Financie pre digitálnu budúcnosť Európy a Slovenska (aktuálny prehľad)

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 priviedla Európu i Slovensko na nové myšlienky o predchádzaní pandémiám, riešení ekonomických dopadov kríz a o smerovaní do digitálnej budúcnosti. Zodpovednosť Európskej únie vyústila do zásadných rozhodnutí pripraviť finančné schémy pre masívne investície do našej budúcnosti. Prinášame prehľad stavu a priebehu prípravy základných nástrojov financovania navrhnutých Európskou komisiou podľa predstáv vlády Slovenskej republiky:

Rozšírenie politiky súdržnosti EU – „zelená a digitálna obnova Európy“

Vychádzajúc z predstáv o Digitálnej budúcnosti Európy Európska komisia rozširuje politiku súdržnosti (Kohézna politika) na odstránenie dopadov a predchádzanie kríz ako je  COVID-19 pri súčasnom rozšírení rozsahu aj na zelené, digitálne a rast podporujúce investície. Reálnosť týchto cieľov sa má podporiť aj pridaním ďalších 55 miliárd EUR k prebiehajúcim programom politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, čím sa poskytne zásadná a rýchla podpora podpora členských štátov a regiónov najviac postihnutých prepuknutím COVID-19. Táto čiastka a pripravované financovanie ďaleko prevyšuje navrhované prostriedky pridelené na obdobie 2021 – 2027. Je na zváženie, či Slovensko naozaj kopíruje ciele EU pre „zelenú a digitálnu obnovu Európy“ – a dnes už môžeme celkom presne hovoriť o návrhoch slovenskej vlády, ktoré budú prerokované s Európskou komisiou.

REACT-EU pre Slovensko

Európska komisia (v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 navrhla novú iniciatívu REACT-EU, ktorou sa navýši finančná alokácia programového obdobia 2014-2020 o indikatívny objem cca. 780 mil. EUR pre Slovensko. Dodatočné finančné prostriedky sa majú využiť na doplnenie zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu ako aj Európskeho fondu pomoci pre najodkázanejšie osoby. Podpora má byť zameraná na produkty a služby pre zdravotnícke zabezpečenie, investície do rozvoja malých a stredných podnikov, prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku vo všetkých odvetviach, pričom majú byť zohľadnené špecifické
odporúčania Rady EU na rok 2020.

Finálny návrh financovania v rámci REACT-EU je v súčasnosti predmetom rokovaní medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, jeho ukončenie a finálna formulácia sa predpokladala do konca roka 2020. Za Slovensko vedie MIRRI SR negociácie s EK, vrátane revízie dotknutých operačných programov schválené monitorovacími výbormi všetkých operačných programov. V prvej fáze revízií OP bude pridelená časť sumy, ktorá prislúcha záväzku roku 2021. Existujúci návrh čerpania na Slovensku Európska komisia aktuálne posudzuje, snáď ešte dôjde k pozitívnym úpravám v prospech digitalizácie nášho školstva:

TU pozrite návrh čerpania z REACT-EU schválený vládou SR v septembri 2020. Do tohto návrhu Digitálna koalícia ani odborná verejnosť nemali možnosť vstupovať. Považujeme za nešťastné, že z REACT-EU nie sú vyčlenené žiadne finančné prostriedky na dovybavenie škôl, učiteľov a žiakov chýbajúcimi IT nástrojmi, pripojením na internet a službami na podporenie online dištančného učenia v prípade opakovania sa krízy COVID-19 v školskom roku 2020/21. Podľa zistenia Inštitútu vzdelávacej politiky do dištančného vzdelávania počas krízy na konci školského roka 2019/20 nebolo zapojených 52 000 žiakov a žiačok základných a stredných škôl a 128 000 žiakov a žiačok t.j. 18,5 % žiackej populácie sa neučilo prostredníctvom internetu.

Plán obnovy a zvýšenia odolnosti členských krajín EÚ (RRF)

Všeobecným cieľom nástroja na obnovu a odolnosti je podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie zlepšovaním schopnosti členských štátov odolávať a prispôsobovať sa situácii a zmierňovať sociálny a hospodársky vplyv krízy a podpora zelenej a digitálnej transformácie, čím sa prispieva k obnoveniu rastového potenciálu ekonomík Únie a podporí sa tak vytváranie pracovných miest po kríze COVID-19 a udržateľný rast

Európska komisia stanovila v rámci svojej ročnej stratégie udržateľného rastu na rok 2021 strategické usmernenia pre vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Tento mechanizmus je kľúčovým nástrojom obnovy a tvorí samotnú podstatu nástroja NextGenerationEU, ktorý pomôže EÚ, aby sa zo súčasnej krízy vynorila zocelená a odolnejšia. Poskytne hospodárstvu úvery a granty v bezprecedentnej výške 672,5 miliardy EUR, pričom táto finančná pomoc bude sústredená na začiatok trvania mechanizmu, aby hospodárstvu pomohla počas najdôležitejších prvých rokov obnovy.

Členské štáty čelia mnohým výzvam, ktoré zhoršujú situáciu a vyplývajú z krízy COVID-19, ktoré nástroj na oživenie a odolnosti = Plán obnovy pomôže vyriešiť. Ako úvod do ich plánov obnovy a odolnosti a vo forme zhrnutia sa Členské štáty vyzývajú, aby popísali:

  • hlavné výzvy, ktorým čelia, a
  • ako ich riešenie prostredníctvom plánu obnovy a odolnosti prispeje k

dosiahnutiu týchto štyroch všeobecných cieľov:

  1. Podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie – (konkurencieschopnosť)
  2. Posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti – (vyššia nezávislosť na vonkajších ekonomických vplyvoch ako globalizácia, výroba v Číne, inovácie v USA a podobne.)
  3. Zmiernenie sociálnych a hospodárskych dopadov krízy – (podporou podnikania a stimuly pre jeho rozvoj a transformáciu)
  4. Podpora zeleného a digitálneho prechodu – (viď Vyhlásenie zamestnávateľských a digitálnych združení SR)

Komisia dôrazne nabáda členské štáty, aby do svojich plánov zahrnuli investície a reformy v týchto hlavných oblastiach s ambíciami:

  1. Power up (naštartujme) – prednostné využívanie nadčasových a čistých technológií a urýchlenie vývoja a využívania obnoviteľných zdrojov energie: podporiť výstavbu a sektorovú integráciu aspoň 40% z 500 gigawatt (GW) výroby obnoviteľnej energie potrebnej do roku 2030, podporiť vybudovanie 6 GW v kapacite elektrolytických batérií a vyrobiť a prepraviť 1 milióna ton obnoviteľného vodíka v celej EÚ do roku 2025.
  2. Renovate (renovujme) – zlepšenie energetickej efektívnosti verejných a súkromných budov: do roku 2025 prispieť k zdvojnásobeniu miery renovácie a obnovy, podpora hĺbkovej obnovy (budov).
  3. Recharge and Refuel (dobíjajme a dotankujme) – podpora nadčasových a čistých technológií na urýchlenie využívania udržateľnej, prístupnej a inteligentnej dopravy, nabíjacích a čerpacích staníc a rozšírenie verejnej dopravy: do roku 2025 vybudovať jeden z troch miliónov elektronabíjacích bodov potrebných v roku 2030 a polovicu z 1000 potrebných vodíkových staníc.
  4. Connect (pripojme sa) – rapídne zavádzanie rýchlych širokopásmových služieb vo všetkých regiónoch a domácnostiach vrátane optických sietí a sietí 5G: zaistiť, aby do roku 2025 existovalo čo najširšie neprerušované pokrytie 5G pre všetky oblasti.
  5. Modernise (modernizujme) – digitalizácia verejnej správy a služieb vrátane súdnictva a zdravotníctva: do roku 2025 zabezpečiť poskytovanie európskej digitálnej identity (e-ID) a verejné správy by mali poskytovať interoperabilné, personalizované a užívateľsky priateľské digitálne verejné služby.
  6. Scale-up (rozširujme sa) – zvyšovanie európskych kapacít v oblasti priemyselných cloudových dát a vývoj najvýkonnejších, najmodernejších a najudržateľnejších procesorov: do roku 2025 zdvojnásobiť výrobu polovodičov v Európe, aby sa mohli vyrábať 10-krát energeticky účinnejšie procesory a na zdvojnásobenie podielu spoločností v EÚ pomocou pokročilých cloudových služieb a big data ( 16% dnes).
  7. Reskill and upskill (rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti) – prispôsobenie vzdelávacích systémov v mene podpory digitálnych zručností, vzdelávania a odbornej prípravy pre všetky vekové kategórie:
    • do roku 2025 podiel Európanov vo veku od 16 do 74 rokov so základnými digitálnymi zručnosťami by sa mal zvýšiť na 70%
    • vzdelávacie systémy musia byť lepšie prispôsobené výzvam 21. storočia
    • členské štáty by mali zabezpečiť výrazné zlepšenie digitálnych kompetencií žiakov, aby sa znížil podiel 13 – 14 ročných študentov ktorí nedosahujú dobré výsledky v počítačovej a informačnej gramotnosti pod 15% (digitálne zručnosti potrebné pre prácu)
    • do roku 2025 by mali byť zamestnaní najmenej štyria z piatich absolventov odborného vzdelávania a prípravy (uplatniteľnosť absolventov SOŠ v odbore, ktorí študovali),
    • traja z piatich (60%) zamestnancov by mali mať prospech z odbornej prípravy na pracovisku = celoživotné vzdelávanie alebo ďalšie vzdelávanie dospelých.

Moderné a úspešné Slovensko

MF SR na základe zadania novej vlády prostredníctvom svojich analytikov a za účasti a pripomienkovania odborníkov z verejného sektora vypracovalo víziu Moderné a úspešné Slovensko. Na pripomienkovaní sa podieľalo približne 100 expertov z mimovládneho a podnikateľského prostredia. Zverejnením vízie sa oficiálne otvorila široká verejná diskusia, ktorá je nevyhnutná na podporu spoločenského dopytu po reformách a správne nasmerovaných investíciách.

Oblasti reforiem, ktorých cieľom je dlhodobý ekonomický rast a kvalita života: 1. Fiškálne reformy, 2. Zelená ekonomika, 3. Trh práce a sociálna udržateľnosť, 4. Vzdelávanie, 5. Veda a výskum, 6. Zdravie, 7. Verejné inštitúcie a regulácie, 8. Digitalizácia.

TU pozrite úplný dokument a prehľadový dokument Moderné a úspešné Slovensko. 

Z cieľov a ukazovateľov vyberáme tie, ktoré sa primárne vzťahujú na školstvo. Míľniky:

  • 2021: Schválenie Stratégie digitálneho vzdelávania
  • 2023: Reforma kurikula posilnením horizontálnych digitálnych zručností, ale aj špecifického IT vzdelávania
  • 2030: Dopĺňanie digitálnych zručností učiteľov

Ciele sú nastavené podľa meraní PISA:

  • do 2024: Zvýšiť podiel žiakov vo vysoko digitálne vybavených a pripojených školách na 50 % v ISCED 1, 75 % v ISCED 2 a 90 % v ISCED 3,  v roku 2018 to bolo 17 %, 55 %, 44 %
  • do 2024: Zvýšiť podiel učiteľov pravidelne využívajúcich digitálne technológie vo svojej práci na 80 %
  • do 2024: Zvýšiť podiel žiakov majúcich prístup do virtuálneho vzdelávacieho prostredia na priemer EÚ, tzn. na 32 % v ISCED 1, 61 % v ISCED 2 a 65 % v ISCED 3
  • do 2024: Každý učiteľ základnej a strednej školy bude vybavený notebookom so základnou výbavou

Doplnenie digitálnych zručností učiteľov formou ďalšieho vzdelávania má byť základným predpokladom pre úspešnú implementáciu zmien. Šíriteľmi digitálnej transformácie škôl budú digitálni koordinátori, pomocou ktorých budú systémom train the trainer vyškolení a pripravení učitelia podľa Plánu digitálnej transformácie danej školy. Podľa tohto plánu sa zabezpečí vybavenie učiteľov digitálnymi technológiami, skvalitnenie pripojenia škôl na internet, zabezpečenie lokalizovaného digitálneho obsahu s otvorenou licenciou dostupnou žiakom a učiteľov cez virtuálne
vzdelávacie prostredia. Každý učiteľ bude mať dostupný vlastný notebook so zabezpečenou správou a mailovou adresou spravovanou školou a prístup do virtuálnych vzdelávacích prostredí.

Učiteľské tímy budú vedieť spolupracovať a komunikovať cez digitálne technológie, informácie a údaje o žiakoch budú bezpečne uložené. Kurikulum bude podporovať nadobúdanie digitálnych zručností ako programovanie, porozumenie bezpečnému využívaniu technológií so zreteľom na sociálne aspekty ako aj zručnosti v oblasti práce s robotmi a autonómnymi technologickými zariadeniami.

Pri dosahovaní virtuálneho vzdelávacieho prostredia Slovenska na priemer EÚ sa okrem výberu technológie bude tiež riešiť otázka tvorby digitálneho obsahu, súvisiace služby, vzdelávanie učiteľov, nové pedagogické prístupy a metódy a organizácia práce. Treba tiež zvažovať náklady na celý životný cyklus a rozhodnutie čo riešiť centralizovane a čo na nechať na samotných školách.

V oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré je v programe prepojené s celoživotným vzdelávaním (ďalším vzdelávaním, vzdelávaním dospelých) je cieľom podporovať vzdelávanie v pracovnom prostredí (work based learning) poskytovaného podnikmi vo všetkých druhoch škôl – teda aj gymnáziách, priemyslovkách a na vysokých školách – na základe kontraktu školy a podniku stimulmi analogickými k systému duálneho vzdelávania. Informovanosť škôl a rodičov o vývoji na trhu práce bude posilnená reformou systému sektorových rád (záväzná povinnosť zachytávať zmeny na pracoviskách a prispievať k zmenám vo vzdelávacom a kvalifikačnom systéme) a zákonným zabezpečením zberu dát uplatnenia absolventov na trhu práce (tzv. graduate tracking).

Komplementárnym opatrením k reformám vzdelávania je žiaduca komplexná obnova budov a dofinancovanie vybavenia škôl, aby spĺňali požiadavky na „SMART“ školy, ktoré budú zelené, inkluzívne a digitálne. Výdavky na hĺbkovú obnovu budov môžu zahŕňať rekonštrukcie škôl a škôlok, telocviční, internátov a iných školských zariadení, vybavenie škôl (IT, laboratóriá), vnútorné a vonkajšie športoviská, počítače alebo tablety pre žiakov a debarierizácia škôl. Rekonštrukcie by sa mali týkať všetkých úrovní školstva od MŠ po VŠ a spojené by mali byť nielen so zatepľovaním, ale aj s digitálnymi a so zelenými riešeniami, napr. s inštaláciou tepelných čerpadiel, OZE, so zadržiavaním vody a pod.

Školstva sa dotýka i cieľ EÚ a Slovenska zabezpečiť do roku 2025 pre všetky domácnosti
prístup k pripojeniu s rýchlosťou najmenej 100 Mbit/s s možnosťou rozšírenia na 1 Gbit/s a gigabitové pripojenie a pre významné subjekty sociálno-ekonomickej interakcie – v tom školy.

Dôležitou súčasťou má byť aj zvýšenie úrovne kybernetickej ochrany infraštruktúr a informačných systémov vo verejnej správe a posilnenie personálnych kapacít.

Financovanie vybraných navrhovaných zmien v školstve:

  • Doplnenie digitálnych zručností učiteľov vrátane vybavenia škôl učiteľov počítačmi
    a ďalšou digitálnou technikou pre roky 2021 až 2024: 133 000 000 EUR
  • Dobudovanie odborných učební, výstavbu telocviční, revitalizáciu vonkajších ihrísk a hĺbkové rekonštrukcie budov škôl pre roky 2021 až 2024: 1 890 000 000 EUR
  • Zvýšenie úrovne kybernetickej ochrany infraštruktúr a informačných systémov
    vo verejnej správe a posilnenie personálnych kapacít do 2026: 89 600 000 EUR

Program vyšiel z dielne MF SR a zdá sa, že experti z UHP pracovali vcelku samostatne, bez zásadných vplyvov z rezortu školstva. Do návrhu sa dostalo viacero myšlienok, ktoré sme presadzovali v Digitálnej koalícii a v návrhoch informatizácie a transformácie vzdelávania a škôl pre digitálnu dobu. Slabšie je však obsiahnutý a špecifikovaný najmä časový úsek po roku 2023/24 – teda samotná pripravenosť na „digitálnu budúcnosť“ – ako zladiť riadenie, vybavenie, dokonca interiér školy s transformáciou vzdelávania, ako zapájať digitálne technológie a napr. aj umelú inteligenciu do manažmentu tried a asistencii žiakovi vo vzdelávaní. Z hotového materiálu sme mali možnosť pripomienkovať časti 4. Vzdelávanie, 5. Veda a výskum a 8. Digitalizácia.

Takmer žiadne naše dodatočné pripomienky neboli zohľadnené, napríklad: personalizované vzdelávanie namiesto inklúzie ponímanej výhradne ako podpora len znevýhodnených žiakov v súvislosti so vzdelávaním pre digitálnu dobu / vzdelávanie garantujúce kompetencie a zručnosti žiakov a absolventov / aby sa na implementácii inklúzie podieľali aktéri vzdelávania, nielen teoretici rezortu školstva / transformácia vzdelávania a vzdelávacích inštitúcií podľa požiadaviek 21. storočia a už s výhľadom do roku 2030 – nakoľko v dokumente deklarované ciele sa orientujú skôr na nápravu nepodarenej kurikulárnej reformy z roku 2008 / zavedenie národného testovania digitálnych zručností žiakov / vytvorenie zamestnávateľského centra praxe a inovácií pre prenos najnovších technológií do odborného vzdelávania a prípravy / digitálna transformácia odborného vzdelávania a prípravy podľa požiadaviek Industry 4.0 / podpora celoživotného vzdelávania so zapojením vedomostných a inovačných klastrov – regionálnych spoluprác verejnej, súkromnej, akademickej a občianskej sféry / systémové a transparentné vypracovanie programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030 za účasti odbornej verejnosti / podpora výskumu najmä v súkromnom sektore a spolupráce tradičných vedeckých inštitúcií so súkromným sektorom. Na druhej strane vízia uplatnenie týchto požiadaviek v procese implementácie nevylučuje.

Partnerská dohoda SR na roky 2021-2027

Návrh priorít pre Partnerskú dohodu SR na programové obdobie 2021-2027 bol vypracovaný na základe doterajších diskusií CKO s príslušnými rezortami a zástupcami Európskej komisie (EK). Materiál reflektuje na Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na roky 2021-2027, spracované tabuľky intervenčnej logiky, návrh Partnerskej dohody SR na roky 2021-2027 zaslaný EK v januári 2020, analytický materiál MF SR „Identifikácia priorít pre financovanie z prostriedkov politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027“. Zároveň by mal materiál reflektovať aj na Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024. V dňoch 5.-7. októbra 2020 prebehlo pripomienkovanie návrhu dokumentov v odbornej verejnosti, najmä za účasti odborníkov z tretieho sektora. Prinášame pôvodný stav dokumentov, ako aj podrobné zápisy z pripomienkovania jednotlivých časti a cieľov dokumentu: 1. Inteligentnejšia Európa, 2. Ekologickejšia a nízkouhlíková Európa, 3. Prepojenejšia Európa, 4. Sociálnejšia Európa, 5. Európa bližšie k občanom:

TU pozrite:

a pripomienkovania častí, ktorých sme sa zúčastnili:

V našich pripomienkach sme sa sústredili: V oblasti 1. Inteligentnejšia Európa na: zapojenie vedomostných-inovačných klastrov do podpory spolupráce akademického sektora a podnikov / vzdelávania a podporu doktorandov a postdokrotandov pre inovácie aj v priemysle / šírenie témy umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a ochrany detí na internete, potieranie hoaxov do všetkých stupňov vzdelávania (súvis s cieľom 4) /  v rámci podpory sieťovania podnikateľských subjektov – podpora zapájania a vytvárania regionálnych vedomostných a inovačných klastrov / nevyhnutnosť spustiť systémové celoživotné vzdelávanie, V oblasti 3. Prepojenejšia Európa: konštatujeme spokojnosť s cieľom vysokorýchlostného internetu pre školy do roku 2025. V oblasti 4. Sociálnejšia Európa (prepojenie s cieľom 1): rekvalifikácie resp. up-skilling absolventov neperspektívnych odborov SŠ a VŠ pre digitálnu ekonomiku – kým nedôjde k nápravnej reforme / podpora systémovému celoživotnému vzdelávaniu a zvyšovanou kvalifikácie a zručností ako prevencia pred stratou práce / podporiť a zastabilizovať duálne vzdelávanie a transformovať odborné vzdelávanie a prípravu podľa požiadaviek Industry 4.0 a zamerať sa na adaptabilitu ľudských zdrojov pre kompetencie a zručnosti 21. storočia. V oblasti 5. Európa bližšie k občanom: v oblasti podpory IKT a digitálnych technológií do priemyslu s vysokou pridanou hodnotou v regiónoch navrhujeme podporu partnerstiev miestnych a regionálnych aktérov a medziobecnej a medziregionálnej spolupráce – podpora spolupráce v regionálnych vedomostných/inovatívnych klastroch.

Ešte nie je rozhodnuté

Veríme, že v konečnom dôsledku Digitálna koalícia v duchu zámerov Európskej komisie pri financovaní budúcnosti Slovenska i v súlade so svojimi cieľmi prispeje k digitálnej transformácii Slovenska tak, že sa podarí presadiť podporu cieľov v oblastiach rozvoja spoločnosti pre digitálnu dobu, zvyšovanie digitálnej konkurencieschopnosti a kvality života ľudí na Slovensku.