V Bruseli sa v týchto dňoch koná ôsmy ročník kohézneho fóra. Najvyšší vládni predstavitelia jednotlivých členských štátov únie, zástupcovia európskych inštitúcií, akademická obec, ale aj ekonomickí a sociálni partneri z celej Európy – tisíce osobností sa spoločne zišli na tomto podujatí s jediným cieľom – otvorene diskutovať o výzvach, pred ktorými stojí Európska únia (EÚ) a možnostiach úzkej spolupráce jednotlivých štátov únie. 

Článok pôvodne publikovaný na: https://www.ruzsr.sk/sk/article/koheznu-politiku-dnes-potrebujeme-viac-nez-kedykolvek-predtym/?fbclid=IwAR22SD-MoBa5CygRv6pGmBsb0kb9-yWOM-T0WCVAxjk7wuxT1Oqw8-2jDSY

Prezidentka Európskej komisie Ursula Von Der Leyen, prezidentka Európskeho parlamentu Roberta Metsola, generálny riaditeľ BusinessEurope Markus Beyrer i slovenská ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová sa vo svojich príhovoroch zhodli na tom, že Európska únia potrebuje v týchto neľahkých časoch viac než kedykoľvek predtým súdržnosť a odvážne riešenia problémov, ktorým čelí. Či už ide o aktuálny vývoj udalostí na Ukrajine, odvážne klimatické ciele, starnutie populácie či inovácie a digitálnu transformáciu spoločnosti, pre všetky tieto oblasti je kľúčová práve jednotná kohézna politika. „To, akým spôsobom sa k týmto výzvam Európska únia a jej jednotlivé členské štáty postavia priamo predurčí budúcnosť nás všetkých. Princípy slobody a demokracie, stúpajúca životná úroveň obyvateľov únie, konkurencieschopný a zdravý priemysel či kvalitné školstvo a inovácie, ktoré nás posunú vpred – to všetko sú ciele, o ktoré sa musíme, všetci spoločne, usilovať,“ zdôraznil v tejto súvislosti 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský, ktorý na kohéznom fóre zastupuje slovenských zamestnávateľov. Zároveň dodal, že „implementácia cieľov Zelenej dohody bude náročný a drahý proces, niektorí ho síce dokážu využiť ako príležitosť ako sa odlíšiť od konkurencie, ale bude viacero sektorov a mnoho ekonomických subjektov, ktoré budú s týmito zmenami potrebovať pomôcť. A aj o tom je spravodlivá kohézia a vyrovnávanie rozdielov.“

Spíkri sa zhodli na tom, že zmeny a opatrenia vyvolané Zelenou dohodou, ako aj digitálnou transformáciou, musia byť dôkladne vysvetlené všetkým, ktorých sa dotýkajú, aby ich pochopili a prijali a následne musia byť všetci zapojení do ich plnenia. Platí to o podnikoch, regiónoch aj občanoch samotných. Nevyhnutnou súčasťou bude globálne zvyšovanie kvalifikácií a zručností, pretože až 90 % povolaní si bude vyžadovať znalosť digitálnych zručností aspoň na základnej úrovni. 

Pandémia koronavírusu i vojnový konflikt na Ukrajine potvrdili zraniteľnosť EÚ pokiaľ ide o sebestačnosť v mnohých oblastiach, vrátane technológií, dodávok liekov, čipov, ropy a plynu či ďalších strategických komodít. Únia preto predstavila ambiciózny plán – už do piatich rokov chce radikálne znížiť závislosť od dodávok z Ruska. Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová v tejto súvislosti upozornila, že Slovensko by túto šancu malo naplno využiť. Bez podpory vedy, výskumu a inovácií to však nepôjde. „Aby sme sa v globálnom inovačnom rebríčku posunuli vyššie, do vedy, výskumu a inovácií musíme investovať oveľa viac ako doteraz. Na túto oblasť sme preto z nových eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti vyčlenili viac ako 2miliardy eur, čo je najviac v histórii. Keďže Slovensko nemá ropu, plyn ani iné suroviny, našim jediným bohatstvom sú práve šikovní ľudia, perspektívne firmy a podnikatelia, ktorí vytvárajú hodnoty. Investície do využitia ľudského potenciálu sú preto mimoriadne dôležité,“ zdôraznila Veronika Remišová.