Menej faktov, viac empatie vo vzdelaní

Rozhovor s Vladimírom Šuchom. Od roku 2014 do jesene minulého roku viedol Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie,  veľkú organizáciu roztrúsenú po Európe s vyše 3 000 ľuďmi a rozpočtom pol miliardy eur ročne. Profesor Vladimír Šucha sa rozhodol vrátiť na Slovensko a venovať sa transformácii vzdelávania.

Čo vás primälo k návratu na Slovensko?

Súčasťou mojej práce a náplňou inštitúcie, ktorú som donedávna viedol, bolo pozerať sa dopredu a pripravovať strategické výhľady pre Európu, pre svet, pre jednotlivé krajiny. V tomto kontexte sme sa pozerali, ako prebieha rozbiehajúca sa digitálna revolúcia. Snažili sme sa pochopiť, aké budú jej dôsledky, aké budú jej prínosy . Ako sa bude vyvíjať  umelá inteligencia, robotizácia a podobne.  A zároveň sme sa pozerali aj na pravdepodobné dopady na spoločnosť. Jeden z aspektov bola budúcnosť práce. Tieto výskumy potom vyvrcholili v sérii veľkých správ, ktoré JRC publikovalo celý minulý rok, poslednú správu sme publikovali v októbri. V tom čase nastupovali noví členovia Európskej komisie a chceli sme ich pripraviť na nové výzvy. Slovensko v týchto analýzach nevychádzalo práve najlepšie. V mnohých ukazovateľoch sa javilo ako jedna z najhorších krajín. Keď sme sa pozreli na to, ako sa zmení práca, všetky odhady hovorili, že približne 30 % pracovných miest sa stratí alebo sa zautomatizuje. A ďalších 30 % je v ohrození, že sa zmení na nepoznanie. Čiže ľudia, ktorí tam momentálne pracujú, so súčasnými zručnosťami a pracovnou náplňou nebudú vedieť prežiť. Budú musieť mať iné zručnosti, aby tú prácu dokázali vykonávať.

Ktorých zamestnaní sa môžu zmeny týkať?

Ide o spektrum prác od jednoduchších administratívnych prác, bankové úkony, po povedzme pokladníčky v supermarketoch. To nakoniec vidno aj teraz – mnohé supermarkety už redukujú počet ľudí, ktorí sedia za pokladňou. Neznamená to, že tam pracuje menej ľudí, lebo aj pri automatických pokladniach treba pracovníka, ktorý pomáha zákazníkom. Jeho zručnosti sa však oveľa viac rozšírili – musí vedieť so zákazníkmi komunikovať, vedieť vysvetľovať postup výberu nákupných položiek, a pod. Je to iná práca, než vykladať tovar bez potrebnej komunikácie so zákazníkmi. To je len drobnosť. Slovenska sa najviac týka automatizácia v priemysle, pretože má najvyššiu penetráciu priemyselných automatov v celej Európe. Znamená to nahradenie ľudskej pracovnej sily robotom najmä v automobilovom priemysle a výrobách k nemu pridruženými. Každá štandardizovaná práca má teda tendenciu, že bude zautomatizovaná. No napríklad remeselné práce zautomatizované nebudú, keďže sú také variabilné, že je ťažké ich nahradiť robotom. Samozrejme, práce vyžadujúce ľudský kontakt, čiže zdravotníctvo, služby, sociálnu starostlivosť a pravdaže učiteľov, roboty určite tiež nenahradia .

 

Ako ste zisťovali, čo budú zamestnávatelia potrebovať?

V prvom rade bude treba preškoliť pracovníkov. Doteraz sme nemali potrebu po skončení školy sa ďalej vzdelávať. Po skončení  svojho profesionálneho vzdelávania  sme desiatky rokov pracovali na tom istom mieste, občas sme nejaké miesto zmenili, ale ľudia sa až tak veľmi nevzdelávali. Sem-tam sa zúčastnili tréningov, kurzov, no bez systematickej podoby. Jednou z vecí budúcnosti je potreba permanentného vzdelávania sa. Nakoniec, už aj teraz treba stále držať krok s dobou a neustále sa učiť pracovať s novými technológiami, novými zariadeniami, ktoré doma bežne používame. V zamestnaní to bude také isté, meniace sa automatizované činnosti budú vyžadovať nové vedomosti, zručnosti, kompetencie. Potrebu nových zručností potvrdili výsledky veľkého prieskumu, ktorý sa robil analýzou štyroch miliónov európskych pracovných inzerátov. Tieto zručnosti  už dnes zamestnávatelia požadujú od nových zamestnancov. Výsledky hovoria, že 85 až 90 %  zamestnávateľov očakáva od nich schopnosť tímovej práce, plánovania, komunikáciu a empatiu. A toto sa deti v našich školách systémovo neučia. Samozrejme, sú potrebné aj tradičné zručnosti, napríklad matematické. Čo sa týka informatických zručností, prekvapivo nevychádza v analýzach potreba tých najdokonalejších, ale stačia aj priemerné. Ďalšiu významnú položku tvorí čitateľská gramotnosť, čiže čítanie s porozumením. Výsledky v nej sú pre Slovensko dramatické. V čitateľskej gramotnosti vyšlo, že až 31 % ľudí je technicky negramotných. Čiže text si prečítajú, rozoznávajú slová, ale nerozumejú, čo im tie slová hovoria, nechápu ich obsah. Je to veľmi zlá štartovacia pozícia napríklad pre preškoľovanie pracovníkov na nové technológie. Hoci zamestnávateľ pracovníkom poskytne tréning, nie je isté, či pracovníci budú rozumieť tomu, čo ich budú učiť. A tak môže byť problematické, aby sa naučili novú prácu aj vykonávať. Spočítané a podčiarknuté na konci analýzy: Slovensko vychádza ako najohrozenejšia krajina. A zároveň v tých oblastiach, ktoré sú kľúčové a ktoré sú najdôležitejšie: v odbornej príprave, čitateľskej gramotnosti alebo sociálnych zručnostiach máme najhoršie výsledky. To ma zaktivizovalo, aby som sa rozhodol skúsiť s tým niečo spraviť, pomôcť zmeniť to.

 

Prečo máme zlé školské výsledky?

Systém vzdelávania na Slovensku akoby nereflektoval zmeny, čo je pravdepodobne výsledok potláčania dôležitosti vzdelávania za posledné dekády. Keď sa pozrieme na posledných desať rokov, výsledky hovoria, že prakticky vo všetkých oblastiach sme sa zhoršili. Inak povedané: menej percent HDP investujeme do vzdelania,  platy učiteľov sú nízke, jedni z najnižších v Európe. A nehovoriac o spoločenskom statuse učiteľa. V prieskume samotných učiteľov, kde sme sa pýtali, čo si myslia, ako je vnímané učiteľské povolanie v ich krajine, skončilo Slovensko  na poslednom mieste. Učitelia majú pocit, akoby ich povolanie malo na Slovensku jeden z najnižších kreditov. Veď ani medzi prvými desiatimi prioritami Slovákov nie je vzdelávanie. Je isté, že súčasná generácia detí je iná než predchádzajúce, lebo ju ovplyvňujú iné veci. Jednou z najvýraznejších je pretlak informácií. To deti vnútorne stresuje a má za následok výrazne zníženie ich koncentrácie. Keďže to vieme, vzdelávací systém na to musí reagovať zvýšením dôrazu na koncentráciu. Je známe, že interakcia s mobilmi, inteligentnými zariadeniami, počítačmi a podobne znižuje empatiu. Vzdelávací systém by teda mal kompenzovať aj chýbajúcu empatiu na úkor memorovania a učenia faktických údajov. Samozrejme, mal by podporiť rozvoj aj ďalších zručností, ktoré nastupujúca doba už vyžaduje a bude čoskoro ešte viac vyžadovať. Významnú úlohu zohráva aj výchova a vzdelávanie v rodine či mimoškolskom priestore (krúžky, športové aktivity, centrá voľného času, občianske združenia a pod). Neformálne vzdelávanie, odohrávajúce sa  mimo školy, naberá na dôležitosti. Napríklad dobrovoľníctvo. Empatia sa nedá naučiť v triede, ale dá sa vybudovať, ak budú deti robiť dobrovoľníkov.  Povedzme pre starých, pre ľudí v núdzi alebo v rámci ochrany prírody Toto by sa  malo systematicky prepracovať do vzdelávacieho systému. Preto vzdelávanie treba začať chápať trochu širšie, nielen ako striktne dané kurikulum, ale už obohatené o viaceré aktivity.

Čo ešte Slovensko potrebuje?

Mať nové zručnosti je jedna línia. Druhou líniou je vznik nových pracovných miest, ako náhrada za zaniknuté pracovné pozície. Pracovné miesta budú vznikať cez nové nápady. A s tým súvisí podpora inovačnej stratégie a inovačnej politiky. Vtedy nastupuje regionálny pohľad, lebo Slovensko má veľké regionálne rozdiely. Preto potrebujeme mať veľké technologické firmy rozdistribuované po celom území. Nemusí to byť samozrejme výroba nejakého počítača, ale trebárs novej aplikácie alebo rôzne zaujímavé aktivity, ktoré budú vychádzať z lokálnych daností, zvyklostí, tradícií, lokálneho bohatstva. Pretože rôznorodosť a diverzita je v globalizovanom svete veľmi cenná. Ak vieme na tejto diverzite niečo zaujímavé postaviť, napríklad turistický projekt alebo nejaký týkajúci sa klimatickej zmeny, aj tieto projekty prinesú nové pracovné miesta. A súčasne nové prístupy hoci v manažmente lesa, vody, odpadkov či recyklácie. Nad týmito rôznymi novými technológiami sa treba zamýšľať a treba ich dostať do praxe.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Matejičková v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: EPRSB, Pixabay

 

 

 

 

Naše aktivity by mali viac prispôsobovať vzdelávanie na školách novej digitálnej budúcnosti

Rozhovor s Martinou Lubyovou, ministerkou školstva o pripravenosti na digitálnu budúcnosť sa uskutočnil v rámci panelovej diskusie Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania  a zástupcov politických strán 21. januára 2020.

Akú dôležitosť kladiete príprave Slovenska na priemyselnú revolúciu Industry 4.0 či  5.0“  a súvisiacu digitálnu transformáciu  ľudských zdrojov?

Prípravu Slovenskej republiky na nové výzvy a potreby trhu práce považujeme za mimoriadne dôležitú. Veľmi dobre si uvedomujeme naliehavosť riešenia situácie v tejto oblasti, ako aj mierne zaostávanie Slovenska, pokiaľ ide o pripravenosť na Industry 4.0. Našou snahou je čo najskôr dostať do vzdelávacieho procesu nielen pre mládež, ale aj pre staršiu generáciu v rámci celoživotného vzdelávania, čo najširší súbor vzdelávacích aktivít a vzdelávacích materiálov pre podporu Industry 4.0 a hlavne pre zvýšenie odborných kompetencií našich občanov.

Áno, Slovenská republika stojí pred dôležitou úlohou aktívnejšie reagovať na aktuálne výzvy týkajúce sa zlepšenia pracovných zručností dospelej populácie. Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) pre nás v tejto súvislosti vypracovala významný dokument výziev a opatrení s názvom Národná stratégia zručností, ktorý tento týždeň prišiel do Bratislavy predstaviť zástupca generálneho sekretára OECD Ludger Schuknecht. Príprava materiálu bola zabezpečená v spolupráci s ostatnými rezortmi, predovšetkým ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom hospodárstva, ako aj ďalšími inštitúciami a partnermi s cieľom čo najpružnejšie zareagovať na aktuálne výzvy pracovného trhu a prispôsobiť vzdelávací proces jeho požiadavkám. Treba tiež povedať, že tento dokument vychádza z Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR a je programom na najbližších 10 rokov. V dokumente boli zadefinované tri kľúčové priority, a to rozvoj celoživotného vzdelávania, začlenenie osôb pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti, súlad vzdelávacieho procesu s požiadavkami trhu práce. Ide holistický prístup k riešeniu prípravy našich občanov na meniaci sa požiadavky trhu práce, a preto verím, že v jeho napĺňaní bude pokračovať aj nasledujúca vláda.

 

 

Čo by ste chceli urobiť pre pripravenosť Slovenska na digitálnu budúcnosť?

Mali by sme vychádzať predovšetkým z toho, čo sme už urobili a čo robíme pre digitálnu budúcnosť Slovenska dnes. V rámci niekoľkých projektov na rezorte školstva sme pripravili celý rad nových digitálnych vzdelávacích materiálov. Okrem toho sme v rámci projektu IT Akadémia v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR pripravili a otestovali nové formy vzdelávania mládeže, nové moderné témy v rámci vzdelávania predmetov a najmä nové medzipredmetové témy a nové obsahy pre štátne vzdelávacie programy, ktoré sú pre školy záväzné. Tiež sme pripravili a otestovali nový študijný odbor, a to gymnázium so zameraním na informatiku, ktorý by sme radi zaviedli do praxe. Ak by som mala byť konkrétna, v rámci projektu IT Akadémia vzniklo a bolo otestovaných 900 bádateľsky orientovaných inovatívnych metodík, 8 nových predmetov so zameraním na informačné technológie, 1 nový akreditovaný študijný program pre vysoké školy, zúčastnilo sa na ňom približne 48 500 žiakov zo základných a stredných škôl a zhruba 2 600 študentov vysokých škôl. Všetky tieto naše aktivity by mali viac prispôsobovať vzdelávanie na školách novej digitálnej budúcnosti. A samozrejme, plánujeme v týchto aktivitách naďalej pokračovať.

 

Ako by ste riešili zlepšovanie digitálnych zručností občanov?

Rezort školstva má rozpracované plány „Digitálnej transformácie vzdelávania do roku 2030“, ktoré by mali byť zverejnené začiatkom druhého polroka 2020. Ide o komplexný materiál, ktorého súčasťou je aj stratégia rozvíjania digitálnych zručností  nielen mládeže, ale celej spoločnosti formou celoživotného vzdelávania. Pripravujeme tiež projekty na zapojenie širokej verejnosti do digitálneho celoživotného vzdelávania, napríklad veľký dôraz kladieme na zvyšovanie povedomia a digitálnych zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Súčasne zabezpečujeme celý komplex vzdelávacích materiálov venovaný tejto téme. Zároveň pravidelne každý rok spolupracujeme na tzv. IT Fitness teste, ktorý je určený nielen mládeži, ale celej širokej verejnosti. Snažíme sa, aby sa výsledky IT Fitness testu stali akýmsi neoficiálnym vysvedčením pre každého, kto tento test absolvuje a boli by sme radi, keby sa stal široko akceptovaným aj u zamestnávateľov.

 

Aké kroky treba urobiť vo vzdelávaní ako prvé pre dobrú pripravenosť absolventov na povolania budúcnosti?

V prvom rade je potrebné čo najužšie spolupracovať so zamestnávateľmi a spoločne definovať, ako vidia požiadavky na kompetencie svojich budúcich zamestnancov o 10 až 15 rokov. Ďalším krokom je veľmi dôsledne spolupracovať so školami na všetkých úrovniach ( ZŠ, SŠ,  VŠ), premietnuť požiadavky na nové kompetencie do vzdelávacích osnov a zároveň sledovať, či sa aj napĺňajú vo vzdelávacom procese. Ďalším dôležitým bodom je vtiahnuť „ prax“ do škôl. Je dôležité, aby zamestnávatelia participovali na odbornom vzdelávaní v čo najširšej miere a aby sa ľudia z praxe dostali do vzdelávacieho procesu nielen na odborných školách, ale aj na našich univerzitách.

 

Poznáte aktivity Digitálnej koalície? Ako by ste podporili jej činnosť?

Ministerstvo školstva je zakladajúcim členom Digitálnej koalície. Sme členom, ktorý si od začiatku stanovil ambiciózne dlhodobé ciele a úspešne ich plní. Pokiaľ ide o podporu, tak sa nám podarilo pre najbližšie obdobie v rámci legislatívneho procesu zabezpečiť nemalé finančné prostriedky na podporu Digitálnej koalície, ide približne o 400 tisíc eur ročne. Z týchto prostriedkov by mali byť hradené nové aktivity a projekt, ktoré spolu s  Digitálnou koalíciou pripravujeme.

Ďakujem za rozhovor.

 

Jana Matejičková, redaktorka magazínu Nextech

Pripravené v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: zdroj TASR,Michal Svítok

 

 

Obsah vzdelávania treba jednoznačne modifikovať

Rozhovor s Ľubomírom Petrákom, predsedom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport o pripravenosti na digitálnu budúcnosť sa uskutočnil v rámci panelovej diskusie Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania  a zástupcov politických strán 21. januára 2020.

 

Akú dôležitosť kladiete príprave Slovenska na priemyselnú revolúciu Industry 4.0 či  5.0  a súvisiacu digitálnu transformáciu ľudských zdrojov?

Pre Slovensko to musí byť priorita. Sme krajina s obmedzenými nerastnými zdrojmi a doteraz boli hlavnou výhodou kvalifikované ľudské zdroje. Nachádzame sa v centre Európy, ktorej rast je založený na pracovných činnostiach s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sa nedajú realizovať bez kvalifikovanej pracovnej sily. Budúcnosť vývoja svetovej ekonomiky je jasná a my musíme podchytiť tieto trendy ihneď a nie sa snažiť ich neskôr iba dobiehať.

Čo by ste chceli urobiť pre pripravenosť Slovenska na digitálnu budúcnosť?

Jednoznačne modifikáciu obsahu vzdelávania na všetkých typoch škôl. Na základných školách by malo byť posilnené vyučovanie matematiky, na stredných povinná matematika vo všetkých ročníkoch, vrátane maturity. Informačno- komunikačné technológie sa musia v pedagogickom procese využívať efektívne, lebo dnes je často úroveň ich využívania len okolo 30%.

Ako by ste riešili zlepšovanie digitálnych zručností občanov?

Vzdelávaním, vrátane rozbehnutia efektívneho celoživotného vzdelávania podľa potrieb trhu práce.

Aké kroky treba urobiť vo vzdelávaní ako prvé pre dobrú pripravenosť absolventov na povolania budúcnosti?

Zosúladiť obsah vzdelávania s potrebami trhu práce. Forma by mala byť finančná motivácia, vrátane negatívnej, kde najslabšie vzdelávacie zariadenia sa budú musieť rozhodnúť, či sa prispôsobia potrebám spoločnosti alebo zaniknú.

Poznáte aktivity Digitálnej koalície? Ako by ste podporili jej činnosť?

Predovšetkým s IT Asociáciou Slovenska sme spolupracovali počas celého volebného obdobia. Témy ako reforma vzdelávania pre potreby trhu práce, povinná výučba matematiky na stredných školách, či reforma terciálneho vzdelávania boli a sú podporované mnou osobne, stranou SMER-SD a Výborom NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý vediem.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Matejičková, redaktorka magazínu Nextech

Pripravené v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: NR SR

Treba ľuďom vliať odvahu, aby sa nebáli skúšať nové veci

(Rozhovor s Máriom Lelovským)

Pripravenosť slovenskej populácie na najbližšie desaťročia je nízka,  lebo vieme, že digitálna doba prinesie množstvo nových povolaní, nových technológií, nových požiadaviek na pracovníkov a deje sa málo aktivít, ktoré by mali pôsobiť preventívne a pripravovať  spoločnosť aby zachytávala trendy. Výskumy ukazujú, že táto nepripravenosť môže ohroziť slovenskú ekonomiku a spôsobiť jej zaostávanie. O tom, ako si poradiť s týmto problémom,  porozprával predseda Výkonného výboru Digitálnej koalície SR, prvý viceprezident ITAS a zároveň aj prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.

 

Je Slovensko pripravené na prebiehajúcu štvrtú priemyselnú revolúciu, prípadne na prichádzajúcu piatu priemyselnú revolúciu v oblasti digitálnej transformácie?

Tieto revolúcie sa netýkajú len priemyslu ako takého, ale všetkých odvetví ekonomiky a národného hospodárstva, štátnej i verejnej správy. S označením Priemysel 4.0 začali v Nemecku, kde je sektor priemyslu značne rozvinutý. Slovenska sa však táto oblasť veľmi týka, keďže sme druhá najpriemyselnejšia krajina v  Európe. Rozvoj automobilového, strojárskeho alebo elektrotechnického priemyslu bol značne masívny najmä v posledných 20 až 25 rokoch. A keďže sú priemyselné podniky relatívne nové, nie je problém výrobu v nich automatizovať a robotizovať. Našou konkurenčnou výhodou donedávna bolo, že sme mali od začiatku ich budovania dostatok kvalifikovaných pracovníkov pre moderné výrobné procesy. Momentálne však ich dostatok nemáme a noví na prax pripravení absolventi zo škôl neprichádzajú v požadovanom počte. Aj preto bude snaha vlastníkov priemyselných prevádzok o rast automatizácie dosť veľká. Prakticky budú do automatizácie prinútení jednak z dôvodu požiadaviek na produktivitu a jednak kvôli nedostatku pracovnej sily. O pár rokov budú obsluhovať priemyselné roboty pracovníci s novými kvalifikačnými predpokladmi, novými zručnosťami, a tak sa musíme na to pripraviť a pracovníkov si vychovať i preškoliť. Ostatné odvetvia ekonomiky, či je to administratíva, IT odvetvia, obchod, bankovníctvo, hotelierstvo a celé spektrum služieb sa bude samozrejme tiež meniť, možno ešte viac. Zmeny v bankovníctve sú v súčasnosti asi najviac viditeľné – banka je viac IT firmou, reálne peniaze sa používajú čoraz menej, platba kartou využíva virtuálne peniaze. Všetko prebieha online, niektoré banky existujú len online. Niektoré z nich uvažujú o zamestnávaní reálneho človeka na predajnom mieste, ktorý by mal tiež psychologické vzdelanie a venoval by sa psychologickému výcviku, poradenstvu najmä starším občanom. Sme svedkami toho, že sa verejná správa práve snaží zdigitalizovať množstvo svojich služieb, čo sa postupne snáď konečne odrazí aj na počte zamestnaných pracovníkov. Spomedzi krajín OECD je Slovensko najviac ohrozenou krajinou automatizáciou a robotizáciou. Preto je obrovskou výzvou robiť príslušné opatrenia. My potrebujeme ľuďom povedať: Sú tu veľké technologické zmeny, je tu digitalizácia. Je to nezvratný proces a vy sa na zmeny pripravte čo najlepšie a čo najskôr ako vládzete.

Akým spôsobom treba podľa vás vylepšovať digitálne zručnosti občanov?

Treba povedať, že digitálne systémy majú dve funkcie: PRVÁ – uľahčiť a zefektívniť výrobu čohokoľvek, aj produkciu  rozličných dokumentov. DRUHÁ – všeobecne uľahčiť ľuďom život. Pretože sa teraz oveľa ľahšie dostaneme k informáciám. Informácie  znamenajú hodnotu a keď sa v nich dokážeme orientovať, využívať ich, ľahšie sa človeku žije. Vie sa lepšie rozhodovať pri výbere, optimalizovať svoje zdroje, čas, a tak ďalej. Je jasné, že digitalizácia je pre ľudí veľmi prospešná, ak ju vedia používať. Je to podobne ako s autom. Pri nástupe automobilizmu mal málokto odvahu sadnúť si do auta, nehovoriac o riadení vozidla. Potom sa ukázalo, že mať auto dáva človeku obrovskú slobodu, že sa vie dostať kam chce a kedy chce. No dnes zažívame skúsenosť, že mať auto je starosť. Nielen starosť s výmenou pneumatík, STK, chodením do servisu. Starosť je aj to, kam svoje auto zaparkujeme, či ho ochránime pred krádežou a podobne. Služby, požičiavajúce auto súčasne aj viacerým používateľom naraz (car sharing) prostredníctvom aplikácií, sa už ako prvé lastovičky začali objavovať. Ak si zvykneme na túto službu, oslobodí nás od povinnosti vlastniť auto. Vyšším stupňom však azda raz bude autonómny taxík bez vodiča, čo podľa mňa zasiahne celé spektrum dopravy. Aj hromadnú dopravu.

Vidíme, že umelá inteligencia zasahuje tiež do nákupov. Mnoho ľudí si vyslovene užíva nakupovanie. Prehrabávajú sa v oblečení, ovoniavajú potraviny, ohmatávajú knihy. Koho však tieto činnosti otravujú alebo na to nemá čas, nakúpi si naozaj všetko v e-shope a kuriér mu nákup prinesie až domov. Obrovským pokrokom konkrétne pre seniorov sú tiež elektronické recepty, kvôli ktorým nemusia cestovať kilometre do susedného mesta a čakať nekonečné hodiny u lekára, ale vyzdvihnú si svoje lieky v najbližšej lekárni. Nehovoriac o získaní informácii o vitamínoch, programe v divadle, či možnosti spojiť sa s vnukmi na druhom konci sveta.

Tým chcem ešte raz povedať  – digitalizácia nášho života prináša množstvo úľav, zjednodušenia a uľahčenia, ak ju vie človek používať. Nesmie sa jej teda báť, musí stále skúšať, učiť sa nové veci. Starší musia osloviť mladších, aby im pomohli zvládať nové zručnosti. Za jeden z hendikepov Slovákov považujem aj to, že sú veľmi konzervatívni a opatrní, málo otvorení novým veciam. Treba ľuďom vliať odvahu, aby sa nebáli nové veci skúšať. Najmä seniorov treba podporiť, ukázať im výhody a cesty, ako sa dostať k výsledku. A súčasne treba ustriehnuť mladšiu generáciu, aby sa nezamotala do kyberneticky nebezpečných projektov. Ja pokladám striebornú ekonomiku v oblasti digitálnych zručností za oblasť, ktorá najbližších 10 až 20 rokov môže priniesť obrovský obrat a profit tým, ktorí sa tomu budú venovať.

 

S čím treba začať, aby sa zvýšila úroveň používania moderných digitálnych prostriedkov v školách?

V prvom rade o tom treba hovoriť na všetky strany, že digitalizácia ani vo vzdelávaní nie je hrozba, ale príležitosť. Každá príležitosť si však vyžaduje prípravu. Treba si uvedomiť všetky benefity aj pre učiteľov, pre školy, pre rodičov. Aby pochopili, o čo všetko môžu prísť, keď sa digitalizácii budú vyhýbať. Tieto procesy sa nebudú dať zaviesť silou, skôr presviedčaním a uvádzaním príkladov dobrého vzdelávania. Zároveň treba učiteľov priviesť k poznaniu, že ak chcú učiť túto novú generáciu, musia vedieť rozprávať jazykom ich kmeňa. Ak nebudú ochotní osvojiť si túto myšlienku, budú mať pri vyučovaní problémy. A naše deti s nimi. Lebo učitelia sa musia prispôsobiť deťom v rámci komunikačného nastavenia, technológií a podobne, nie deti učiteľom. Preťažení a slabo motivovaní učitelia vykazujú neochotu sa preškoľovať. Už nemajú dôveru v systém, že po preškolení dostanú vyšší plat či iné benefity. Nehovoriac o tom, že učiteľstvo je poslanie. Poslaním vzdelávania je sprostredkovať a odovzdávať poznanie s cieľom, aby mal mladý človek, účastník vzdelávania, úspešný a pre spoločnosť prospešný život. Ak mu to škola, učiteľ nevie zabezpečiť, tak sa toto poslanie nesplní. Nedá sa nič robiť, dnešné deti sú iné, než boli pred dvadsiatimi rokmi. Preto sa musia aj učitelia zmeniť. A tomuto má slúžiť program transformácie vzdelávacieho systému, kde je oveľa dôležitejšie zamerať sa na učiteľov, ich kompetencie a zručnosti i motivácie, miesto na samotné technológie. Technológie sú len nástroj. Celý problém nestojí na tom, aby sa nakúpili počítače, ale na tom, ako naučiť ľudí ich milovať a využívať.

 

Čo plánuje v tejto oblasti robiť Digitálna koalícia?

Aj v Digitálnej koalícii sa týmto problémom budeme musieť ešte viac venovať. Je pravda, že doteraz sme pozornosť sústredili prevažne na novú generáciu, na mladých. Na to, či správne a bezpečne používajú IT, ale i z hľadiska využívania digitálnych technológií a všetkých prostriedkov či pomôcok, ktoré majú v samotných školách. Dali sme si za úlohu pomôcť naučiť učiteľov využívať digitálne zariadenia. Paradoxom dneška je, keď žiak bežne doma používa 3 – 4 rôzne digitálne zariadenia, potom príde do školy a pozerá sa na klasickú drevenú tabuľu z čias jeho dedka. Samozrejme, aj využívanie takejto tabule má svoje opodstatnenie. Ak však dieťa v tejto dobe nezažije v škole digitálny zážitok, nemá dôveru v školu, ani v obsah vyučovania.

Treba teda myslieť na najmladšiu generáciu, aby to nepreháňala s používaním smartfónu alebo tabletu v dobe, keď má behať po ihrisku. Treba mať na pamäti mladých, aby sa v kyberpriestore správali a pohybovali bezpečne, účelne a nestrácali tam viac času než treba. Výkonnú generáciu v pracovnom procese treba zasa pripravovať na permanentné vzdelávanie sa, bez ktorého to v nastupujúcej digitálnej dobe nepôjde. Zmeny sa teda týkajú každého – od skladníka po atómového vedca, nakoniec, veď každý potrebuje raz za čas elektronicky vyplniť výkaz či si kúpiť lístok na vlak. Seniori predstavujú pre nás obrovskú výzvu, aj tí, ktorí ešte len prichádzajú do dôchodkového veku.  Treba im ukázať, že sa dá ich kvalita života výrazne zvýšiť prostredníctvom digitálnych technológií, ak ich vedia používať.

Ďakujem za rozhovor.

 

Jana Matejičková, redaktorka magazínu Nextech v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: Pixabay, DK

 

Budú naše školy vedieť pripraviť žiakov na 4. priemyselnú revolúciu?

Rozhovor s Branislavom Balážom. Človek nemusí byť futurista, aby mu bolo jasné, že sa pomaly začínajú napĺňať predstavy mnohých autorov sci-fi o robotizácii a obrovskom náraste technológii. Éra novej priemyselnej revolúcie je tu a musíme sa sami seba pýtať, či sme na ňu dostatočne pripravení. Vieme, čo robiť? Vieme, čo bude budúcnosť od nás vyžadovať? Asi najdôležitejšiu úlohu v celom procese zohráva vzdelávanie. Sú teda naše školy pripravené vychovať pracovníkov pre úplne iné pracovné potreby, než doteraz?

Nad touto problematiku sa zamýšľa a odpovedá Branislav Baláž, generálny riaditeľ Sekcie informatiky a správy rezortných dát a poradca ministerky MŠVVaŠ SR.

Sme pripravení na príchod umelej inteligencie a robotizácie? Vieme, akých zamestnancov bude pracovný trh potrebovať o desať rokov?

To je ťažká otázka,  na to sa asi úplne pripraviť nedá. Nevieme úplne presne, akých zamestnancov budeme potrebovať. Vieme čosi odhadnúť do piatich rokov, ale najmä musíme vytvoriť podmienky pre rozvoj flexibility, komunikatívnosti, kreativity či samostatnosti pracovníkov budúcnosti. Musíme dbať na to, aby žiaci, ktorí budú o päť – desať rokov vychádzať zo škôl mali tie kompetencie (kreativita, flexibilita, hľadanie riešenia, … ), ktoré im pomôžu zvládnuť nároky a výzvy novej doby.

Pracujete na príprave Programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030. V čom sa bude líšiť od toho predchádzajúceho?

V prvom rade tým, že sa od pôvodného konceptu posunula digitalizácia výrazne dopredu. To znamená, že ten pôvodný koncept, ktorý bol plánovaný do roku 2020, už zastaral a treba ho prerobiť, treba sa pozerať na veci novými očami, novými technológiami. Kým plán do roku 2020 sa viac orientoval na nasadenie informačných a komunikačných prostriedkov do vyučovania (IKT) a dostupnosť elektronického vzdelávacieho obsahu cez internet. Nový program sa viac orientuje na kvalitu vzdelávania, ktorú nové podmienky nástupu digitálnej doby umožnia učiteľom a školám. Zmeny sa teda týkajú predovšetkým učiteľov, na osobnosti ktorých všetko stojí. Ide o ich schopnosti, zručnosti, vedomosti a vzdelanie. Mali by zvládať najmä nový modernejší prístup k vzdelávaniu, aby vedeli pomocou digitálnych zariadení šíriť vzdelávacie programy iným spôsobom.

Aké zmeny teda očakávate v školách?

V prvom rade treba zredukovať učivo a odstrániť prebytočné memorovanie. Využiť viac prirodzenú zvedavosť a tvorivosť detí, ktoré súčasný školský systém potláča. Nehovoríme o úplnom odstránení memorovania. Treba skĺbiť jedno s druhým, aby sa vzájomne dopĺňali, aby sa v deťoch neumŕtvila tvorivosť, záujem o dobrodružstvo, zvedavosť, túžba po nových vedomostiach. Nová škola by mala dávať deťom priestor, v ktorom by sa mohli prejaviť danosti jednotlivých žiakov. Už teraz sa objavujú osvietení učitelia, ktorí nechávajú žiakov pripravovať si z nového učiva prezentácie, prednášky, referáty. Keď si jeden žiak vopred naštuduje tému a potom ju vysvetľuje spolužiakom, pričom ho učiteľ iba usmerňuje, aby sa neodklonil od témy. Našou snahou je zaviesť túto formu masovejšie všade tam, kde to učivo umožňuje. Nech sa z učiteľa stane manažér hodiny využijúc to, že niektorí žiaci vynikajú v istých predmetoch, v niektorom učive, a tak môžu svojim spolužiakom sprostredkovať svoje vedomosti a byť im príkladom. A je jedno, či ide o informatiku alebo o dejepis. Napríklad, ak deti učia iné deti, „prednášajúce deti“ sa učia pri tom komunikovať, prezentovať, byť tvorivými. Učia sa samostatnosti, lebo sa učivo musia najprv samé naučiť a prednášku si pripraviť, často použijú prekvapujúce spôsoby prezentácie. Pre „poslucháčov“ je zasa atraktívne a motivujúce, ak im prednáša spolužiak. Žiaci majú mentálne k sebe blízko, je to pre všetkých príťažlivé. Takto môže spolupracovať aj gymnázium so základnou školou, staršie ročníky s mladšími, a podobne.  Samozrejme, nejde o novinku a ani sa to nemôže chápať ako výlučný spôsob vyučovania. Len by sa to malo zaviesť v oveľa širšom meradle, než v je to v súčasnosti, ako bežná vzdelávacia metóda.

Zmení sa v budúcnosti koncepcia vyučovania? Ako? 

Koncepcia vyučovania sa určite zmení. Všetci sa odvolávajú na úspešný model fínskeho vzdelávania, všade o ňom počúvame ako o vzore. Fíni doň naliali množstvo peňazí, budujú ho. Čo je však podstatné, nemenia len obsah vzdelávania, ale aj to, kde sa ľudia vzdelávajú. Videl som fínske projekty zmenených škôl, vyzerajú úžasne. Ich nové školy už nebudú mať triedy pre 20 až 30 žiakov, tí sa nebudú  prechádzať cez prestávku na chodbe. Počítajú s tým, že žiaci budú tvoriť veľké kolektívy, budú mať priestor na samostatné vzdelávanie a pohyb. To je to, čo by sme chceli aj my dosiahnuť – dôraz na samostatné vzdelávanie sa. Namiesto memorovania budú učitelia v žiakoch rozvíjať schopnosť hľadať riešenia, pracovať v tíme, komunikovať a podobne. Aby deti zbytočne nememorovali veci, ktoré nepotrebujú vedieť. Ale aby sa venovali oblastiam, ktoré už aj teraz cítime ako zanedbané. Mám na mysli napríklad komunikáciu.

Aký je rozdiel medzi digitálnym vzdelávacím obsahom súčasnosti a aký by sme chceli mať už v blízkej budúcnosti?

Digitálny vzdelávací obsah by mal byť niečo iné, než zdigitalizovaný dokument, zdigitalizovaná prednáška, diktát, cvičenie. Umelá inteligencia by mohla pomôcť vytvoriť personalizované vzdelávanie, v určitom momente by nahradila učiteľa. Napríklad, učiteľ by s deťmi preberal novú látku, a potom by na precvičovanie nechal žiaka s umelou inteligenciou. Tá by mu nedovolila, aby učivo nepochopil. Dovtedy by mu kládla otázky, ponúkala cvičenia, až by žiakove reakcie i odpovede nasvedčovali tomu, že rozumie, vie, že sa naučil. Napríklad formou chatbotu alebo pomocou hlasového asistenta.

Aj pre deti by bola takáto forma učenia atraktívna. Určite je pre každé dieťa výrazne iné, keď mu zadá úlohu učiteľ a keď mu zadá úlohu hlasový asistent, napríklad  Siri od Apple, Cortana od Microsoftu či Alexa od Amazonu. Úlohy by sa mohli robiť aj konverzáciou s asistentom, žiak by nemusel všetko písať. Tieto metódy sú iné, nové. Toto by malo byť digitálne vzdelávanie novej úrovne. Umelá inteligencia by mohla pomôcť nahradiť aj niektorých asistentov v školách pre deti s poruchami učenia. Najmä tam, kde teraz chýbajú. Stroj bude veľkým pomocníkom učiteľa. Výsledkom a prínosom týchto zmien bude, že každé dieťa by malo mať vzdelávanie šité na mieru. Či je nadpriemerne šikovné alebo naopak, potrebuje pomalšie tempo pri učení a viac asistencie.

Čo sa očakáva od učiteľa v digitálnom vzdelávaní?

Problém je v nesmierne rýchlom vývoji technológií, ktorých ovládanie lepšie zvládajú mladšie vekové kategórie. Preto je bežný jav, že deti predstihujú svojich učiteľov v ovládaní digitálnej techniky.

Dôležité je však uvedomiť si, že digitálne vzdelávanie nemá byť o tom, ako kto vie rýchlo ovládať mobil, tablet či počítač. Má byť o tom, ČO sa učí. A tam práve chceme dostať učiteľov do prvej vlny. Je pre nich dôležité, aby dobre poznali obsah, aby mohli zaujať žiakov.

Preto treba začať od piky a na začiatku celého procesu musíme klásť dôraz na vzdelávanie budúcich učiteľov. Chceme dostať digitálne vzdelávanie aj do vysokých škôl. Aby sa s ním budúci učitelia zoznámili už počas štúdia a aby to nebola pre nich nová vec, keď nastúpia do práce. Univerzity musia tiež zmeniť vzdelávací obsah , aby pripravovali budúcich učiteľov. Môžeme motivovať školy, aby si vychovávali študentov učiteľských smerov pre svoje potreby. My nechceme, aby naši mladí učitelia, podobne ako je to trendom medzi mladými ľuďmi, menili miesto každých päť rokov.  Potrebujeme ich udržať. Je reálny predpoklad, že do piatich rokov sa stratí 30 % terajších povolaní. Nemyslím si, že učitelia budú medzi nimi, to nie. Predpokladáme však, že sa zmení úloha učiteľa. A z učiteľa –   mentora, stojaceho pred žiakmi a prednášajúceho, sa stane učiteľ –  manažér.

Okrem toho sa budeme sa snažiť, aby digitálny obsah tvorili nielen skúsení učitelia ako doteraz, ale tiež študenti pedagogických fakúlt s novým pohľadom a novým prístupom. Budeme jeho tvorbu finančne ohodnocovať, aby mal učiteľ pocit ocenenia svojej mimoškolskej práce.

Učitelia, ktorí už učia na školách, budú potrebovať pomoc pri prechode na nový spôsob vyučovania. Nový projekt informatizácie školstva pamätá aj na nich.

Budú mať k novému digitálnemu obsahu prístup aj rodičia žiakov? 

Áno, chceme, aby mal prístup k vzdelávaniu každý, aby bolo pre všetkých: pre deti z materských škôl,  aj pre vysokoškolákov, aj pre ľudí z praxe. Vzdelávanie by nemalo byť iba pre žiakov, ale pre všetkých vo forme celoživotného vzdelávania. Samozrejme, v modernej podobe. Ľudia sa budú raz vzdelávať sami, pomocou webinárov a rôznych videí, nebudú musieť navštevovať večerné kurzy.

Chceme, aby aj rodičia videli, čo sa ich deti učia. Preto budú mať samozrejme, rodičia prístup k učivu svojich detí. A to od momentu, kedy prídu deti do materskej školy, až kým neodídu z vysokej školy.  Materské školy už teraz majú spracované vzdelávacie lekcie pre jednotlivé ročníky v rôznych jazykových mutáciách – slovenskej, nemeckej, anglickej. A ku každej hodine je vždy dokument pre rodiča. V ňom sa dozvie, čo sa dieťa učilo, čo robilo. K tomu je návod, odporúčajúci rodičovi, o čom sa môžu s dieťaťom kvôli precvičovaniu zhovárať.

Čo sa týka digitálneho obsahu samotného, nemám na mysli existujúcu Planétu vedomostí, hovorím úplne nových materiáloch, uložených v centrálnom úložisku. Chceme celý veľký robustný systém prípravy nových materiálov centralizovať vo vládnom cloude, aby bol uložený na jednom mieste. Nech môže mať k nemu prístup každý – žiaci, vysokoškoláci i pracujúci,  čo je približne 2,5 milióna používateľov. Preto potrebujeme mohutnú platformu, ktorú rezort školstva sám o sebe nedokáže poskytnúť, ale štát ju už buduje.

Ďakujem za rozhovor. 

Jana Matejičková

v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: Pixabay, Itapa