Snímka obrazovky 2021-11-15 o 23.16.21

Index DESI 2021: Pokrok Slovenska v monitorovaných oblastiach je obmedzený

Európska komisia 12. novembra uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2021.

Článok pôvodne publikovaný na https://itas.sk/index-desi-2021-pokrok-slovenska-v-monitorovanych-oblastiach-je-obmedzeny/?fbclid=IwAR1GqF0RX_yKZoEP3Vss6-JIQKLRgfkTXVoKPpnVYtbFCNFskElZcKyr3ts

Index sleduje pokrok pri digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov EÚ v oblasti ľudského kapitálu, širokopásmovej pripojiteľnosti, integrácie digitálnych technológií v podnikoch a digitálnych verejných služieb.

Slovensko v roku 2021 obsadilo v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 22. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ. Krajina zostáva na rovnakej pozícii ako v roku 2020. Slovensko sa nachádza tesne pod priemerom EÚ alebo okolo neho v rámci ukazovateľov v oblasti ľudského kapitálu.

54 % Slovákov má aspoň základné digitálne zručnosti a 27 % má nadpriemerné digitálne zručnosti v porovnaní s priemerom EÚ v hodnote 56 % a 31 %. Počet podnikov poskytujúcich odbornú prípravu v oblasti IKT v roku 2020 bol 16 %, čo je o 4 percentuálne body menej ako priemer EÚ vo výške 20 %.

Podiel špecialistov v oblasti IKT na celkovej zamestnanosti takisto vzrástol a takmer dosiahol priemer EÚ. Celkové využívanie pevného širokopásmového pripojenia na Slovensku sa stabilne zvyšovalo zo 72 % v roku 2019 na 78 % v roku 2020.

Slovensko výrazne zlepšilo zavádzanie superrýchleho internetu a pokročilo v pokrytí sieťou s veľmi vysokou kapacitou, pričom dokončená aukcia 5G zlepšila skóre v pripravenosti 5G. 52 % MSP má aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity, čo je pod priemernou hodnotou EÚ 60 %. 15 % podnikov využívalo v roku 2020 aspoň dve technológie umelej inteligencie (AI) v porovnaní s 25 % v EÚ. Počet podnikov využívajúcich elektronické faktúry je 16 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ v hodnote 32 %.

Väčšina ukazovateľov pre oblasť digitálnych verejných služieb je nižšia ako priemer EÚ s výnimkou 68 % podielu používateľov elektronickej verejnej správy v roku 2020 v porovnaní so 64 % v EÚ.

Kompletnú správu o Slovensku si môžete stiahnuť TU.

(Text a foto: Európska komisia)

pexels-aleksandar-pasaric-2603464

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030

Vláda SR schválila uznesením č. 206/2019 zo dňa 7. mája 2019 rámcovú nadrezortnú Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030 (2030 Digital Transformation Strategy for Slovakia).

Článok bol pôvodne publikovaný na: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/digitalna-transformacia/strategia-digitalnej-transformacie-slovenska-2030/index.html

Naším cieľom je, aby sa Slovensko do roku 2030 stalo modernou krajinou s inovačným a ekologickým priemyslom ťažiacim zo znalostnej digitálnej a údajovej ekonomiky, s efektívnou verejnou správou zabezpečujúcou inteligentné využívanie územia a infraštruktúry, a s informačnou spoločnosťou, ktorej občania  budú naplno využívať svoj potenciál a žiť kvalitný a bezpečný život v digitálne dobe v kontexte rešpektovania a budovania digitálneho humanizmu.

Dokument definuje politiku a konkrétne priority Slovenska v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti pod vplyvom inovatívnych technológií a globálnych megatrendov digitálnej doby. Stratégia predstavuje kľúčový a rozhodujúci materiál pre Slovensko na začiatku 21. storočia, kedy zákonite dochádza k transformácii industriálnej spoločnosti na spoločnosť informačnú. Stratégia dáva prvoradý dôraz na súčasné inovatívne technológie, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, technológia 5G, veľké dáta a analytické spracovanie dát, blockchain a supervýkonné počítače, ktoré sa stanú novým motorom ekonomického rastu a posilňovania konkurencieschopnosti Slovenska. Na národnej úrovni je  preto nevyhnutné akcelerovať naštartované procesy, prepojiť národné strategické opatrenia s globálnymi trendmi, ako aj realizovať nové politiky vychádzajúce z najaktuálnejších prierezových priorít EÚ, ako aj zo špecifických potrieb Slovenska.

Cieľovou entitou je občan, ktorý by mal mať jednoduchší a kvalitnejší každodenný život na pracovisku aj v súkromí, ako aj občan-podnikateľ, ktorému by mal štát maximálnou možnou mierou znížiť administratívne bremeno a podporiť ho primeranými stimulmi. Informačné a digitálne technológie  musia byť používané pre  skvalitnenie života obyvateľov a na optimalizovanie prínosov pre hospodársky, sociálny a environmentálny rast krajiny s dôrazom na udržateľný rozvoj. Správne nastavenie regulačných a nelegislatívnych opatrení naštartuje digitálnu transformáciu správnym smerom.

Stratégia nadväzuje na tvorbu nového viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021-2027 vrátane nástrojov kohéznej politiky, ako aj priamo riadených programov ( Digitálna Európa  a Nástroj na prepájanie Európy – digitálna časť), kde dostáva potreba rozvoja digitálnej ekonomiky osobitnú pozornosť. Dokument tiež priamo reflektuje koncepčné materiály a odporúčania medzinárodných organizácií najmä  Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a    Organizácie Spojených národov,  ktoré považujú proces digitálnej transformácie za kľúčový na dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho rastu. Tvorcovia stratégie sa tiež inšpirovali digitálnymi politikami vyspelých krajín (Fínsko, Francúzsko, Singapur, Spojené kráľovstvo).

Stratégia analyzuje aktuálny východiskový stav Slovenska (aktuálna situácia, špecifické priority a najdôležitejšie potreby krajiny), ktoré boli zhodnotené aj na základe prestížnych medzinárodných indexov vrátane Správy o Slovensku 2019  (Európska komisia). Stratégia takisto rešpektuje a pracuje s už existujúcimi národnými stratégiami a akčnými plánmi. Opiera sa predovšetkým o  Akčný plán inteligentného priemyslu SR. Slovensko má pre naplnenie tejto vízie významný hospodársky, geografický a ľudský potenciál, no súčasne má na implementáciu tohto nepochybne náročného procesu obmedzené kapacity, možnosti a zdroje. Preto je nevyhnutný premyslený systémový pohľad na zdroje pre digitálnu transformáciu:

    • Ľudský kapitál (vzdelaná pracovná sila, ktorá dokáže využiť možnosti digitálnej doby)
    • Infraštruktúra (súbor nevyhnutných technológií, riešení a systémov)
    • Regulačný rámec (rámec pre definovanie legislatívnych pravidiel a spôsob fungovania).

Boli stanovené oblasti, v ktorých nevyhnutne potrebujeme znásobiť potenciál v digitálnej transformácii:

    • Hospodárstvo
    • Spoločnosť a vzdelávanie
    • Verejná správa
    • Rozvoj územia
    • Veda, výskum a inovácie

Prístup k digitálnej transformácii Slovenska sa bude rozvíjať v troch rovinách:

      • Koncepcie a politiky zabezpečujúce inováciu vo vybraných sektoroch a odvetviach: Politiky a legislatívne rámce budú upravené spôsobom, aby podporovali digitálnu transformáciu či už zjednodušením, odstránením zastaraných pravidiel alebo prijímaním úplne nových konceptov.
      • Inovačné laboratóriá ako nástroj na experimentovanie s novými spôsobmi výkonu verejnej správy: Pre vybrané sektory vzniknú inovačné laboratóriá, ktoré budú experimentovať s novými politikami, biznis modelmi a technológiami a pomáhať manažovať postup digitálne transformácie.
      • Nový prístup k projektom: Posun vo vnímaní tvorby projektov a orientácia nielen na granty z nástrojov kohéznej politiky, ale aj  na priamo riadené programy EÚ.

Účelom stratégie nie je nastavovať konkrétne opatrenia, ale definovať víziu, z ktorej budú opatrenia vychádzať. Úspešné naplnenie vízie, ako aj väčšiny odporúčaní si bude vyžadovať širokú politickú podporu nad hranicu mandátu súčasnej vlády. Cieľom je tak poskytnúť východiská pre súčasnú vládu, rovnako ako aj pre budúce vlády SR. Vízia stratégie sa preto zhmotňuje do predpokladaných prioritných oblastí pre krátkodobý horizont (3Q/2019 – 4Q/2022) a očakávaných prioritných oblastí pre dlhodobý horizont (1Q2023 – 4Q/2030).  Krátkodobé opatrenia sú premietnuté do Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022.