Mysleli sme si, že existujúci program iba skopírujeme a vylepšíme. Dostali sme však úplne inde.

19. februára 2020

Na pripravovaný národný projekt Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu  sme sa pýtali jeho iniciátora Andreja Bederku, zástupcu Digitálnej koalície a Republikovej únie zamestnávateľov. Projekt sme pripravovali v priebehu minulého roku v spolupráci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a Republikovej únie zamestnávateľov v rámci spolupráce v Digitálnej koalícii.

V čom sa podľa vás líši nový projekt od doterajších projektov?

S prípravou projektu sme začali pred vyše tromi rokmi. Vtedy sme predpokladali, že pôjde o vybavenie učiteľov a žiakov digitálnymi zručnosťami a vzdelávacích inštitúcii výpočtovou technikou. Ako sme sa do témy dostávali hlbšie a komunikovali sme do školami a univerzitami, tak sa ukázalo, že digitálne zručnosti sa človek naučí relatívne rýchlo, avšak zďaleka mu to nebude stačiť pre život. A s vybavením škôl výpočtovou technikou je to ešte jednoznačnejšie – samotná výpočtová technika nezlepšila a ani zásadne nezlepší vzdelávanie, ak neslúži učiteľovi a žiakovi. Odhliadnuc od toho, že mnohé školy v minulosti nemali ani dostatočne rýchly internet, aby túto techniku využívali a mnohí učitelia doteraz nevedia, ako ju zmysluplne používať vo výučbe. Rovnako elektronický vzdelávací obsah bol v minulosti vytvorený za desiatky miliónov EUR, ale zďaleka neslúži každej škole.

Preto Digitálna koalícia zastúpená IT Asociáciou Slovenska a Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy výskumu a športu SR začali pripravovať nový Program informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030 tak, aby vzdelávanie aj s využívaním nových technológií bolo  zmysluplné pre žiakov, učiteľov a školy v strednodobom i dlhodobom horizonte a existoval rámec pre ďalšie projekty a aktivity. Základným cieľom prípravy programu je zodpovedať na otázky „ako správne učiť“ a ako 4. priemyselná revolúcia a digitálna transformácia ovplyvní potreby vo vzdelávaní, nakoľko existujúci Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania tieto potreby nerieši.Transformácia vzdelávania je súčasne jeden zo zásadných pilierov, ktorý si Digitálna koalícia predsavzala spolu s rezortom školstva riešiť vo vzdelávaní.

S akým obdobím projekt počíta?

Samotný program má strednodobý výhľad, čiže asi do roku 2023, dokedy ešte vieme relatívne presne predpovedať, čo sa bude v spoločnosti diať. Súčasne sú na tento štart vyčlenené aj eurofondové zdroje. Potom je to obdobie do roku 2030. Viem o pripravovanej partnerskej dohode a finančných zdrojoch, ktoré by mali pokryť aj túto oblasť. Pôjde však už o víziu, ako sa máme pripraviť na budúcnosť. Niektorí si myslia, že teraz sa pripravovať na budúcnosť je takmer sci-fi, ale hovorí sa, že kto nesníva, snívajú zaňho druhí.

Kto sa podieľa na príprave nového projektu?

Vznikla asi 50-členná pracovná skupina, z ktorej takmer polovica členov pochádza z rezortu školstva. Ide o odborníkov, ktorí sa v oblasti vzdelávania pohybujú, realizujú a orientujú. Druhú polovicu pracovnej skupiny tvoria zástupcovia rôznych úrovní jednotlivých vzdelávacích inštitúcií, odborníci z občianskych iniciatív a ďalší členovia odbornej verejnosti. Trvalo mesiace, kým sa zrodili prvé verzie nového dokumentu na ministerstve a kým prišli rozhodnutia o zástupcoch v projekte. V druhej polovici roku 2019 sa pri osobných stretnutiach zisťovali požiadavky vzdelávacích inštitúcii, názory odborníkov a veľkých medzinárodných organizácii a spoločností ako je Microsoft, Cisco či Accenture, ktoré sa v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti tejto oblasti venujú. Napríklad vo Fínsku spracovaný koncept teraz prinášajú aj do našich škôl. Na základe neho sme pripravili štruktúru programu.

Aké hlavné časti má nový program?

Pripravovaný projekt je rozdelený na päť alebo šesť? strategických oblastí.

V prvej časti sa venujeme IKT, infraštruktúre od verejného cloudu ministerstva školstva cez internetové káble a vedenia až po školu. Končíme pri jednotlivých počítačoch. Počítač považujeme za koncové zariadenie, za súčasť infraštruktúry. Ak si dieťa do školy donesie iné zariadenie, to nezahŕňame do tejto skupiny. Časť tejto infraštruktúry majú na starosti školy, časť ministerstvo a časť môže ísť cez verejných dodávateľov. Všetko treba riešiť. V rámci toho vzniká napríklad otázka, ako by mal byť vybudovaný rýchly internet pre budúcnosť.

Druhú časť predstavujú elektronické služby ministerstva, čiže to, čo človek dokáže vybaviť z domu a ušetrí čas, potrebný na doručenie rozličných potvrdení, vysvedčení, prihlášok na školy a podobne. Momentálne je verejnosti k dispozícii ??? elektronických služieb. V tejto časti sa riešia aj interné systémy ministerstva, ktoré bežného človeka nezaujímajú, napríklad účtovníctvo.

Akosi sme predpokladali, že nasadenie technológie automaticky zmení vzdelávanie. A to sa nestalo.

Tretia časť hovorí o kompetenciách a zručnostiach učiteľov v digitálnej dobe. Pôvodne sme si mysleli, že budeme používať iba pojem digitálne zručnosti a elektronický vzdelávací obsah.  Prax ukazuje, že budeme musieť hovoriť aj o zmenách v prístupe k učeniu. Učiteľov treba pripraviť na to, čo bude treba v budúcnosti riešiť. Už nejde len o informatizáciu, ale o nový štýl a spôsob učenia. Ide o zmenu výchovno-vzdelávacích cieľov, o to, čo bude treba v žiakoch rozvíjať. Je to komplexná otázka. Preto pripravujeme dokument, ktorý má priniesť zo zahraničia vedomosti a dať dokopy kompetenčné rámce.

Štvrtú strategickú oblasť tvoria informačné technológie používané vo vzdelávaní. Sme sklamaní z posledných piatich rokov, pretože sme akosi predpokladali, že nasadenie technológie automaticky zmení vzdelávanie. A to sa nestalo. No práve pôsobenie 4. priemyselnej revolúcie  na digitálnu transformáciu má veľkú šancu, že sa toto vzdelávanie bude meniť. Alebo si ho zmeníme sami, alebo naši žiaci budú naďalej chodiť za dobrým vzdelávaním do zahraničia. Jeden zo zásadných predpokladov zmeny je napríklad chápanie asistentov.  V súčasnosti sa snažíme vybaviť školy pedagogickými a inými asistentmi, ktorí učiteľovi pomáhajú v súvislosti s inklúziou. Predpokladáme, že v neďalekej budúcnosti, približne o päť rokov, nastúpia do škôl asistenti iného druhu – elektronickí asistenti, umelá inteligencia. Možno to budú drobné zariadenia alebo aplikácia v mobile (ak ešte budeme používať mobily). Tým by sme sa mohli dostať od individuálneho vzdelávania k personalizovanému vzdelávaniu. Znamená to, že umelá inteligencia si bude so žiakom rozumieť a bude mu pomáhať napredovať. Dnes už existujú zariadenia, ktoré sa na podobné využitie testujú. V rámci adaptívneho testovania zistia, v čom je žiak dobrý a v čom potrebuje pomôcť.

Piatou oblasťou je niečo ako rámec digitálnej školy. Ide o to, aby vznikol koncept novej školy, zahŕňajúci všetky oblasti predchádzajúcich strategických bodov. Aby školy mali spoľahlivý internet s potrebnými koncovými zariadeniami, aby sa na nej rozvinuli všetky nové požadované pedagogické zásady spolu s kompetenciami, ktoré majú mať učitelia a ktoré majú potom žiakom odovzdať.

Približne o päť rokov, nastúpia do škôl asistenti iného druhu – elektronickí asistenti, umelá inteligencia.

Poslednou strategickou oblasťou, s ktorou sme pôvodne tiež nerátali, je bezpečnosť v informačnom priestore. Keď vieme, že každý žiak bude pracovať na nejakom zariadení, pripojený na internet, bude ho niekto sprevádzať, sledovať, kontrolovať, všetky tieto údaje sa môžu zneužiť tretími stranami. Preto treba deti naučiť, ako sa správať v informačnom priestore. Hovoríme o kybernetickej bezpečnosti, týkajúcej sa internetu vecí, dronov, umelej inteligencie a podobne. Bezpečnosť v online priestore je veľmi krehká, ak sa človek nechráni. Keď chceme zdieľať ukážkovú hodinu pre ostatné školy v rámci Slovenska, rodičov automaticky zaujíma, či máme ich súhlas na zdieľanie videa s ich dieťaťom. A vyžadujú garanciu, že zdieľaná informácia ide konkrétnym osobám, na konkrétne adresy. Že sa nebude zverejňovať, a tak vystavovať ich deti šikane, vydieraniu, obťažovaniu či inej nevhodnej činnosti.

V čom sa odlišuje pripravované kurikulum?

Ak sme si teda spočiatku mysleli, že len skopírujeme Program informatizácie do roku 2020, to už neplatí. Vrátane kompetencií a zručností žiakov. Ukazuje sa, že prax vyžaduje od pracovníkov iný typ vzdelania, než doteraz žiaci dostávajú. Menej memorovania, pamätanie si menšieho množstva faktov, zato viac komunikatívnych schopností, viac tvorivosti, kolektívnej spolupráce, flexibility. Aby sme dostali žiaka rozmýšľajúceho, samostatného, ktorý bude vedieť uspokojiť stále sa meniace potreby digitálnej praxe. Pod získanou kompetenciou chápeme schopnosť, aby sa žiak vedel vo svojej oblasti dobre uplatniť. Kompetenciou chápeme súhrn vedomostí, zručností či osobných postojov viazaných na danosť konkrétneho žiaka. Či ide o technicky nadané dieťa, vnútorne pohrúžené do seba, manuálne zdatné alebo humanitne orientované. A takto chápané vzdelanie zrazu mení smer: z programu informatizácie sme sa ocitli v inak vnímanom vzdelávaní, pokrývajúcom samotný výchovno-pedagogický proces. Prípravu tohto projektu to predlžuje. Na druhej strane, nové smery, otázky a problémy, ktoré sa postupne vynárajú, treba poctivo spracovať, preskúmať, usporiadať a prichystať, aby sme boli čo najlepšie pripravení na budúcnosť.

S akými ťažkosťami momentálne bojujete?

Jednou veľkou oblasťou je verejné obstarávanie, ktoré predstavuje v štátnych inštitúciách, čiže aj na ministerstve školstva, vážny administratívny problém. Druhou skupinou ťažkostí je personálne zabezpečenie tohto projektu, pretože naňho ministerstvo nemá momentálne zamestnancov. Nemá ani odpovede na otázky, týkajúce sa kompetencií učiteľov a následne aj žiakov, ktoré chceme vo výsledku dosiahnuť. Odpovede nemajú ani univerzity, s ktorými sme sa  skontaktovali. Nenašli sme u nich relevantné výskumy, ktoré by nám mohli pomôcť. Čo sa týka spracovania programu samotného, boli by sme radi, keby to mohla robiť nejaká nezávislá agentúra, auditorského typu. Aby si tam jednotlivé zapojené organizácie, prípadne rezort ministerstva nenahadzoval nejaké nepatričné sumy.

Podobný program informatizácie sme v minulosti vypracovali za približne 380 tisíc euro. Je zaujímavé ho porovnať s týmto novým programom, na ktorý sme naplánovali asi 63 tisíc euro. Čiže pohybujeme sa rádovo inde. Aj táto suma sa však môže zdať priveľká, no príprava projektu je naozaj prácna a náročná. Zahŕňa množstvo rozhovorov, stretnutí, postupné vytváranie kostry projektu. Ide o precíznu prácu mnohých odborníkov.

 

Jana Matejičková, redaktorka magazínu Nextech
Pripravené v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Sledujte nás

Mohlo by Vás zaujímať