurikúl priamo dotýkajú,
  • rodičia majú svoju predstavu o tom, čo by sa ich deti mali učiť,
  • akademickí odborníci majú názory na to, čo by sa študenti mali učiť v akom veku,
  • univerzity majú očakávania, čo by študenti mali vedieť, keď ukončia školskú dochádzku
  • zamestnávatelia majú očakávania, čo majú absolventi byť schopní robiť, keď nastúpia do zamestnania
  • politici zrejme dali volebné sľuby zahŕňajúce zmenu učebných osnov.

Všetky zainteresované strany by do stredobodu svojho úsilia pri prepracovaní kurikula mali postaviť potreby a záujmy študentov, zohľadniť ich názory, potrebu vedomostí a zručností, i pohodu vo vzdelávaní. To by malo zabrániť hľadaniu rýchlych riešení a zapájaniu sa do politických bojov a kompromisov. Zodpovedné subjekty si musia uvedomiť, že neprijatie žiadnych opatrení bude mať negatívne sociálne a ekonomické dopady tak pre študentov, ako i pre spoločnosť ako celok.

Dôležité je, že učebný plán je živým a vyvíjajúcim sa nástrojom. Kurikulá vnímané všeobecnejšie sú dynamické a interaktívne, vytvárajú interakcie medzi obsahom, ktorý sa má pokryť a študentmi – ich zázemím, skúsenosťami, výsledkami doterajšieho vzdelávania, sociálnych podmienok), vrátane zohľadnenia stavu ostatných účastníkov vzdelávania.

Tvorcovia kurikúl by mali ťažiť z vedeckých poznatkov zo širokej škály disciplín (t. j. aj neurovedy, behaviorálnej ekonómie atp.) Poznatky z týchto disciplín môžu napríklad poskytnúť prehľad o riadení procesov pri zmene kurikúl. Vedecky založený prístup môže prispieť k zmierneniu konfliktov záujmov. Podstatné je však zabezpečiť, aby návrhy úprav kurikúl boli politicky životaschopné, akceptované hlavnými zainteresovanými stranami v systéme vzdelávania a že sa maximálne premietnu do pozitívnych zmien vo vzdelávaní v triede.

OECD vo výstupoch Kompas pre vzdelávanie 2030 vypracovalo východiská pre budúce vzdelávanie a učenie sa – Learning Compass 2030, ktorý definuje vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty, ktoré študenti potrebujú, aby naplnili svoj potenciál a prispeli k blahu svojej spoločnosti i planéty ako celku.

Šesť tematických správ o kurikule

OECD Kompas pre vzdelávanie 2030 nie je ani hodnotiacim rámcom, ani rámcom učebných osnov. Na úspešné posilnenie kompetencií, ktoré stanovuje, budú musieť vzdelávacie systémy navrhnúť osnovy orientované na budúcnosť, ktoré budú primerané a relevantné pre ich miestny kontext. Na podporu tohto cieľa druhá fáza projektu Vzdelávanie 2030 zahŕňa prísnu medzinárodnú porovnávaciu analýzu, ktorej výsledkom je séria šiestich tematických správ o učebných osnovách Vzdelávanie 2030.

  1. Riadenie časového odstupu medzi dnešným učebným plánom a budúcimi potrebami: Hospodárske, spoločenské a environmentálne zmeny sa uskutočňujú rýchlo a technológie sa vyvíjajú nevídaným tempom, avšak vzdelávacie systémy sa prispôsobujú pomerne pomaly. Trendy v typoch zručností požadovaných na trhu práce sa v posledných desaťročiach dramaticky zmenili. Zatiaľ čo rutinné manuálne a kognitívne úlohy boli pravidlom, mnohé zo súčasných a vznikajúcich pracovných miest vyžadujú nerutinné analytické a mäkké – sociálne zručnosti. Budúcnosť vyžaduje, aby vzdelávacie systémy podporovali celý rad kompetencií, ktoré idú nad rámec prípravy študentov pre konkrétne pracovné miesta. Podľa zahraničných skúseností najvýraznejšou zmenou je podpora rozvoja prenosných kognitívnych zručností (kritické myslenie, riešenie problémov), schopnosť celoživotne učiť sa učiť, tiež že súčasťou výchovy a vzdelávania majú byť aj postoje a hodnoty, prevzatie individuálnej zodpovednosti.
  2. Riešenie preťaženia učebných plánov: Snaha udržať kurikulum v súlade s novovznikajúcimi potrebami hospodárstva a spoločnosti môže viesť k situácii, keď sa učebné osnovy „preťažia“. Prehustenie učebných osnov, najmä čo sa vzdelávacieho obsahu týka, má negatívny vplyv na kvalitu vzdelávania študentov a zvyšuje nároky na štúdium mimo vyučovania v škole. S cieľom uspokojiť vznikajúce požiadavky bez ďalšieho zahusťovania kurikúl, napr. vytváraním nových predmetov, mnohé krajiny zvolili prístup, ktorým sa premietli vznikajúce spoločenské potreby do prierezových tém. Dôraz sa začína klásť aj na povedomie o dôležitosti prípravy študentov na život v čoraz globalizovanejšom a prepojenom svete a na zameranie sa na koncepčné chápanie s cieľom vyhnúť sa nadmernému počtu tém alebo tém v rámci disponibilného času.
  3. Zabezpečenie rovnosti prostredníctvom inovácií učebných osnov: Krajiny a školy na celom svete čoraz viac využívajú štyri typy inovácií kurikúl: digitálne, personalizované, založené na rôznych obsahoch a kompetenciách a flexibilné. Doterajšia realita je však taká, že skôr sa zväčšujú rozdiely rovnosti uplatnenia vzdelávacieho potenciálu individuálneho žiaka medzi rôznymi skupinami študentov, namiesto toho, aby sa +tieto rozdiely odstránili. Táto správa sa zameriava na možnosti úprav kurikúl tak, aby žiadny žiak nezaostal pozadu, najmä tí najzraniteľnejší, a poskytuje príležitosť dôkladnejšie zamýšľať sa o „rovnosti a začlenení do tvorby a implementácie učebných osnov“. Učebné osnovy pre 21. storočie by mali byť skutočne inkluzívne. Niektoré krajiny sa zameriavajú na rovnosť, tj ponúkajú rovnaké príležitosti všetkým študentom, napr. minimálne štandardy kurikula alebo základné kurikulum. Iné využívajú prístup zameraný na rovnosť, poskytujú rozdielnu podporu študentom na základe ich individuálnych potrieb, napr. prípravné vzdelávanie pre študentov s problémami. Sú prístupy akceptujúce rozmanitosť a začleňujú inklúziu ako princíp tvorby a implementácie kurikula, napr. v zameraní na odstraňovanie systémových prekážok učeniu sa, aby sa študenti mohli učiť takí, akí sú, bez akejkoľvek odlišnej podpory. Na zváženie sú aj praktické prístupy na prispôsobenie učebných osnov všetkým typom študentov, vrátane tých najzraniteľnejších, napríklad Design Thinking, Universal Design for Learning (UDL) pozýva tvorcov učebných osnov, aby systematicky hľadali spôsoby, ako učebné osnovy fungujú pre všetkých, nielen pre niektorých študentov zameraním sa na odstraňovanie bariér okolo obsahu a konceptov, zmyslu pre účel a motiváciu, a spôsobu učenia (pedagogika a hodnotenie).
  4. Realizácia flexibility a autonómie učebných osnov: Flexibilita a autonómia školských kurikúl sú dve strany tej istej mince. Flexibilita učebných osnov je konceptualizovaná ako adaptabilita a dostupnosť kurikúl, ktorými majú školy a učitelia reagovať na potreby a kompetencie študentov. Predpokladá autonómiu škôl a učiteľov s ohľadom na kurikulá. To tiež naznačuje určitú mieru autonómie na strane študentov, najmä v navrhovaní a výbere učebných osnov počas strednej školy. Udelenie autonómie týmto spôsobom nie je bez rizika. Problém je nájsť správnu rovnováhu.
  5. Zapracovanie hodnôt do kurikula: Zapracovanie postojov a hodnôt do učebných osnov sa týka výslovného uznania ich významu ako súčasti vzdelávania nad rámec vedomostí a zručností na podporu a usmernenie študentov pri zvládaní neistej budúcnosti. Keďže krajiny čoraz viac smerujú k holistickému prístupu k rozvoju kompetencií, narastajú očakávania škôl, aby sa zaoberali hodnotami s cieľom obohatiť vzdelávacie skúsenosti študentov a ich školský život. Zapracovanie hodnôt do kurikúl môže viesť k politickým, filozofickým a ideologickým diskusiám. Zahrnutie hodnôt do učebných osnov si vyžaduje jasný rozhodovací proces na určenie a výber spoločných hodnôt, ktoré podporujú celkové poslanie a ciele učebných kurikúl.
  6. Prijatie ekosystémového prístupu k prepracovaniu učebných plánov a ich vykonávaniu: Vzdelávacie systémy sa čoraz viac považujú za súčasť širšieho ekosystému, ku ktorému prispievajú a ktorým sú ovplyvnené. V súlade s týmto posunom sa mení zmysel pre spoločnú zodpovednosť za vzdelávací systém a zapojenie zainteresovaných strán s cieľom, aby rozhodovanie už nebola kontrolovaná vybranou skupinou ľudí. Aj študenti sa majú stať aktívnymi účastníkmi vzdelávania.

Každá analytická správa zahrnie vedecké zdroje, pričom bude vychádzať zo širokej škály medzinárodne porovnateľných zdrojov údajov a bohatých príkladov krajín, s cieľom opísať súčasné prístupy k prepracovaniu učebných plánov, poukázať na spoločné problémy a prijaté sľubné stratégie a vyvodiť kľúčové ponaučenia zo skúseností jednotlivých krajín.

Systematický návrh a realizácia učebných plánov založených na vedeckých výskumoch a dôkazoch pravdepodobne ponúka najlepšiu šancu vybaviť študentov znalosťami, zručnosťami, postojmi a hodnotami, ktoré potrebujú na formovanie svojej budúcnosti a prosperity.

Zdroje

  • OECD: PREPRACOVANIE KURIKULA – 6 tematických správ projektu Vzdelávanie 2030″ v anglickom jazyku „Curriculum (re)design – A series of thematic reports from the OECD Education 2030 project OVERVIEW BROCHUREmôžete stiahnuť TU.
  • OECD Budúcnosť vzdelávania a zručností: Kompas pre vzdelávanie 2030, v anglickom jazyku „OECD Future of Education and Skills 2030: OECD Learning Compass 2030nájdete TU, o celom programe TU a pozrieť prezentáciu TU.
  • Riadenie časového odstupu medzi dnešným učebným plánom a budúcimi potrebami, v anglickom jazyku „What Students Learn Matters – Towards a 21st Century Curriculumnájdete TU.
  • Riešenie preťaženia učebných plánov, v anglickom jazyku „Curriculum Overload – A Way Forwardnájdete TU.
  • Zabezpečenie rovnosti prostredníctvom inovácií učebných osnov, v anglickom jazyku „Adapting Curriculum to Bridge Equity Gaps Towards an Inclusive Curriculumnájdete TU.

Výber a odkazy na zdroje sú z publikácie OECD „Curriculum (re)design. A series of thematic reports from the OECD Education 2030 project. OVERVIEW BROCHURE a z príhovoru Andreasa Schleichera, riaditeľa pre vzdelávanie a zručnosti sekretariátu OECD. Voľne dostupné pre nekomerčné aktivity. Všetky žiadosti o komerčné využitie tohto materiálu alebo o práva na preklad zaslať na rights@oecd.org. © OECD 2020

Tags: No tags

Leave A Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *