Naše aktivity by mali viac prispôsobovať vzdelávanie na školách novej digitálnej budúcnosti

posted in: TOP | 0

Rozhovor s Martinou Lubyovou, ministerkou školstva o pripravenosti na digitálnu budúcnosť sa uskutočnil v rámci panelovej diskusie Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania  a zástupcov politických strán 21. januára 2020.

Akú dôležitosť kladiete príprave Slovenska na priemyselnú revolúciu Industry 4.0 či  5.0“  a súvisiacu digitálnu transformáciu  ľudských zdrojov?

Prípravu Slovenskej republiky na nové výzvy a potreby trhu práce považujeme za mimoriadne dôležitú. Veľmi dobre si uvedomujeme naliehavosť riešenia situácie v tejto oblasti, ako aj mierne zaostávanie Slovenska, pokiaľ ide o pripravenosť na Industry 4.0. Našou snahou je čo najskôr dostať do vzdelávacieho procesu nielen pre mládež, ale aj pre staršiu generáciu v rámci celoživotného vzdelávania, čo najširší súbor vzdelávacích aktivít a vzdelávacích materiálov pre podporu Industry 4.0 a hlavne pre zvýšenie odborných kompetencií našich občanov.

Áno, Slovenská republika stojí pred dôležitou úlohou aktívnejšie reagovať na aktuálne výzvy týkajúce sa zlepšenia pracovných zručností dospelej populácie. Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) pre nás v tejto súvislosti vypracovala významný dokument výziev a opatrení s názvom Národná stratégia zručností, ktorý tento týždeň prišiel do Bratislavy predstaviť zástupca generálneho sekretára OECD Ludger Schuknecht. Príprava materiálu bola zabezpečená v spolupráci s ostatnými rezortmi, predovšetkým ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom hospodárstva, ako aj ďalšími inštitúciami a partnermi s cieľom čo najpružnejšie zareagovať na aktuálne výzvy pracovného trhu a prispôsobiť vzdelávací proces jeho požiadavkám. Treba tiež povedať, že tento dokument vychádza z Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR a je programom na najbližších 10 rokov. V dokumente boli zadefinované tri kľúčové priority, a to rozvoj celoživotného vzdelávania, začlenenie osôb pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti, súlad vzdelávacieho procesu s požiadavkami trhu práce. Ide holistický prístup k riešeniu prípravy našich občanov na meniaci sa požiadavky trhu práce, a preto verím, že v jeho napĺňaní bude pokračovať aj nasledujúca vláda.

 

 

Čo by ste chceli urobiť pre pripravenosť Slovenska na digitálnu budúcnosť?

Mali by sme vychádzať predovšetkým z toho, čo sme už urobili a čo robíme pre digitálnu budúcnosť Slovenska dnes. V rámci niekoľkých projektov na rezorte školstva sme pripravili celý rad nových digitálnych vzdelávacích materiálov. Okrem toho sme v rámci projektu IT Akadémia v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR pripravili a otestovali nové formy vzdelávania mládeže, nové moderné témy v rámci vzdelávania predmetov a najmä nové medzipredmetové témy a nové obsahy pre štátne vzdelávacie programy, ktoré sú pre školy záväzné. Tiež sme pripravili a otestovali nový študijný odbor, a to gymnázium so zameraním na informatiku, ktorý by sme radi zaviedli do praxe. Ak by som mala byť konkrétna, v rámci projektu IT Akadémia vzniklo a bolo otestovaných 900 bádateľsky orientovaných inovatívnych metodík, 8 nových predmetov so zameraním na informačné technológie, 1 nový akreditovaný študijný program pre vysoké školy, zúčastnilo sa na ňom približne 48 500 žiakov zo základných a stredných škôl a zhruba 2 600 študentov vysokých škôl. Všetky tieto naše aktivity by mali viac prispôsobovať vzdelávanie na školách novej digitálnej budúcnosti. A samozrejme, plánujeme v týchto aktivitách naďalej pokračovať.

 

Ako by ste riešili zlepšovanie digitálnych zručností občanov?

Rezort školstva má rozpracované plány „Digitálnej transformácie vzdelávania do roku 2030“, ktoré by mali byť zverejnené začiatkom druhého polroka 2020. Ide o komplexný materiál, ktorého súčasťou je aj stratégia rozvíjania digitálnych zručností  nielen mládeže, ale celej spoločnosti formou celoživotného vzdelávania. Pripravujeme tiež projekty na zapojenie širokej verejnosti do digitálneho celoživotného vzdelávania, napríklad veľký dôraz kladieme na zvyšovanie povedomia a digitálnych zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Súčasne zabezpečujeme celý komplex vzdelávacích materiálov venovaný tejto téme. Zároveň pravidelne každý rok spolupracujeme na tzv. IT Fitness teste, ktorý je určený nielen mládeži, ale celej širokej verejnosti. Snažíme sa, aby sa výsledky IT Fitness testu stali akýmsi neoficiálnym vysvedčením pre každého, kto tento test absolvuje a boli by sme radi, keby sa stal široko akceptovaným aj u zamestnávateľov.

 

Aké kroky treba urobiť vo vzdelávaní ako prvé pre dobrú pripravenosť absolventov na povolania budúcnosti?

V prvom rade je potrebné čo najužšie spolupracovať so zamestnávateľmi a spoločne definovať, ako vidia požiadavky na kompetencie svojich budúcich zamestnancov o 10 až 15 rokov. Ďalším krokom je veľmi dôsledne spolupracovať so školami na všetkých úrovniach ( ZŠ, SŠ,  VŠ), premietnuť požiadavky na nové kompetencie do vzdelávacích osnov a zároveň sledovať, či sa aj napĺňajú vo vzdelávacom procese. Ďalším dôležitým bodom je vtiahnuť „ prax“ do škôl. Je dôležité, aby zamestnávatelia participovali na odbornom vzdelávaní v čo najširšej miere a aby sa ľudia z praxe dostali do vzdelávacieho procesu nielen na odborných školách, ale aj na našich univerzitách.

 

Poznáte aktivity Digitálnej koalície? Ako by ste podporili jej činnosť?

Ministerstvo školstva je zakladajúcim členom Digitálnej koalície. Sme členom, ktorý si od začiatku stanovil ambiciózne dlhodobé ciele a úspešne ich plní. Pokiaľ ide o podporu, tak sa nám podarilo pre najbližšie obdobie v rámci legislatívneho procesu zabezpečiť nemalé finančné prostriedky na podporu Digitálnej koalície, ide približne o 400 tisíc eur ročne. Z týchto prostriedkov by mali byť hradené nové aktivity a projekt, ktoré spolu s  Digitálnou koalíciou pripravujeme.

Ďakujem za rozhovor.

 

Jana Matejičková, redaktorka magazínu Nextech

Pripravené v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: zdroj TASR,Michal Svítok