Budú naše školy vedieť pripraviť žiakov na 4. priemyselnú revolúciu?

posted in: TOP | 0

Rozhovor s Branislavom Balážom. Človek nemusí byť futurista, aby mu bolo jasné, že sa pomaly začínajú napĺňať predstavy mnohých autorov sci-fi o robotizácii a obrovskom náraste technológii. Éra novej priemyselnej revolúcie je tu a musíme sa sami seba pýtať, či sme na ňu dostatočne pripravení. Vieme, čo robiť? Vieme, čo bude budúcnosť od nás vyžadovať? Asi najdôležitejšiu úlohu v celom procese zohráva vzdelávanie. Sú teda naše školy pripravené vychovať pracovníkov pre úplne iné pracovné potreby, než doteraz?

Nad touto problematiku sa zamýšľa a odpovedá Branislav Baláž, generálny riaditeľ Sekcie informatiky a správy rezortných dát a poradca ministerky MŠVVaŠ SR.

Sme pripravení na príchod umelej inteligencie a robotizácie? Vieme, akých zamestnancov bude pracovný trh potrebovať o desať rokov?

To je ťažká otázka,  na to sa asi úplne pripraviť nedá. Nevieme úplne presne, akých zamestnancov budeme potrebovať. Vieme čosi odhadnúť do piatich rokov, ale najmä musíme vytvoriť podmienky pre rozvoj flexibility, komunikatívnosti, kreativity či samostatnosti pracovníkov budúcnosti. Musíme dbať na to, aby žiaci, ktorí budú o päť – desať rokov vychádzať zo škôl mali tie kompetencie (kreativita, flexibilita, hľadanie riešenia, … ), ktoré im pomôžu zvládnuť nároky a výzvy novej doby.

Pracujete na príprave Programu informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030. V čom sa bude líšiť od toho predchádzajúceho?

V prvom rade tým, že sa od pôvodného konceptu posunula digitalizácia výrazne dopredu. To znamená, že ten pôvodný koncept, ktorý bol plánovaný do roku 2020, už zastaral a treba ho prerobiť, treba sa pozerať na veci novými očami, novými technológiami. Kým plán do roku 2020 sa viac orientoval na nasadenie informačných a komunikačných prostriedkov do vyučovania (IKT) a dostupnosť elektronického vzdelávacieho obsahu cez internet. Nový program sa viac orientuje na kvalitu vzdelávania, ktorú nové podmienky nástupu digitálnej doby umožnia učiteľom a školám. Zmeny sa teda týkajú predovšetkým učiteľov, na osobnosti ktorých všetko stojí. Ide o ich schopnosti, zručnosti, vedomosti a vzdelanie. Mali by zvládať najmä nový modernejší prístup k vzdelávaniu, aby vedeli pomocou digitálnych zariadení šíriť vzdelávacie programy iným spôsobom.

Aké zmeny teda očakávate v školách?

V prvom rade treba zredukovať učivo a odstrániť prebytočné memorovanie. Využiť viac prirodzenú zvedavosť a tvorivosť detí, ktoré súčasný školský systém potláča. Nehovoríme o úplnom odstránení memorovania. Treba skĺbiť jedno s druhým, aby sa vzájomne dopĺňali, aby sa v deťoch neumŕtvila tvorivosť, záujem o dobrodružstvo, zvedavosť, túžba po nových vedomostiach. Nová škola by mala dávať deťom priestor, v ktorom by sa mohli prejaviť danosti jednotlivých žiakov. Už teraz sa objavujú osvietení učitelia, ktorí nechávajú žiakov pripravovať si z nového učiva prezentácie, prednášky, referáty. Keď si jeden žiak vopred naštuduje tému a potom ju vysvetľuje spolužiakom, pričom ho učiteľ iba usmerňuje, aby sa neodklonil od témy. Našou snahou je zaviesť túto formu masovejšie všade tam, kde to učivo umožňuje. Nech sa z učiteľa stane manažér hodiny využijúc to, že niektorí žiaci vynikajú v istých predmetoch, v niektorom učive, a tak môžu svojim spolužiakom sprostredkovať svoje vedomosti a byť im príkladom. A je jedno, či ide o informatiku alebo o dejepis. Napríklad, ak deti učia iné deti, „prednášajúce deti“ sa učia pri tom komunikovať, prezentovať, byť tvorivými. Učia sa samostatnosti, lebo sa učivo musia najprv samé naučiť a prednášku si pripraviť, často použijú prekvapujúce spôsoby prezentácie. Pre „poslucháčov“ je zasa atraktívne a motivujúce, ak im prednáša spolužiak. Žiaci majú mentálne k sebe blízko, je to pre všetkých príťažlivé. Takto môže spolupracovať aj gymnázium so základnou školou, staršie ročníky s mladšími, a podobne.  Samozrejme, nejde o novinku a ani sa to nemôže chápať ako výlučný spôsob vyučovania. Len by sa to malo zaviesť v oveľa širšom meradle, než v je to v súčasnosti, ako bežná vzdelávacia metóda.

Zmení sa v budúcnosti koncepcia vyučovania? Ako? 

Koncepcia vyučovania sa určite zmení. Všetci sa odvolávajú na úspešný model fínskeho vzdelávania, všade o ňom počúvame ako o vzore. Fíni doň naliali množstvo peňazí, budujú ho. Čo je však podstatné, nemenia len obsah vzdelávania, ale aj to, kde sa ľudia vzdelávajú. Videl som fínske projekty zmenených škôl, vyzerajú úžasne. Ich nové školy už nebudú mať triedy pre 20 až 30 žiakov, tí sa nebudú  prechádzať cez prestávku na chodbe. Počítajú s tým, že žiaci budú tvoriť veľké kolektívy, budú mať priestor na samostatné vzdelávanie a pohyb. To je to, čo by sme chceli aj my dosiahnuť – dôraz na samostatné vzdelávanie sa. Namiesto memorovania budú učitelia v žiakoch rozvíjať schopnosť hľadať riešenia, pracovať v tíme, komunikovať a podobne. Aby deti zbytočne nememorovali veci, ktoré nepotrebujú vedieť. Ale aby sa venovali oblastiam, ktoré už aj teraz cítime ako zanedbané. Mám na mysli napríklad komunikáciu.

Aký je rozdiel medzi digitálnym vzdelávacím obsahom súčasnosti a aký by sme chceli mať už v blízkej budúcnosti?

Digitálny vzdelávací obsah by mal byť niečo iné, než zdigitalizovaný dokument, zdigitalizovaná prednáška, diktát, cvičenie. Umelá inteligencia by mohla pomôcť vytvoriť personalizované vzdelávanie, v určitom momente by nahradila učiteľa. Napríklad, učiteľ by s deťmi preberal novú látku, a potom by na precvičovanie nechal žiaka s umelou inteligenciou. Tá by mu nedovolila, aby učivo nepochopil. Dovtedy by mu kládla otázky, ponúkala cvičenia, až by žiakove reakcie i odpovede nasvedčovali tomu, že rozumie, vie, že sa naučil. Napríklad formou chatbotu alebo pomocou hlasového asistenta.

Aj pre deti by bola takáto forma učenia atraktívna. Určite je pre každé dieťa výrazne iné, keď mu zadá úlohu učiteľ a keď mu zadá úlohu hlasový asistent, napríklad  Siri od Apple, Cortana od Microsoftu či Alexa od Amazonu. Úlohy by sa mohli robiť aj konverzáciou s asistentom, žiak by nemusel všetko písať. Tieto metódy sú iné, nové. Toto by malo byť digitálne vzdelávanie novej úrovne. Umelá inteligencia by mohla pomôcť nahradiť aj niektorých asistentov v školách pre deti s poruchami učenia. Najmä tam, kde teraz chýbajú. Stroj bude veľkým pomocníkom učiteľa. Výsledkom a prínosom týchto zmien bude, že každé dieťa by malo mať vzdelávanie šité na mieru. Či je nadpriemerne šikovné alebo naopak, potrebuje pomalšie tempo pri učení a viac asistencie.

Čo sa očakáva od učiteľa v digitálnom vzdelávaní?

Problém je v nesmierne rýchlom vývoji technológií, ktorých ovládanie lepšie zvládajú mladšie vekové kategórie. Preto je bežný jav, že deti predstihujú svojich učiteľov v ovládaní digitálnej techniky.

Dôležité je však uvedomiť si, že digitálne vzdelávanie nemá byť o tom, ako kto vie rýchlo ovládať mobil, tablet či počítač. Má byť o tom, ČO sa učí. A tam práve chceme dostať učiteľov do prvej vlny. Je pre nich dôležité, aby dobre poznali obsah, aby mohli zaujať žiakov.

Preto treba začať od piky a na začiatku celého procesu musíme klásť dôraz na vzdelávanie budúcich učiteľov. Chceme dostať digitálne vzdelávanie aj do vysokých škôl. Aby sa s ním budúci učitelia zoznámili už počas štúdia a aby to nebola pre nich nová vec, keď nastúpia do práce. Univerzity musia tiež zmeniť vzdelávací obsah , aby pripravovali budúcich učiteľov. Môžeme motivovať školy, aby si vychovávali študentov učiteľských smerov pre svoje potreby. My nechceme, aby naši mladí učitelia, podobne ako je to trendom medzi mladými ľuďmi, menili miesto každých päť rokov.  Potrebujeme ich udržať. Je reálny predpoklad, že do piatich rokov sa stratí 30 % terajších povolaní. Nemyslím si, že učitelia budú medzi nimi, to nie. Predpokladáme však, že sa zmení úloha učiteľa. A z učiteľa –   mentora, stojaceho pred žiakmi a prednášajúceho, sa stane učiteľ –  manažér.

Okrem toho sa budeme sa snažiť, aby digitálny obsah tvorili nielen skúsení učitelia ako doteraz, ale tiež študenti pedagogických fakúlt s novým pohľadom a novým prístupom. Budeme jeho tvorbu finančne ohodnocovať, aby mal učiteľ pocit ocenenia svojej mimoškolskej práce.

Učitelia, ktorí už učia na školách, budú potrebovať pomoc pri prechode na nový spôsob vyučovania. Nový projekt informatizácie školstva pamätá aj na nich.

Budú mať k novému digitálnemu obsahu prístup aj rodičia žiakov? 

Áno, chceme, aby mal prístup k vzdelávaniu každý, aby bolo pre všetkých: pre deti z materských škôl,  aj pre vysokoškolákov, aj pre ľudí z praxe. Vzdelávanie by nemalo byť iba pre žiakov, ale pre všetkých vo forme celoživotného vzdelávania. Samozrejme, v modernej podobe. Ľudia sa budú raz vzdelávať sami, pomocou webinárov a rôznych videí, nebudú musieť navštevovať večerné kurzy.

Chceme, aby aj rodičia videli, čo sa ich deti učia. Preto budú mať samozrejme, rodičia prístup k učivu svojich detí. A to od momentu, kedy prídu deti do materskej školy, až kým neodídu z vysokej školy.  Materské školy už teraz majú spracované vzdelávacie lekcie pre jednotlivé ročníky v rôznych jazykových mutáciách – slovenskej, nemeckej, anglickej. A ku každej hodine je vždy dokument pre rodiča. V ňom sa dozvie, čo sa dieťa učilo, čo robilo. K tomu je návod, odporúčajúci rodičovi, o čom sa môžu s dieťaťom kvôli precvičovaniu zhovárať.

Čo sa týka digitálneho obsahu samotného, nemám na mysli existujúcu Planétu vedomostí, hovorím úplne nových materiáloch, uložených v centrálnom úložisku. Chceme celý veľký robustný systém prípravy nových materiálov centralizovať vo vládnom cloude, aby bol uložený na jednom mieste. Nech môže mať k nemu prístup každý – žiaci, vysokoškoláci i pracujúci,  čo je približne 2,5 milióna používateľov. Preto potrebujeme mohutnú platformu, ktorú rezort školstva sám o sebe nedokáže poskytnúť, ale štát ju už buduje.

Ďakujem za rozhovor. 

Jana Matejičková

v spolupráci s Digitálnou koalíciou

Foto: Pixabay, Itapa